Page 297 of 315
PDF/HTML Page 321 of 339
single page version
केवलमेतदेव धारयते अपि तु शीलसप्तकं चापि त्रिःप्रकारगुणव्रतचतुःप्रकारशिक्षाव्रतलक्षणं शीलम् ।।१३८।।
अधुना सामायिकगुणसम्पन्नत्वं श्रावकस्य प्ररूपयन्नाह —
चतुरावर्त्तत्रितयश्चतुःप्रणामः स्थितो यथाजातः ।
सामयिको द्विनिषद्यस्त्रियोगशुद्धस्त्रिसन्ध्यमभिवन्दी ।।१३९।।
सामयिकः समयेन प्राक्प्रतिपादितप्रकारेण चरतीति सामयिकगुणोपेतः । किंविशिष्टः ? चतुरावर्तत्रितयः चतुरो वारानावर्तत्रितयं यस्य । एकैकस्य हि कायोत्सर्गस्य aNuvratone (dhAraN kare chhe). kevaL e ja dhAraN kare chhe eTalun ja nahi, parantu ‘शील सप्तकं अपि’ traN prakAranAn guNavrat ane chAr prakAranAn shikShAvratarUp shIl chhe — evA sAt prakAranAn shIlane paN dhAraN kare chhe (te vratik shrAvak kahevAy chhe).
bhAvArtha : — je mithyAtva, nidAn ane mAyA — e traN shalya rahit thaIne, atichAr rahit pAnch aNuvratone ane sAt shIlavratone arthAt traN guNavrat ane chAr shikShAvratane paN dhAraN kare chhe, tene gaNadharAdi devoe vratik arthAt bIjI vrat pratimAdhArI shrAvak mAnyo chhe. 138.
have shrAvak sAmAyik guNavratathI sampanna hoy chhe, em prarUpaN karI kahe chhe —
anvayArtha : — [चतुरावर्त्तत्रितयः ] chAre dishAomAn traN – traN Avartta karanAr [चतुः प्रणामः ] chAr dishAomAn (ek – ek) praNAm karanAr, [यथाजातः ] abhyantar ane bAhya parigrahanI chintAthI rahit [स्थितः ] kAyotsargathI sthit, [द्विनिषद्यः ] be Asan karanAr (be vAr besIne namaskAr karanAr), [त्रियोगशुद्धः ] man – vachan – kAy — e traN yogone shuddha rAkhIne [त्रिसंध्यम् ] savAr, bapor ane sAnj — e traN sandhyA samaye [अभिवन्दी ] abhivandan karanAr (arthAt traN sandhyA samaye sAmAyik karanAr) [सामयिकः ] sAmAyik pratimAdhArI (shrAvak) chhe.
TIkA : — ‘सामयिकः’ samayathI arthAt pUrva pratipAdit prakArathI je AcharaN kare chhe te sAmAyikanA guNothI yukta chhe. te kevo chhe? ‘चतुरावर्त्तत्रितयः’ chAr vakhat
Page 298 of 315
PDF/HTML Page 322 of 339
single page version
विधाने ‘णमो अरहंताणस्य थोसामें’श्चाद्यन्तयोः प्रत्येकमावर्तत्रितयमिति एकैकस्य हि कायोत्सर्गविधाने चत्वार आवर्ता तथा तदाद्यन्तयोरेकैकप्रणामकरणाच्चतुःप्रणामः । स्थित ऊर्ध्वकायोत्सर्गोपेतः । यथाजातो बाह्याभ्यन्तरपरिग्रहचिन्ताव्यावृत्तः । द्विनिषद्यो द्वे निषद्ये उपवेशने यस्य । देववन्दनां कुर्वता हि प्रारंभे समाप्तौ चोपविश्य प्रणामः । कर्तव्यः । त्रियोगशुद्धः त्रयो योगा मनोवाक्कायव्यापाराः शुद्धा सावद्यव्यापाररहिता यस्य ? अभिवन्दी अभिवन्दत इत्यैवंशीलः । कथं ? त्रिसध्यं ।।१३९।।
साम्प्रतं प्रोषधोपवासगुणव्रतं श्रावकस्य प्रतिपादयन्नाह — (darek dishAmAn) traN – traN Avartta karanAr – arthAt ek – ek dishAmAn kAyotsarganA vidhAnamAn ‘णमो अरहंताणं thI थोस्सामि’ Adi pAThanA ante pratyek dishAmAn traN Avartta — em chAr vakhat Avartta karanAr, चतुः प्रणामः’ tathA Adi ane antamAn ek – ek praNAm — em chAr praNAm karanAr, ‘स्थितः’ sthit arthAt UbhA rahIne- kAyotsargamAn sthit, ‘यथाजातः’ bAhya – abhyantar parigrahonI chintAthI nivRutta, ‘द्विनिषद्यः’ be Asano karanAr arthAt dev – vandanA karanAre prArambhamAn ane samApti vakhate besIne praNAm karavA joIe. ‘त्रियोगशुद्धः’ traN yog arthAt man – vachan – kAyanA vyApAro shuddha karIne arthAt pApayukta vyApArathI rahit thaIne ‘अभिवन्दी’ abhivande chhe arthAt abhivandan karavAno jeno svabhAv chhe – tevo te kevI rIte (abhivande chhe)? ‘त्रिसंध्यम्’ traN sandhyAonA samaye (abhivande chhe).
bhAvArtha : — chAre dishAomAn darekamAn traN – traN Avartta — em kul bAr Avartta ane ek – ek dishAmAn ek — em chAr praNAm karI, abhyantar ane bAhya parigrah rahit muni samAn khaDgAsan ke padmAsan dhAraN karI, man – vachan – kAy – em traN yog shuddha karI; savAr, bapor ane sAnje – sandhyAnA samaye sAmAyik karanAr vyakti tRutIy sAmAyik pratimAdhArI kahevAy chhe.
A pratimAdhArI shlok 105mAn darshAvyA pramANe sAmAyik shikShAvratanA pAnch atichAro na lAge te mATe khAs sAvadhAn rahe chhe. tene pratimAnun pAlan niratichAr pUrvak ja hoy chhe. 139.
have shrAvakanA proShadhopavAs guNavratanun pratipAdan karI kahe chhe —
Page 299 of 315
PDF/HTML Page 323 of 339
single page version
प्रोषधेनानशनमुपवासो यस्यासौ प्रोषधानशनः । किमनियमेनापि यः प्रोषधोपवासकारी सोऽपि प्रोषधानशनव्रतसम्पन्न इत्याह – प्रोषधनियमविधायी प्रोषधस्य नियमोऽवश्यंभावस्तं विदधातीत्येवंशीलः । क्व तन्निमयविधायी ? पर्वदिनेषु चतुर्ष्वपि द्वयोश्चतुर्दश्योर्द्वयोश्चाष्टम्योरिति । किं चातुर्मासस्यादौ तद्विधायीत्याह – मासे मासे । किं कृत्वा ? स्वशक्तिमनिगुह्य तद्विधाने आत्मसामर्थ्यमप्रच्छाद्य । किंविशिष्टः ? प्रणिधिपरः एकाग्रतां गतः शुभध्यानरत इत्यर्थः ।।१४०।।
anvayArtha : — [मासे मासे ] pratyek mahine, [चतुर्षु अपि ] chArey [पर्वदिनेषु ] parvanA divasomAn arthAt be aShTamI ane be chaturdashInA divase [स्वशक्तिम् ] potAnI shakti [अनिगुह्य ] chhUpAvyA vinA, [प्रणिधिपरः ] ekAgra thaI arthAt dharmadhyAnamAn rat thaI [प्रोषधनियमविधायी ] niyamapUrvak proShadhopavAs karanAr [प्रोषधानशनः ] proShadhopavAs pratimAdhArI chhe.
TIkA : — ‘प्रोषधानशनः’ jene proShadhapUrvak upavAs chhe te proShadhopavAsI chhe. je aniyamathI proShadhopavAs kare chhe, te shun proShadhopavAs vratathI yukta chhe? te kahe chhe ‘प्रोषधनियमविधायी’ proShadhano niyam arthAt avashya karavAno bhAv – tene je dhAraN kare chhe evA svabhAvavALo te niyamanun pAlan kyAn (kyAre) kare chhe? ‘पर्वदिनेषु चतुर्ष्वपि’ chArey parvanA divase arthAt be chaturdashI ane be aShTamInA divase. shun te chaturmAsanI AdimAn te kare chhe, te kahe chhe — ‘मासे मासे’ pratyek mahine (kare chhe). kaI rIte? ‘स्वशक्तिमनिगुह्य’ te karavAmAn Atmashakti chhUpAvyA vinA. kevo thaIne? प्रणिधिपरः१ ekAgra thaIne – shubh dhyAnamAn rat thaIne evo artha chhe.
bhAvArtha : — je dar mahine be aShTamI ane be chaturdashInA divase potAnI shakti chhUpAvyA vinA dharmadhyAnamAn lIn thaI niyamathI – vidhipUrvak niratichAr2 proShadhopavAs kare chhe, te proShadhapratimAdhArI kahevAy chhe. 140. १. प्रणधिपरः घ । 2. proShadhopavAsanA atichAr mATe juo shlok 110nI TIkA.
Page 300 of 315
PDF/HTML Page 324 of 339
single page version
इदानीं श्रावकस्य सचित्तविरतिस्वरूपं प्ररूपयन्नाह —
मूलफलशाकशाखाकरीरकन्दप्रसूनबीजानि ।
नामानि योऽपि सोऽयं सचित्तविरतो दयामूर्तिः ।।१४१।।
सोऽयं श्रावकः सचित्तविरतिगुणसम्पन्नः । यो नात्ति न भक्षयति । कानीत्याह — मूलेत्यादि — मूलं च फलं च शाकश्च शाखाश्च कोपलाः करीराश्च वंशकिरणाः१ कंदाश्च प्रसूनानि च पुष्पाणि बीजानि च तान्येतानि आमानि अपक्वानि यो नात्ति । कथंभूतः सन् ? दयामूर्तिः दयास्वरूपः सकरुणचित्त इत्यर्थः ।।१४१।।
have shrAvakanA sachittaviratinA svarUpanI prarUpaNA karI kahe chhe —
anvayArtha : — [यः ] je [दयामूर्तिः ] dayAmUrti (dayALu) thaIne [आमानि ] kAchAn [मूलफलशाकशाखाकरीरकन्दप्रसूनबीजानि ] mUL, phaL, shAk, shAkhA, karIr2, kanda, phUl ane bIj [न अत्ति ] khAto nathI, [सः अर्थ ] te A [सचित्तविरतः ] sachittatyAg pratimAdhArI chhe.
TIkA : — ‘सः अयं’ te A sachittaviratiguNasampanna shrAvak chhe ke je ‘न अत्ति’ khAto nathI. shun (khAto nathI)? te kahe chhe — ‘मूलेत्यादि’ mUL, phaL, shAk, shAkhA (kumpaL), karIr (vanshakiraN), kanda, phUl ane bIj — ‘न आमानि’ e kAchAn yA apakva je khAto nathI. kevo thaIne? ‘दयामूर्ति’ dayAsvarUp thaIne arthAt karuNAchittavALo thaIne.
bhAvArtha : — je shrAvak kAchAn (apakva, ashuShka, sachitta, ankurotpattikArak) mUL (jaD), phaL, shAk, DALI, kumpaL, jamInakand, phUl ane bIj vagere khAto nathI, tathA sachitta pANI paN garam karIne pIe chhe ane sachitta lavaN (mIThun) paN agnimAn shekI tene kUTI – pIsIne vApare chhe, te dayAnI mUrti sachittatyAg pratimAdhArI kahevAy chhe.
mUL, phaL, kandAdi — e vanaspatinAn ATh ang chhe. emAnthI koI vanaspatine traN – chAr – pAnch Adi ang hoy chhe. tene sachittatyAgI kAchAn – apakva – sachitta avasthAmAn
Page 301 of 315
PDF/HTML Page 325 of 339
single page version
अधुना रात्रिभुक्तिविरतिगुणं श्रावकस्य व्याचक्षाणः प्राह —
अन्नं पानं खाद्यं लेह्यं नाश्नाति यो विभावर्याम् ।
स च रात्रिभुक्तिविरतः सत्त्वेष्वनुकम्पमानमनाः ।।१४२।।
स च श्रावको । रात्रिभुक्तिविरतोऽभिधीयते । यो विभावर्यां रात्रौ । नाश्नाति न भुंक्ते । किं तदित्याह — अन्नमित्यादि — अन्नं भक्तमुद्गादि, पानं द्राक्षादिपानकं, खाद्यं मोदकादि, लेह्यं १रव्रादि । किंविशिष्टः ? अनुकम्पमानमनाः सकरुणहृदयः । केषु ? सत्त्वेषु प्राणिषु ।।१४२।। khAto nathI, parantu temane achitta karIne – agni vageremAn pakavIne khAy chhe. 141.
have shrAvakanA rAtribhuktivirati guNanun varNan karI kahe chhe —
anvayArtha : — [सत्त्वेषु ] prANIo pratye [अनुकम्पमानमनाः ] dayALu chittavALA thaIne [यः ] je [विभावर्याम् ] rAtre [अन्नम् ] anna, [पानम् ] pey, [खाद्यम् ] khAdya, [लेह्यम् ] lehya padArtho [न अश्नाति ] khAto nathI; [सः ] te [रात्रिभुक्तिविरतः ] rAtribhuktityAg pratimAdhArI shrAvak chhe.
TIkA : — ‘स च रात्रिभुक्तिविरतः’ te shrAvak rAtribhojanano tyAgI kahevAy chhe, ‘यः’ je ‘विभावर्याम्’ rAtre ‘न अश्नाति’ khAto nathI. shun (khAto nathI)? te kahe chhe — ‘अन्नमित्यादि’ अन्नं – anna arthAt dALabhAt vagere, पानं – drAkShAdi (arthAt dUdh, jaL Adi) pINun – pIvA yogya padArtha, खाद्यं – lADu Adi (arthAt penDA, baraphI Adi khAdya vastu), ‘लेह्यं’ – pravAhI padArtha – rAbaDI vagere. kevo thaIne? ‘अनुकम्पमानमनाः’ karuN hRudayavALo thaIne. konI pratye? ‘सत्त्वेषु’ prANIo pratye.
bhAvArtha : — je shrAvak dayArdrachittavALo thaIne rAtre anna – dALabhAt vagere, pAn – dUdh, jaL Adi pey padArtho, khAdya – lADu, penDA, baraphI Adi ane lehya – rAbaDI, chaTaNI, Amraras vagere — e chAr prakAranA AhArano tyAg kare chhe. (khAto nathI) — te १ द्रवद्रव्यं आम्रादि इति ख ।
Page 302 of 315
PDF/HTML Page 326 of 339
single page version
साम्प्रतमब्रह्मविरतत्वगुणं श्रावकस्य दर्शयन्नाह —
अनङ्गात् कामाद्यो विरमति व्यावर्तते स ब्रह्मचारी । किं कुर्वन् ? पश्यन् । किं तत् ? अङ्गं शरीरं । कथंभूतमित्याह — मलेत्यादि मलं शुक्रशोणितं बीजं कारणं यस्य । मलयोनिं मलस्य मलिनतायाः अपवित्रत्वस्य योनिः कारणं । गलन्मलं गलन् स्रवन् मलो १
बीभत्सभावोत्पादकं ।।१४३।। rAtribhojanatyAg pratimAdhArI chhe.
keTalAk AchAryo A chhaThThI pratimAdhArIne divA – maithunatyAgI paN kahe chhe. tene divase maithunano (strI – sambhogano) tyAg hoy chhe. 142.
have shrAvakanA abrahmavirati guNane darshAvIne kahe chhe —
anvayArtha : — [यः ] je [अङ्गं ] sharIrane [मलबीजं ] rajovIryarUp maLathI utpanna [मलयोनिं ] malinatAnA kAraNarUp [गलन्मलं ] maLamUtrAdi vahevaDAvanArun, [पूतिगन्धि ] durgandhavALun ane [बीभत्सम् ] glAniyukta [पश्यन् ] joIne [अनङ्गात् ] kAmathI (kAmasevanathI) [विरमति ] virame chhe, [सः ] te [ब्रह्मचारी ] brahmachArI arthAt brahmacharya pratimAdhArI chhe.
TIkA : — ‘अनङ्गात्’ kAmathI (kAmasevanathI) ‘यः विरमति’ je virakta thAy chhe (vyAvarta thAy chhe – pAchho phare chhe). ‘सः ब्रह्मचारी’ te brahmachArI chhe. shun karIne? ‘पश्यन्’ joIne – dekhIne. kone (dekhIne)? ‘अङ्गम्’ sharIrane. kevA (sharIrane)? te kahe chhe — ‘मलेत्यादि’ मलबीजं vIrya ane lohI (rajovIryarUp maL) jenI utpattinun bIj (kAraN) chhe, ‘मलयोनिं’ je malinatA – apavitratAnun kAraN chhe, ‘गलन्मलं’ maLamUtra svedAdirUp maL jemAnthI jhare chhe – gaLe chhe, ‘पूतिगन्धि’ je durgandhayukta chhe ane ‘बीभत्सं’ sarva avayavomAn १. प्रस्वेदादि घ० ।
Page 303 of 315
PDF/HTML Page 327 of 339
single page version
इदानीमारम्भविनिवृत्तिगुणं श्रावकस्य प्रतिपादयन्नाह —
यो व्युपारमति विशेषेण उपरतः व्यापारेभ्य आसमन्तात् जायते असावारम्भविनिवृत्तो dekhanArane je bIbhatsabhAv (glAniyukta bhAv) utpanna kare chhe. (tevA sharIrane joIne).
bhAvArtha : — je vratI shrAvak sharIrane rajovIryathI utpanna, apavitratAnun kAraN, navadvArathI maL jharatun, durgandha ane glAniyukta jANI, kAmasevanano sarvathA tyAg kare chhe – te brahmacharya pratimAdhArI chhe.
A brahmachArI potAnI vivAhitA strIno paN sambandh kare nahi, tenI sAthe nikaT ek sthAnamAn shayan kare nahi, pUrve bhogavelA bhogonun chintavan kare nahi, kAmoddIpan kare tevA puShTa AhArano tyAg kare, rAg upajAve tevAn vastra – AbhUShaN pahere nahi, gIt, nRitya, vAditrAdinun shravaN ane avalokan kare nahi, puShpamALA, sugandhavilepan, attar – phulel Adino tyAg kare, shRungAr kathA, hAsya kathArUp kAvya – nATakAdikanA paThan – shravaNano tyAg kare ane tAmbulAdik rAgakArI vastuothI dUr ja rahe.
A pratimAdhArI shlok 60mAn darshAvelA brahmacharyANuvratanA koI atichAro lAge nahi te mATe khAs sAvadhAn rahe chhe. tene niratichAr pratimAnun pAlan hoy chhe. 143.
have shrAvakanA Arambhavirati guNanun pratipAdan karIne kahe chhe —
anvayArtha : — [प्राणातिपातहेतोः ] je prANonA viyojananA kAraNabhUt hoy evA [सेवाकृषिवाणिज्यप्रमुखात् ] nokarI, khetI, vyApAr Adik [आरम्भतः ] ArambhathI (ArambhanAn kAryothI) [यः ] je [व्युपारमति ] virakta thAy chhe, [असौ ] te [आरम्भविनिवृत्तः ] ArambhavinivRutta shrAvak chhe (arthAt ArambhatyAg – pratimAdhArI chhe).
TIkA : — ‘यः व्युपारमति’ je vyApArathI visheShatApUrvak sarvaprakAre nivRutta thAy chhe.
Page 304 of 315
PDF/HTML Page 328 of 339
single page version
भवति । कस्मात् ? आरम्भतः । कथंभूतात् ? सेवाकृषिवाणिज्यप्रमुखात्, सेवाकृषिवाणिज्याः प्रमुखा आद्या यस्य तस्मात् । कथंभूतान् ? प्राणातिपातहेतोः प्राणानामतिपातो वियोजनं तस्य हेतोः कारणभूतात् । अनेन स्नपनदानपूजाविधानाद्यारंभादुपरतिर्निराकृता तस्य प्राणातिपातहेतुत्वाभावात् प्राणिपीडापरिहारेणैव तत्संभवात् । वाणिज्याद्यारम्भादपि तथा संभवस्तर्हि विनिवृत्तिर्न स्यादित्यपि नानिष्टं प्राणिपीडाहेतोरेव तदारम्भात् निवृत्तस्य श्रावकस्यारम्भविनिवृत्तत्वगुणसम्पन्नतोपपत्तेः१
‘असौ आरंभविनिवृत्तः’ te ArambhavinivRutta shrAvak chhe (ArambhatyAg pratimAnA dhArak chhe). shAnAthI (nivRutta thAy chhe)? ‘आरंभतः’ ArambhathI (nivRutta thAy chhe). kevA (ArambhathI)? ‘सेवाकृषिवाणिज्यप्रमुखात्’ sevA, khetI, vANijya jemAn pramukh chhe evA (ArambhathI). kevA (ArambhathI)? ‘प्राणातिपातहेतोः’ prANono atipAt arthAt viyojan – tenA kAraNabhUt hoy tevA (ArambhathI). AthI to abhiShek, dAn, pUjAvidhAn Adi ArambhathI nivRutta thavAnun nirAkaraN thayun. (arthAt temano tyAg karavAnun A pratimAmAn Avashyak nathI), kAraN ke temAn prANAtipAtarUp hetuno abhAv chhe. tenun kAraN e chhe ke prANIpIDAnA parihArapUrvak ja te kriyAo karavAmAn Ave chhe. ahIn shankA thAy chhe – to pachhI evI rIte (prANIpIDAnA parihArapUrvak) vANijya Adi ArambhathI nivRutti karavAnun (Avashyak) nahi rahe? samAdhAna — te paN aniShTa nathI. prANIpIDAmAn kAraNabhUt hoy evA ArambhathI ja nivRutta thayelA shrAvakane ArambhaviratirUp guN tyAn paN dhare chhe.
bhAvArtha : — je shrAvak jIvahinsAnA kAraNabhUt nokarI, khetI, vyApAr Adik ArambhanAn kAryono tyAg kare chhe; te ArambhatyAg pratimAdhArI kahevAy chhe.
A pratimAdhArIne abhiShek, dAn, pUjA Adi dhArmik ArambhanAn kAryono tyAg hoto nathI, kAraN ke jevAn nokarI, khetI, vyApAr Adi ArambhanAn kAryo jIvahinsAnA kAraNabhUt chhe, tevAn te dhArmik kAryo jIvahinsAnA kAraNabhUt nathI. te kAryomAn alpa jIvahinsA thAy chhe, paN dharmI jIvane te karavAnA hetuno abhAv hoy chhe. tene ashubh bhAvathI bachavA mATe Avo shubhabhAv heyabuddhie AvyA vinA raheto nathI. AvAn dhArmik kAryomAn tene puNya bahu ane pAp alpa thAy chhe, tethI ekandare tene puNyano ja sanchay thAy chhe. 144. १. सम्पन्नत्वोपपत्तेः घ० ।
Page 305 of 315
PDF/HTML Page 329 of 339
single page version
अधुना परिग्रहनिवृत्तिगुणं श्रावकस्य प्ररूपयन्नाह —
परि समन्तात् चित्तस्थः परिग्रहो हि परिचित्तपरिग्रहस्तमाद्विरतः श्रावको भवति । किं विशिष्टः सन् ? स्वस्थो मायादिरहितः । तथा सन्तोषपरः परिग्रहाकाक्षांव्यावृत्त्या सन्तुष्टः तथा । निर्ममत्वरतः । किं कृत्वा ? उत्सृज्य परित्यज्य । किं तत् ? ममत्वं मूर्च्छा । क्व ? बाह्येषु दशसु वस्तुषु । एतदेव दशधा परिगणनं बाह्यवस्तूनां दर्श्यन्ते ।
have shrAvakanA parigrahanivRuttiguNanI prarUpaNA karIne kahe chhe —
anvayArtha : — je [बाह्येषु ] bAhya [दशसु ] das prakAranI [वास्तुषु ] vastuomAn [ममत्वम् ] mamatAne [उत्सृज्य ] chhoDIne [निर्ममत्वरतः ] nirmamatAmAn rat hotA thakA [स्वस्थः ] svamAn (AtmasvarUpamAn) sthit ane [संतोषपरः ] santoShamAn tatpar rahe chhe, te [परिचित्तपरिग्रहात् ] sarvaprakArathI manamAn sthit parigrahathI [विरतः ] virakta chhe – (arthAt parigrahatyAg pratimAdhArI chhe).
TIkA : — ‘परिचित्तपरिग्रहात् विरतः’ परि — sarva prakArathI manamAn rahelA parigrah – tenAthI virakta shrAvak chhe. kevA prakArano hoy? ‘स्वस्थ’ mAyAdirahit svamAn sthit (AtmasvarUpamAn sthit) tathA ‘संतोषपरः’ parigrahanI AkAnkShAthI rahit hovAne lIdhe santuShTa (santoShamAn tatpar) tathA ‘निर्ममत्वरतः’ mamatArahitapaNAmAn lIn (mamatvarahit) hoy. shun karIne? ‘उत्सृज्य’ chhoDIne. shun te? ‘ममत्वं’ mUrchhA (mamatAbhAv). shAmAn? ‘बाह्येषु दशसु वस्तुषु’ bAhya dash prakAranI vastuomAn. e dash prakAranI bAhya vastuonI gaNatarI karI darshAvAy chhe —
Page 306 of 315
PDF/HTML Page 330 of 339
single page version
क्षेत्रं सस्याधिकरणं च डोहलिकादि । वास्तु गृहादि । धनं सुवर्णादि । धान्यं ब्रीह्यादि । द्विपदं दासीदासादि । चतुष्पदं गवादि । शयनं खट्वादि । आसनं विष्टरादि । यानं डोलिकादि । कुप्यं क्षौमकार्पासकौशेयकादि । भाण्डं श्रीखण्डमंजिष्ठाकांस्यताम्रादि ।।१४५।।
साम्प्रतमनुमतिविरतिगुणं श्रावकस्य प्ररूपयन्नाह —
अनुमतिरारम्भे वा परिग्रहे ऐहिकेषु कर्मसु वा ।
नास्ति खलु यस्य समधीरनुमतिविरतः स मन्तव्यः ।।१४६।।
सोऽनुमतिविरतो मन्तव्यः यस्य खलु स्फु टं नास्ति । का सौ ? अनुमतिरभ्युपगमः ।
क्षेत्रं — khetar – jyAn anAj thAy te, वास्तु – makAn Adi, धनं – suvarNAdi, धान्यं – DAngar Adi, द्विपदं – dAsI – dAs Adi, चतुष्पदम् – gAy vagere, शयनं – khATalo vagere, आसनं – Asan, यानं — vAhan, कुप्यं – sutar – reshamanAn kapaDAn vagere, भाण्डम् – chandan, manjIShTha, kAnsA – tAmbA AdinAn vAsaN — e dash prakAranA bAhya parigrah chhe.
bhAvArtha : — je shrAvak bAhya dash prakAranA parigrahomAn mamatAbhAvano tyAg karIne, nirmamatAmAn lIn thaI AtmAmAn sthit ane parigrahanI ichchhAthI rahit chhe (santuShTa chhe), te parichittaparigrahatyAg pratimAdhArI kahevAy chhe.
A pratimAdhArI shlok 62mAn darshAvelA parigrahaparimAN aNuvratanA pAnch atichAr rahit pratimAnun pAlan kare chhe. 145.
have shrAvakanA anumativirati guNanun prarUpaN karI kahe chhe —
anvayArtha : — [खलु ] nishchayathI [यस्य ] jene [आरम्भे ] ArambhanAn kAryomAn, [परिग्रहे ] parigrahomAn [वा ] ane [ऐहिकेषु ] vivAhAdi A lok sambandhI [कर्मसु ] kAryomAn [अनुमतिः ] anumodanA [न अस्ति ] hotI nathI, [सः ] te [समधीः ] samAn buddhivALo (mamatvabuddhi yA rAg-dveSh rahit) shrAvak [अनुमतिविरतः ] anumatityAg pratimAdhArI [मन्तव्यः ] manAy chhe.
TIkA : — ‘सः अनुमतिविरतः मन्तव्याः’ tene anumatityAgavALo mAnavo joIe.
Page 307 of 315
PDF/HTML Page 331 of 339
single page version
क्व ? आरंभे कृष्यादौ । वा शब्दः सर्वत्र परस्परसमुच्चयार्थः । परिग्रहे वा धान्यदासीदासादौ । ऐहिकेषु कर्मसु वा विवाहादिषु । किंविशिष्टः ? समधीः रागादिरहितबुद्धिः ममत्वरहितबुद्धिर्वा ।।१४६।।
इदानीमुद्दिष्टविरतिलक्षणगुणयुक्तत्वं श्रावकस्य दर्शयन्नाह —
‘यस्य खलु’ jene nishchayathI ‘नास्ति’ na hoy. shun te (na hoy)? ‘अनुमति’ anumodanA. shAmAn? ‘आरंभे’ kRuShi Adi ArambhanAn kAryomAn. ‘वा’ shabda badhe paraspar samuchchay arthamAn chhe. ‘परिग्रहे वा’ dhAnya, dAsI, dAs Adi parigrahomAn ‘ऐहिकेषु कर्मसु वा’ ane vivAhAdi A lokasambandhI kAryomAn. kevA prakArano? ‘समधीः’ rAgAdirahit buddhivALo yA mamatvabuddhirahitavALo (shrAvak anumatityAgavALo manAy chhe).
bhAvArtha : — je khetI Adi ArambhanA kAryomAn, dhanAdi parigrahomAn athavA vivAhAdik A lok sambandhI kAryomAn anumati Apato nathI, te mamatva yA rAg – dveSharahit vyaktine anumatityAg pratimAdhArI mAnavo. 146.
have shrAvak uddishyaviratirUp guNathI yukta hoy chhe – em darshAvIne kahe chhe —
anvayArtha : — [गृहतः ] gherathI [मुनिवनम् ] muninA vanamAn [इत्वा ] jaIne [गुरूपकण्ठे ] gurunI pAse [व्रतानि ] vrato [परिगृह्य ] grahaN karIne [तपस्यत् ] tap karatAn, [भैक्षाशनः ] bhikShAthI maLelun bhojan karanAr thatA [चेलखण्डधरः ] kaupIn (langoTI) ane khanDavastra dhAraN karanAr (vyakti) [उत्कृष्टः ] utkRuShTa shrAvak (kShullak yA ailak) chhe. १. भैक्षाशनम् घ (भिक्षा एवं भैक्षं स्वार्थेसुण् तद् अश्नागिति भैक्षाशनः प्रत्ययः अथवा भिक्षाणां समूहोभैक्षं
Page 308 of 315
PDF/HTML Page 332 of 339
single page version
उत्कृष्ट उद्दिष्टविरतिलक्षणैकादशगुणस्थानयुक्तः श्रावको भवति । कथंभूतः ? चेलखण्डधरः कौपीनमात्रवस्त्रखण्डधारकः आर्यलिंगधारीत्यर्थः । तथा भैक्ष्याशनो भिक्षाणां समूहो भैक्ष्यं तदश्नातीति भैक्ष्याशनः । किं कुर्वन् ? तपस्यन् तपः कुर्वन् । किं कृत्वा ? परिगृह्य गृहीत्वा । कानि ? व्रतानि । क्व ? गुरूपकण्ठे गुरुसमीपे । किं कृत्वा ? इत्वा गत्वा । किं तत् ? मुनिवनं मुन्याश्रमं । कस्मात् ? गृहतः ।।१४७।।
तपः कुर्वन्नपि यो ह्यागमज्ञः सन्नेवं मन्यते तदा श्रेयोज्ञाता भवतीत्याह —
TIkA : — ‘उत्कृष्टः’ uddiShTatyAgarUp agiyAramI pratimAdhArI shrAvak chhe. kevo chhe? ‘चेलखण्डधरः’ kaupIn ane khanDavastra dhAraN karanAr arthAt AryalingadhArI – evo artha chhe. ‘भैक्ष्याशनः’ bhikShAno samUh te bhaikShya, tenun bhojan karanAr (bhikShAthI bhojan karanAr). shun karato? ‘तपस्यन्’ tap karato. shun karIne? ‘परिगृह्य’ grahaN karIne. shun (grahaN karIne)? ‘व्रतानि’ vrato. kyAn (grahIne)? ‘गुरूपकण्ठे’ gurunI samIpamAn. shun karIne? इत्वा jaIne. shun te? ‘मुनिवनं’ muninA Ashrame (jaIne). kyAthi? ‘गृहतः’ gherathI (jaIne).
bhAvArtha : — je ghar chhoDIne muninA Ashrame jaIne gurunI samIpe vrat dhAraN karIne tap kare chhe, bhikShAthI bhojan kare chhe (arthAt potAnA mATe banAvelun bhojan letA nathI, parantu shrAvak potAnA mATe banAvelA bhojanamAnthI bhaktipUrvak bhojan Ape to te laI shake chhe) ane kaupIn (langoTI) tathA khanDavastra (evI chAdar ke jenAthI mAthun DhAnke to pag khullA rahe ane pag DhAnke to mAthun khullun rahe) dhAraN kare chhe, te utkRuShTa shrAvak – kShullak yA ailak – uddiShTatyAg pratimAdhArI chhe. 147.
tap karato thako ane nishchayathI Agamane jANato thako je shrAvak Avun mAne chhe te tyAre shreShTha gnAtA thAy chhe, em kahe chhe —
anvayArtha : — [पापं ] pAp [जीवस्य ] jIvano [अरातिः ] shatru chhe [च ] ane
Page 309 of 315
PDF/HTML Page 333 of 339
single page version
यदि समयं आगमं जानीते आगमज्ञो यदि भवति तदा ध्रुवं निश्चयेन श्रेयोज्ञाता उत्कृष्टज्ञाता स भवति । किं कुर्वन् ? निश्चिन्वन् । कथमित्याह — पापमित्यादि — पापमोधर्मोऽरातिः शत्रुर्जीवस्यानेकापकारकत्वात् धर्मश्च बन्धुर्जीवस्यानेकोपकारकत्वादित्येवं निश्चिन्वन् ।।१४८।।
इदानीं शास्त्रार्थानुष्ठातुः फलं दर्शयन्नाह — [धर्मः ] dharma [बन्धुः ] jIvano mitra chhe, [इति ] – em [निश्चिन्वन् ] nishchay karato thako shrAvak [यदि ] jo [समयम् ] shAstrane [जानीते ] jANe chhe, to te [ध्रुवम् ] nishchayathI [श्रेयोज्ञाता ] shreShTha gnAtA athavA kalyANano gnAtA [भवति ] thAy chhe.
TIkA : — ‘यदि समयं जानीते’ je samayane eTale Agamane jANe chhe arthAt je Agamano gnAtA chhe to ‘ध्रुवं’ nishchayathI ‘श्रेयोज्ञाता भवति’ te utkRuShTa gnAtA chhe, shun karato thako? ‘निश्चिन्वन्’ nishchay karato thako. kevI rIte? te kahe chhe — ‘पापमित्यादि’ pAp ja arthAt adharma ja (mithyAratnatray ja) anek apakAranun kAraN hovAthI jIvano shatru chhe ane dharma ja (samyakratnatray ja) anek upakAranun kAraN hovAthI jIvano mitra chhe – Avo nishchay karato thako.
bhAvArtha : — jIvano apakArak hovAthI pAp (adharma) shatru chhe ane upakArak hovAthI dharma (ratnatrayadharma) mitra chhe – evo nirNay karIne je shAstrane jANe chhe, te ja shreShTha gnAtA chhe.
utkRuShTa uddishyatyAgI vAnaprastha AshramamAn chhe. te tapasvI paN chhe, parantu jo te AtmAnA svabhAv – vibhAv na jANe to te Atmashreyano gnAtA – bhoktA thato nathI.
sansAranAn dukhothI bachAvI je prANIone uttam sukhamAn dhAraN kare te dharma chhe. te ja dharma jIvane mitra samAn chhe. shubhabhAvarUp dharma – vyavahAradharma jIvane sansAranun kAraN chhe, tethI tene te shatru samAn chhe. 148.
have shAstranA arthanun AcharaN karanArane shun phaL prApta thAy chhe, te darshAvIne kahe chhe —
Page 310 of 315
PDF/HTML Page 334 of 339
single page version
येन भव्येन स्वयं आत्मा स्वयंशब्दोऽत्रात्मकवाचकः नीतः प्रापितः । कमित्याह — वीतेत्यादि, विशेषेण इतो गतो नष्टः कलंको दोषो यासां ताश्च ता विद्यादृष्टिक्रियाश्च ज्ञानदर्शनचारित्राणि तासां करण्डभावं तं भव्यं आयाति आगच्छति । कासौ ? सर्वार्थसिद्धिः धर्मार्थकाममोक्षलक्षणार्थानां सिद्धिर्निष्पत्तिः कर्त्री । कयेवायाति ? पतीच्छयेव स्वयम्बरविधानेच्छयेव । क्व ? त्रिषु विष्टयेषु त्रिभुवनेषु ।।१४९।।
anvayArtha : — [येन ] je bhavye [स्वयम् ] potAnA AtmAne [वीतकलङ्कविद्यादृष्टिक्रियारत्नकरण्डभावं ] kalank rahit (nirdoSh) samyagdarshan, samyaggnAn ane samyakchAritrarUpI ratnono paTAro [नीतः ] batAvyo chhe, [तम् ] tene [त्रिषु विष्टपेषु ] traN lokamAn [पतीच्छया इव ] svayamvar vidhAnathI pati tarIke varavAnI ichchhA rAkhanArI strInI jem [सर्वार्थसिद्धिः ] sarva arthonI siddhi arthAt dharma – arthAdi chAr puruShArthanI siddhi [आयाति ] prApta thAy chhe.
TIkA : — ‘येन’ je bhavye ‘स्वयम्’ potAnA AtmAne – ahIn स्वयं shabda AtmA vAchak chhe – ‘नीतः’ prApta karAvyo chhe. kone (prApta karAvyo chhe)? te kahe chhe — ‘वीतेत्यादि’ visheSh karIne jemano doSh (kalank) nAsh pAmyo chhe – tevAn samyagdarshan, samyaggnAn, samyakchAritra traNenA paTArArUp bhAvane (prApta karAvyo chhe) ‘तं’ tene (te bhavyane) ‘आयाति’ Ave chhe (prApta thAy chhe). koN te? ‘सर्वार्थसिद्धिः’ dharma – artha – kAm – mokSharUp arthonI (prayojanonI) siddhi – prApti. konI jem Ave chhe? ‘पतीच्छया इव’ svayamvar – vidhAnathI pati tarIke varavAnI ichchhA rAkhanArInI jem. kyAn? ‘त्रिषु विष्टपेषु’ traN bhuvanamAn.
bhAvArtha : — jem je manuShyanI pAse bahumUlya ratno hoy chhe tene varavA kanyAo utsuk hoy chhe, tem je bhavya jIve potAnA AtmAne nirdoSh samyagdarshan, samyaggnAn
Page 311 of 315
PDF/HTML Page 335 of 339
single page version
रत्नकरण्डकं कुर्वतश्च मम यासौ सम्यक्त्वसम्पत्तिर्वृद्धिंगता सा एतदेव कुर्यादित्याह —
सुतमिव जननी मां शुद्धशीला भुनक्तु ।
ज्जिनपतिपदपद्मप्रेक्षिणी दृष्टिलक्ष्मीः ।।१५०।।
ane samyakchAritrarUpI ratnono paTAro batAvyo chhe, traNe lokamAn tene ja sarvottam pati banAvavAnI ichchhAthI dharma – artha – kAm – mokShanI siddhirUpI strI anAyAse prApta thAy chhe.
je shrAvak atichAr rahit nishchayanA lakShye vyavahAr ratnatrayanI sAdhanA kare chhe, tene sampUrNa prayojanonI siddhi avashya prApta thAy chhe arthAt tene svarganA sukhapUrvak mokShasukhanI siddhi thAy chhe.
pt.. daulatarAmajIe kahyun chhe ke —
ratnakaraNDak shrAvakAchAranI rachanA karatAn mane (shrI samantabhadrasvAmIne) ja samyaktvarUpe sampattinI vRuddhi thaI chhe, te ATalun ja kare em kahe chhe —
anvayArtha : — [जिनपतिपद्मप्रेक्षिणी ] jinendrabhagavAnanAn charaNakamaLomAn draShTi karanAr (shraddhA karanAr) [दृष्टिलक्ष्मीः ] samyagdarshanarUpI lakShmI [सुखभूमिः ] sukhanI
Page 312 of 315
PDF/HTML Page 336 of 339
single page version
मां सुखयतु सुखिनं करोतु । कासौ ? दृष्टिलक्ष्मीः सम्यग्दर्शनसम्पत्तीः । किंविशिष्टेत्याह — जिनेत्यादि जिनानां देशतः कर्मोन्मूलकानां गणधरदेवादीनां पतयस्तीर्थंकरास्तेषां पदानि सुबन्ततिङ्न्तानि पदा वा तान्येव पद्मानि तानि प्रेक्षते श्रद्दधातीत्येवंशीला । अयमर्थः — लक्ष्मीः पद्मावलोकनशीला भवति दृष्टिलक्ष्मीस्तु जिनोक्तपदपदार्थप्रेक्षणशीलेति । कथंभूता सा ? सुखभूमिः । सुखोत्पत्तिस्थानं । केव कं ? कामिनं कामिनीव यथा कामिनी कामभूमिः कामिनं सुखयति तथा मां दृष्टिलक्ष्मीः सुखयतु । तथा सा मां भुनक्तु रक्षतु । केव ? सुतमिव जननी । किंविशिष्टा । शुद्धशीला जननी हि शुद्धशीला सुतं रक्षति नाशुद्धशीला दुश्चारिणी । दृष्टिलक्ष्मीस्तु utpattinA sthAnarUp hotI thakI, [मां ] mane evI rIte [सुखयतु ] sukhI kare ke jevI rIte [कामिनं कामिनी इव ] sukhanI bhUmi kAminI kAmI puruShane sukhI kare chhe. [शुद्धशीलाः ] pavitra shIlavALI hotI thakI, (atichAr rahit sAt shIlothI yukta hotI thakI) [मां ] mane evI rIte [भुनक्तु ] pALe ke jevI rIte [जननी सुतम् इव ] pavitra shIlavALI mAtA potAnA putrane pALe chhe ane [गुणभूषा ] ATh mULaguNarUpI alankArathI yukta hotI thakI, [मां ] mane evI rIte [संपुनीतात् ] pavitra kare ke jevI rIte [कन्यका कुलम् इव ] guNavatI kanyA kuLane pavitra kare chhe. tem te (samyagdarshanarUpI lakShmI) mane pavitra kare.
TIkA : — ‘मां सुखयतु’ mane sukhI kare. koN te? ‘दृष्टिलक्ष्मीः’ samyagdarshanarUpI lakShmI – sampatti. kevA prakAranI (lakShmI)? te kahe chhe — ‘जिनेत्यादि’ jinonA arthAt ekadesh karmonun unmUlan (nAsh) karanAr gaNadharadevAdinA patio (svAmIo) je tIrthankaro – temanAn charaNarUpI kamaLone je dekhe chhe – shraddhe chhe, tevA svabhAvavALI (lakShmI) – arthAt jem lakShmI padmane (kamaLane) avalokan karavAnA svabhAvavALI chhe, tem samyagdarshanarUpI lakShmI jinapati dvArA nirUpit padArtho ane vachanomAn shraddhAn karavAnA svabhAvavALI chhe. kevI chhe te? ‘सुखभूमिः’ sukhanA utpattisthAnarUp chhe. konI – konI jem? ‘कामिनं कामिनी इव’ jem kAminI – kAmanI utpattinun sthAn (strI) potAnA kAmIne sukhI kare chhe, tem samyagdarshanarUpI lakShmI mane sukhI kare, tathA ‘सा मां भुनक्तु’ te mArI rakShA kare. konI jem? ‘सुतम् जननी इव’ mAtA putrane rakShe chhe tem. kevA prakAranI (jananI)? ‘शुद्धशीला’ pavitra shIlavatI mAtA ja potAnA putranI rakShA kare chhe, parantu ashuddha
Page 313 of 315
PDF/HTML Page 337 of 339
single page version
गुणव्रतशिक्षाव्रतलक्षणशुद्धसप्तशीलसन्विता मां भुनक्तु । तथा सा मां सम्पुनीतात् सकलदोषकलङ्कं निराकृत्य पवित्रयतु । किमिव ? कुलमिव गुणभूषा कन्यका । अयमर्थ : — कुलं यथा गुणभूषा गुणाऽलङ्कारोपेता कन्या पवित्रयति श्लाध्यतां नयति तथा दृष्टिलक्ष्मीरपि गुणभूषा अष्टमूल गुणैरलंकृता मां सम्यक्पुनीतादिति ।।१५०।।
जीयादेष समन्तभद्रमुनिपः श्रीमान् प्रभेन्दुर्जिनः ।।१।।
shIlavatI mAtA (dushchAriNI mAtA) nahi; tem traN guNavrat ane chAr shikShAvratarUpI arthAt niratichAr sAt shIlathI yukta samyagdarshan – lakShmI paN mArI rakShA kare, tathA ‘सा मां संपुनीतात्’ te mane pavitra kare – sarva doSharUp kalankane dUr karI mane pavitra kare. konI jem? ‘कुलम् इव गुणभूषा कन्यका’ jem guNavatI kanyA kuLane (pavitra) kare chhe tem. artha e chhe ke – jem guNarUpI alankArothI yukta guNavatI kanyA kuLane pavitra kare chhe – prashansApAtra kare chhe, tem aShTa mULaguNarUpI alankArothI guNavatI samyagdarshanarUpI lakShmI paN mane samyak prakAre pavitra kare.
bhAvArtha : — jem koI kAminI (strI) potAnA kAmIne sukhI kare chhe tem samyagdarshanarUpI lakShmI mane sukhI kare; jem koI shIlavatI mAtA potAnA putranun lAlan – pAlan kare chhe tem saptashIlothI yukta samyagdarshanarUpI lakShmI mArI rakShA kare ane jem guNavatI kanyA kuLane ujjvaL kare chhe (pavitra kare chhe) tem aShTa mULaguNayukta samyagdarshanarUpI lakShmI mane pavitra kare.
jemaNe bhavya AtmAnA chittamAn vyApta samasta agnAnarUpI andhakArane dUr karIne, samyaggnAnarUpI sUryanAn mahA kiraNo dvArA saghaLo shrAvakamArga prakAshit karyo chhe, teo sansArarUpI nadInA shoShak shrI ratnakaraNDakarUpI tejasvI sUrya samAn ane chandranI krAntivALA (प्रभेन्दुः) shrImAn jin samantabhadrAchArya jay pAmo. १. निरस्य इति ख० ।
Page 314 of 315
PDF/HTML Page 338 of 339
single page version
AmAn TIkAkAre granthakartA shrImat samantabhadrAchAryano ane ‘प्रभेन्दुः’ shabdathI potAnA ‘prabhAchandra’ nAmano nirdesh karyo chhe, ‘shrI ratnakaraNDa’ shabdathI granthanA nAmano paN nirdesh karyo chhe. 150.