kamAvAno bhAv te pAp ja chhe, temAn anIti na kare ne nIti rAkhe to ochhun pAp thAy, paN dharma thAy nahi. ek
mANas evo nItivALo hato ke tene lAkho rUpiyAnI lAnch maLe to paN leto nahi. ek vAr teNe koI gnAnI
pAse jaIne pUchhayun– ‘mahArAj! mane pAnch pAnch lAkh rUpiyAnI lAnch ApavA Ave chhe, paN hun leto nathI, to
mane keTalo dharma?’ gnAnIe kahyun temAn jarAy dharma thAy nahi. bhale nItithI nokarI karo paN temAn paisA raLavAno
bhAv chhe tethI pAp ja chhe; lAnch vagere anIti na kare to ochhun pAp thAy–eTalun ja, bAkI temA dharma harAm chhe.
sva–paranA bhedavignAn vagar dharma kevo?
have em kyAre bane? hun pAp ane puNya rahit gnAnasvarUp chhun, hun pApano ghaTADanAro sarva pApathI rahit ja chhun, pAp
ke puNya mArun svarUp ja nathI–em potAnA gnAnasvabhAvanA lakShe je pAp TaLyA te TaLyA, te pAp pharIne kadI thAy
nahi, paN svarUpanI ekAgratAthI kramekrame puNya pAp TaLatA TaLatAn sarvathA vItarAgatA thAy. pApane chhoDanAro pote
sampUrNa pAp rahit kevo chhe? pApane chhoDIne pote kevA svarUpe rahenAr chhe? tenA bhAn vagar pApane kharekhar chhoDI
shake nahi. eTale potAnA AtmasvabhAvanA lakSha vagar kharekhar anIti chhoDI shake nahi em nakkI thayun.
tevo prasang Ave to paN tenAthI anIti karAshe nahi. deh javAno prasang Ave to paN anIti na kare eTale sharIr
chhoDIne paN nIti rAkhavA mAnge chhe. have sharIr kyAre chhoDI shake? jo sharIr chhUTatAn shraddhAmAn aNagamo thAy–dveSh thAy
to tene kharekhar sharIr jatun karavAno bhAv nathI; paN sharIr tenA kAraNe chhUTe chhe. sharIr chhUTatA antaramAn rAg–dveSh na
thAy ke anIti karIne sharIr rAkhavAnun man na thAy to nIti khAtar sharIr chhoDyun kahevAy. have sharIr jatAn rAg–dveSh
na thAy em kyAre bane? jo sharIr upar ja lakSha hoy to to rAg–dveSh thayA vagar rahe nahi. paN sharIrathI bhinna
potAnA AtmAne jANIne tenun lakSha hoy to sharIrane rAg–dveSh vagar jatun karI shake. mATe, ‘hun sharIrathI
mokShano ke dharmano mArga chhe. temAn ja samyagdarshan –gnAn–chAritra–tap vagere samAI jAy chhe.
pahelAnn to potAne antaramAn potAnA AtmasvabhAvano utsAh Avavo joIe, potAno
svabhAv samajavA mATe tenA shravaN–manananI honsh joIe.