उत्तरः– चार उपाय हैं–लक्षण, प्रमाण, नय और निक्षेप।
७३ प्रश्नः– आगमप्रमाण किसको कहते हैं?
उत्तरः– आप्तके वचन आदिसे उत्पन्न हुए पदार्थ के ज्ञानको।
८५ प्रश्नः– नय किसको कहते हैं?
उत्तरः– वस्तुके एकदेशको जाननेवाले ज्ञानको नय कहते हैं।
८७ प्रश्नः– निश्चयनय किसको कहते हैं?
उत्तरः– वस्तुके किसी असली अंशके ग्रहण करनेवाले ज्ञान को निश्चयनय कहते हैं।
* nay te jaD nathI paN shrutagnAnano ansh chhe.
* nayane gnAnAtmak kahevo te upachAr nathI, paN nayane shabdAtmak kahevo te upachAr chhe.
* nay ane nayanA viShayanI abhedavivakShAe, nayanA viShayabhUt padArthane paN nay kahevAmAn Ave chhe.
* nayane ane padArthane viShay–viShayIpaNun chhe.
* nay tenA viShayabhUt arthano ‘grAhak’ chhe, tyAn ‘grAhak’no artha ‘jANanAr’ chhe.
bhagavAn shuddhAtmAnA svarUpane dekhanAro hovAthI je upAdey chhe ane je samyak shrutagnAnano ansh chhe–evo je ‘nishchayanay,’ te
ke nishchayanay vagere nayo te jaD nathI paN gnAnano ansh chhe; ane temAn ‘nishchayanayAshrit munivaro prApti kare nirvANanI’ evun bhagavAn
kundakundAchAryadevanun sUtra param abAdhit chhe. Avo nirNay karIne, potAnA shrutagnAnane shuddha svabhAv taraph vALIne nishchayanayanun avalamban