
sonānā sinhāsan par birājamān hatā, pāse mantrīgaṇ tathā anya sabhāsado beṭhā hatā, nāchagān,
vādyayantro tathā nupuronā dhvanithī badhānun man mugdha thaī rahyun hatun. achānak ek pūrvabhavano vair levāne
īchchhak dev vyāpārīnun rūp dhāraṇ karī chakravartīne phaḷ bheṭ karīne kahe chhe ke “rājan! āpeāvun madhur
phaḷ kadī paṇ khādhun nahi hoy.” rājā phaḷ khāīne bahuj prasanna thayo, ne tene pūchhe chhe ke ‘bhāī! āvun
sundar svādiṣhṭa phaḷ kyāthī lāvyo?’ vyāpārī kahe “chālo rājan amārā deshamān; āpane āvā ghaṇāny
phaḷ khavaḍāvīsh.” juo rasanā īndriyanī lolupatāne līdhe chakrīno vivek to naṣhṭa thaī gayo hato. teṇe
vichār paṇ na karyo ke chakravartī samān bhog upabhoganī sāmagrī kone maḷī shake chhe! paṇ te to tīvra
āsaktivash e phaḷane khāvāmān sampūrṇa sukh mānato hato tethī vichāravā lāgyo ke badhī sāmagrī hovā
chhatān ā phaḷanī māre khāmī na rahevī joīe.
lāgatī hatī. subhaum chakrīe vichār karyo ke hun ekalo jaīsh to keṭalāk phaḷ khāīsh! māṭe kuṭumb
sahit jāun. chakrīe vishāl charmaratna nāme vahāṇamān strī–putrādi sahit samudramān prayāṇ karyun. have dev
manamān khūb prasanna thaī rahyo hato ke ekalā rājāne nahīn paṇ tenā sarva parivārane hun ḍubāḍī daīsh. dev
vichārato hato ke jemanī pāse hajāro dev sevak chhe, navanidhi ane chaudaratno chhe tene mārī nākhavo
kaṭhaṇ chhe.
hr̥uday kampavā lāgyun, te bhayabhīt thaīne devane pūchhavā lāgyo ke have bachavāno kāī upāy chhe? pāpī
rājāne pāpano uday ane devane duṣhṭa buddhi upajatān kahyun ke madhya dariyāmān bījo to koī upāy nathī,
paṇ āp anādinidhan namaskār mantra, aparājitamantra,