
devane dekhyā. ahā, aṣhṭa prātihāryanā vaibhavayukta bhagavānane nīhāḷatān mahā
ānandapūrvak bharate temanī pūjā karī ane banne ghūṇṭaṇ jamīn par rākhīne namaskār karyā;
tathā stuti karavā lāgyā: he prabho! āp dharmanā nāyak chho, āp mokṣhamārganā netā
chho, ātmasvarūpane jāṇanārāonā āp dhyey chho. īndriyo vidyamān hovā chhatān āp
atīndriy chho; viṣhay–kaṣhāyarahit sampūrṇa sukh āpane pragaṭyun chhe. prabho! āp to
anantaguṇasampanna chho, ame alpabuddhijīvo āpanā pavitra guṇonun stavan kaī rīte
karī shakīe? āpanā guṇonī stuti to dūr rahī, āpanun nām paṇ amane pavitra kare
chhe.–ītyādi prakāre 108 nāmovaḍe stuti karī. he prabho! āpane ja īṣhṭadev mānīne ame
āpanī ja upāsanā karīe chhīe, ne āpe dekhāḍelo mokṣhamārga upāsīne mokṣha prāpta
karavā chāhīe chhīe.
tattvanun svarūp jāṇavānī īchchhāthī bhagavānanī divya vāṇī sāmbhaḷavā māṭe hastāñjali
joḍīne shānt thaī gaī. tyāre mahārājā bharate vinayapūrvak bhagavānane prārthanā karī: he
bhagavān! tattvo keṭalā chhe? mokṣhano mārga shun chhe? ne te mārganun phaḷ shun chhe? he shreṣhṭha
tattvavettā! te hun āpanī pāsethī sāmbhaḷavā chāhun chhun.
mukhamān koī pheraphār (hoṭhanun halanachalan vagere) thato na hato,–shun padārthone prakāshīt
karatī vakhate darpaṇamān vikār thāy chhe?–nahi. prayatna vinā sarvāṅgethī e
vītarāgavāṇīno dhodh vaheto hato. jem parvatanī koī ūṇḍī gūmphāmānthī avāj āvato
hoy em prabhunī divyadhvani ati gambhīr hatī. aho, tīrthaṅkarādi mahāpuruṣhonun yogabaḷ
ne emanī prabhutā koī achintya hoy chhe!