: 26 : ātmadharma : shrāvaṇ : ra494
vaānchākao saāthae vaātachāīta anae tattvachaār
(nānā–moṭā sarve jignāsuono priy vibhāg)
prashna :– ātmāno nirvikalpaanubhav chothā
guṇasthāne thāy?
uttar :– hā; chothun guṇasthān pragaṭavānā
samaye evo anubhav jarūr hoy chhe.
prashna :– divyadhvani te ātmāno guṇ chhe?
uttar :– nā; ātmā ashabda chhe; ne
divyadhvani te pudgalanī paryāy chhe.
bodhi–samādhi he prabho!
ho sant kerā charaṇamān;
jīvanamān ke ant samaye
chhūṭe nahi, prabhu e kadā.
(dilhīthī dīpak jain lakhe chhe:)
‘‘ratnasaṅgrah’’ bheṭ maḷyun, temān 100
vachanāmr̥uto vāñchīne atyant ānand thāy chhe.
pahelān vāñchelun paṇ ā phere vāñchavāthī ati
ānand thayo. ‘be sakhī ‘vāñchīne to evī
preraṇā maḷī ke dharmātmāne 22 varṣha sudhī
saṅkaṭ āvavā chhatān dhairya nathī chhoḍatā. ane
sansāramān jyān koīe sharaṇ na āpyun tyān
munirāje sharaṇ āpyun. trījun pustak
‘bhagavān mahāvīr’ –te vāñchatān em thayun ke
te jīve sinh jevī tiryañch paryāyamān paṇ
samyagdarshan prāpta karī līdhun, ne jo ā jīv
manuṣhyaparyāyamān paṇ samyagdarshan pragaṭ na
kare to ene dhikkar chhe. āpaṇane mahān
upakārī santaguru maḷel chhe. to temanun
anusaraṇ karavun joīe.’’
(bharat ech.jain bī.e. mumbaīthī lakhe
chhe :) be divas agāu ātmadharma maḷyun. andar
evun te shun chhe ke hāthamānthī mukavun ja nathī gamatun!
pahelān hun mātra bālavibhāg vāñchato parantu ā
vakhate purun ātmadharma pheravatān tenā darek lekho
khūb ja upayogī ane ācharavā yogya lāgyā.’’
(kolejanun bhaṇelā yuvako paṇ keṭalā rasathī
dhārmik gnānamān ras lye chhe teno ā ek namūno
chhe. āvā to 600 uparānt kolejiyano
utsāhathī ‘ātmadharma’ mān ras laī rahyā chhe–e
gauravanī vāt chhe. koṇ kahī shakashe ke yuvāno
dharmamān ras nathī letā ? –san.)
visheṣhamān teo lakhe chhe ke, ‘‘jīv kṣhaṇik
sukhane meḷavī ānand māne chhe te bhūlavā tene
samyakgnānanun raṭaṇ abhyās ūṇḍun gnān ati
jarūrī chhe. te māṭe bālavibhāg dvārā amane
upayogī mārgadarshan maḷe chhe. bālavibhāg dvārā
gurudevanī vāṇī ja amane saraḷ shailimān maḷe chhe.
ā tattvamān nathī evun kāī agharun ke aṭapaṭun–ke
je na samajī shakāy. anerūn–anokhun sīdhun sādun
tattva chhe, ke je dhyān rākhīne abhyās karashe tene
ā bhav anant bhavono nāsh karīne
samyagdarshananī prāptirūp banī raheshe.’’
kalakattāthī shāntibhāī ke. shāh lakhe chhe
ke– ‘‘aṣhāḍ māsano aṅk barobar vāñchyo,
vichāryo, manan karyo; ghaṇo ja ānand thayo.
sharīranī kriyā ane ātmānī oḷakhāṇabanne