
sādhe chhe. siddha bhagavān vagerenī paṇ kharī oḷakhāṇ tene ja chhe.
ātmāno svabhāv nirākuḷ ānandathī bharelo, ane īchchhānā abhāvarūp chhe;
īchchhāne rokato nathī, eṭale ke īchchhānā nirodharūp tap–ke jemān ātmānā ānandano
anubhav chhe ane je nirjarānun kāraṇ chhe tene agnānī oḷakhato nathī; te to em
māne chhe ke anāj na khādhun athavā kanīk shubharāg karyo–eṭale tap thaī gayo ne
nirjarā thaī gaī;–paṇ evun tapanun ke nirjarānun svarūp nathī. antaranā dhyān vaḍe
chaitanyanun pratapan thāy eṭale ke visheṣh shuddhatā thāy te tap ane nirjarā chhe. ane
nīrākuḷatārūp mokṣhatattva chhe.–āvā nirjarā ane mokṣhatattvane agnānī oḷakhato nathī.
sāte tattvomān agnānīne viparīt pratīti chhe; āvī ūndhī shraddhāsahitanun je
kāī jāṇapaṇun chhe te badhuy agnān chhe ane duḥkhadāyak chhe,–em jāṇīne te chhoḍavā
yogya chhe.
chhe, ne mokṣhasukhano sācho upāy pragaṭe chhe. ahā, mokṣhasukhano sācho svād agnānījīve
kadī jāṇyo nathī. mokṣhasukhanun svarūp oḷakhe to potāne bhedagnān thaīne apūrva
vītarāgavignān pragaṭe, ne mokṣhasukhano namuno āvī jāy.
kāraṇ chhe. sampūrṇa nīrākūḷ thatān pūrṇa sukharūp mokṣhadashā pragaṭe chhe. ‘hu gnānānand–