have, tiryaklokanī vachche rahelā manuṣhyalokanun vyākhyān kare chhe. te manuṣhyalokanī
vachche rahel jambūdvīpamān sāt kṣhetro kahevāmān āve chhe. dakṣhiṇ dishāthī sharū karīne bharat,
haimavat, hari, videh, ramyak, hairaṇyavat ane airāvat nāmanān sāt kṣhetro chhe. kṣhetrano shun
artha chhe? kṣhetra shabdano artha varṣha, vansh, desh athavā janapad chhe. te kṣhetronā vibhāg karanār
chha kulāchal chhe. dakṣhiṇ dishā taraphathī sharū karīne temanān nām himavat, mahā himavat,
niṣhadh, nīl, rukim ane shikhari chhe. pūrva – pashchim phelāyelā ā chha parvato bharatādi sāt
kṣhetronī vachamān chhe. parvatano shun artha chhe? parvatano artha varṣhadhar parvat athavā sīmā parvat
chhe. te parvatonī upar hdonun kramathī kathan kare chhe. padma, mahāpadma, tigiñchh, kesari,
mahāpuṇḍarīk ane puṇḍarīk nāmanān akr̥utrim chha hda chhe. hda eṭale shun? hdano artha sarovar
chhe. te padmādi chha sarovaromānthī āgamakathit kram pramāṇe je chaud mahā nadīo nīkaḷī
chhe, temanun kathan kare chhe. te ā pramāṇe — himavat parvat par sthit padma nāmanā mahāhdanā
pūrva toraṇ dvārathī ardho kosh ūṇḍī, ane chha yojan ek kosh pahoḷī gaṅgā nadī nīkaḷīne
te ja parvatanī upar pūrva dishāmān pāñchaso yojan sudhī jāy chhe, pachhī tyānthī gaṅgākūṭanī
pāse dakṣhiṇ taraph vaḷīne bhūmimān sthit kuṇḍamān paḍe chhe. tyānthī dakṣhiṇ dvāramānthī nīkaḷīne
bharatakṣhetranā madhyabhāgamān sthit lambāīmān pūrva – pashchim samudrane sparshanār vijayārdha parvatanī
अथ तिर्यग्लोकमध्यस्थितो मनुष्यलोको व्याख्यायते — तन्मध्यस्थितजम्बूद्वीपे
सप्तक्षेत्राणि भण्यन्ते । दक्षिणदिग्विभागादारभ्य भरतहैमवतहरिविदेहरम्यकहैरण्यवतैरावतसंज्ञानि
सप्तक्षेत्राणि भवन्ति । क्षेत्राणि कोऽर्थः ? वर्षा वंशा देशा जनपदा इत्यर्थः । तेषां क्षेत्राणां
विभागकारकाः षट् कुलपर्वताः कथ्यन्ते — दक्षिणदिग्भागमादीकृत्य हिमवन्महाहिमवन्निषध-
नीलरुक्मिशिखरिसंज्ञा भरतादिसप्तक्षेत्राणामन्तरेषु पूर्वापरायताः षट् कुलपर्वताः भवन्ति ।
पर्वता इति कोऽर्थः ? वर्षधरपर्वताः सीमापर्वता इत्यर्थः । तेषां पर्वतानामुपरि क्रमेण ह्दा
कथ्यन्ते । पद्ममहापद्मतिगिञ्छकेसरिमहापुण्डरीकपुण्डरीकसंज्ञा अकृत्रिमा षट् ह्दा भवन्ति ।
ह्दा इति कोऽर्थः ? सरोवराणीत्यर्थः । तेभ्यः पद्मादिषड्ह्देभ्यः सकाशादागमकथितक्रमेण
निर्गता याश्चतुर्दशमहानद्यस्ताः कथ्यन्ते । तथाहि — हिमवत्पर्वतस्थपद्मनाम-
महाह्दादर्धक्रोशावगाहक्रोशाधिकषट्योजन१ प्रमाणविस्तारपूर्वतोरणद्वारेण निर्गत्य तत्पर्वत-
स्यैवोपारि पूर्वदिग्विभागेन योजनशतपञ्चकम् गच्छति ततो गङ्काकूटसमीपे दक्षिणेन व्यावृत्य
भूमिस्थकुण्डे पतति तस्माद् दक्षिणद्वारेण निर्गत्य भरतक्षेत्रमध्यभागस्थितस्य दीर्घत्वेन
१ ‘क्रोशार्धाधिक षट् योजन’ इति पाठान्तरं
saptatattva-navapadārtha adhikār [ 137