kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 103
chhe ane te svasanmukh thaī potānā ātmā upar upakār karavā udyamashīl bane chhe.
shrī pūjyapādāchārye ‘samādhitantra’ shlok 31mān kahyun chhe keḥ —
‘ā sharīr jaḍ chhe. te sukh-duḥkhane kāī jāṇatun nathī, chhatān mūḍhabuddhi – bahirātmā
tenāmān nigrah – anugrahabuddhi (apakār – upakārabuddhi) kare chhe.1
ā jīv, vastusvarūpathī ajāṇ hovāthī potānā ātmāthī sarvathā bhinna sharīrādinun
kāī karī shakato nathī, topaṇ agnānathī tenī rakṣhā karavā ādirūp upakār karavānā vikalpamān
lāgyo rahe chhe; māṭe āchāryano tene upadesh chhe ke, ‘avidyāno tyāg karī tattvagnānī ban ane
upakār karavāno vikalpa chhoḍī shuddhātmā banavārūp ātmopakār kar.’
ahīn, shiṣhya kahe chhe — kaī rīte te banne vachcheno bhed jaṇāy? arthāt kayā upāyathī
sva – parano bhed jaṇāy? te bhed jāṇanārane shun (lābh) thāy? evo artha chhe.
āchārya kahe chheḥ —
guru – upadesh, abhyās ne, samvedanathī jeh,
jāṇe nij – par bhedane, vede shiv – sukh teh. 33.
अथाह शिष्यः, कथं तयोर्विशेष इति केनोपायेन स्वपरयोर्भेदो विज्ञायेत । तद्धि ज्ञातुश्च
किं स्यादित्यर्थः ।
गुरुराह —
गुरुपदेशादभ्यासात्संवित्तेः स्वपरान्तरम् ।
जानति यः स जानाति मोक्षसौख्यं निरन्तरम् ।।३३।।
यहाँ पर शिष्य कहता है कि किस उपायसे अपने और परमें विशेषता (भेद) जानी
जाती है, और उसके जाननेवालेको क्या होगा ? किस फलकी प्राप्ति होगी ? आचार्य कहते
हैं —
गुरु उपदेश अभ्याससे निज अनुभवसे भेद ।
निज पर को जो अनुभवे, लहै स्वसुख वेखेद ।।३३।।
१न जानन्ति शरीराणिं सुख – दुःखान्यबुद्धयः ।
निग्रहानुग्रहघियं तथाप्यत्रैव कुर्वते ।।६१।।
[समाधितन्त्र, श्री पूज्यपादाचार्यः ]