adhikār – 1ḥ dharmopadeshāmr̥ut ]45
मध्यस्थस्त्वेवमेवाखिलमिह जगज्जायतां सौख्यराशिः
मत्तो माभूदसौख्यं कथमपि भविनः कस्यचित्पूत्करोमि ।।८५।।
anuvād : jo durjan manuṣhya mārā doṣho jāher karīne sukhī thato hoy to
thāv, jo dhanano abhilāṣhī manuṣhya mārun sarvasva grahaṇ karīne sukhī thato hoy to
thāv. jo shatru mārun jīvan grahaṇ karīne sukhī thato hoy to thāv, jo bījā koī
mārun sthān laīne sukhī thatā hoy to thāv ane je madhyastha chhe – rāgadveṣharahit chhe –
te evā ja madhyastha banī rahe. ahīn ākhuny jagat atishay sukhano anubhav karo.
mārā nimitte koī paṇ sansārī prāṇīne koī paṇ prakāre duḥkh na thāv, em hun
ūñchā svare kahun chhun. 85.
(शार्दूलविक्रीडित)
कि जानासि न वीतरागमखिलत्रैलोक्यचूडामणिं
किं तद्धर्म समाश्रितं न भवता किं वा न लोको जडः ।
मिथ्याद्रग्भिरसज्जनैरपटुभिः किंचित्कृतोपद्रवात्
यत्कर्मार्जनहेतुमस्थिरतया बाधां मनो मन्यसे ।।८६।।
anuvād : he man! shun tun sampūrṇa traṇe lokamān chūḍāmaṇi samān evā shreṣhṭha
vītarāg jinane nathī jāṇatun? shun ten vītarāgakathit dharmano āshray nathī līdho? shun
jaḍasamūh jaḍ arthāt agnānī nathī? ke jethī tun mithyādraṣhṭi ane agnānī duṣhṭa puruṣho
dvārā karavāmān āvelā thoḍāk upadravothī paṇ vichalit thaīne bādhā samaje chhe ke
je karmāsravanun kāraṇ chhe. 86.
(वसंततिलका)
धर्माङ्गमेतदिह मार्दवनामधेयं
जात्यादिगर्वपरिहारमुशन्ति सन्तः ।
तद्धार्यते किमु न बोधद्रशा समस्तं
स्वप्नेन्द्रजालसद्रशं जगदीक्षमाणैः ।।८७।।
anuvād : jāti ane kuḷ ādino garva na karavo, ene sajjan puruṣho mārdav