Parmatma Prakash (Gujarati Hindi) (English transliteration).

< Previous Page   Next Page >


Page 360 of 565
PDF/HTML Page 374 of 579

 

background image
360 ]
yogIndudevavirachita
[ adhikAr-2 dohA-85
चन्दनादिद्रुमवनराजितंदेवेन्द्रचक्रवर्तिगणधरादिभव्यजीवतीर्थयात्रिकसमूहश्रवणसुखकरदिव्यध्वनिरूपराजहंस-
प्रभृतिविविधपक्षिकोलाहलमनोहरं यदर्हद्वीतरागसर्वज्ञस्वरूपं तदेव निश्चयेन गङ्गादितीर्थं न
लोकव्यवहारप्रसिद्धं गङ्गादिकम्
परमनिश्चयेन तु जिनेश्वरपरमतीर्थसद्रशं संसारतरणोपाय-
कारणभूतत्वाद्वीतरागनिर्विकल्पपरमसमाधिरतानां निजशुद्धात्मतत्त्वस्मरणमेव तीर्थं, व्यवहारेण तु
तीर्थंकरपरमदेवादिगुणस्मरणहेतुभूतं मुख्यवृत्त्या पुण्यबन्धकारणं तन्निर्वाणस्थानादिकं च तीर्थ-
मिति
अयमत्र भावार्थः पूर्वोक्तं निश्चयतीर्थं श्रद्धानपरिज्ञानानुष्ठानरहितानामज्ञानिनां शेष-
तीर्थं मुक्ति कारणं न भवतीति ।।८५।।
अथ ज्ञानिनां तथैवाज्ञानिनां च यतीनामन्तरं दर्शयति
chandanAdi vRukShonA vanathI shobhit, devendra, chakravartI, gaNadharAdi bhavya jIvarUpI tIrthayAtrALuonA
karNane sukhakArI evA divyadhvanirUp rAjahansAdi vividh pakShIonA kolAhalathI manohar evun je
arhant vItarAg sarvagnanun svarUp te ja nishchayathI (kharekhar) gangAdi tIrtha chhe, paN lokavyavahAramAn
prasiddha evA gangAdi, te tIrtha nathI.
param nishchayanayathI to vItarAg nirvikalpa paramasamAdhimAn rat munione, sansAr taravAnA
upAyamAn kAraNabhUt hovAthI jineshvararUp paramatIrthanA jevun nijashuddhaAtmatattvanun smaraN ja tIrtha
chhe ane vyavahAranayathI tIrthankar paramadevAdinA guNasmaraNanA kAraNabhUt ane mukhyapaNe puNyabandhanA
kAraNarUp te nirvANasthAn Adi tIrtha chhe.
ahIn, e bhAvArtha chhe ke pUrvokta nishchayatIrthanA shraddhAn, parignAn ane anuShThAnathI rahit
agnAnIone anya tIrtha muktinun kAraN thatun nathI. 85.
have, gnAnI ane agnAnI yationo taphAvat darshAve chhe
वनोंसे शोभित तथा देवेन्द्र चक्रवर्त्ती गणधरादि भव्यजीवरूपी तीर्थ - यात्रियोंके कानोंको सुखकारी
ऐसी दिव्यध्वनिसे शोभायमान और अनेक मुनिजनरूपी राजहंसोंको आदि लेकर नाना तरहके
पक्षियोंके शब्दोंसे महामनोहर जो अरहंत वीतराग सर्वज्ञ वे ही निश्चयसे महातीर्थ हैं, उनके
समान अन्य तीर्थ नहीं हैं
वे ही संसारके तरनेके कारण परमतीर्थ हैं जो परम समाधि में
लीन महामुनि हैं, उनके वे ही तीर्थ हैं, निश्चयसे निज शुद्धात्मतत्त्वके ध्यानके समान दूसरा
कोई तीर्थ नहीं है, और व्यवहारनयसे तीर्थंकर परमदेवादिके गुणस्मरणके कारण मुख्यतासे शुभ
बंधके कारण ऐसे जो कैलास, सम्मेदशिखर आदि निर्वाणस्थान हैं, वे भी व्यवहारमात्र तीर्थ
कहे हैं
जो तीर्थतीर्थ प्रतिभ्रमण करे, और निज तीर्थका जिसके श्रद्धान परिज्ञान आचरण नहीं
हो, वह अज्ञानी है उसके तीर्थ भ्रमनेसे मोक्ष नहीं हो सकता ।।८५।।
आगे ज्ञानी और अज्ञानी यतियोंमें बहुत बड़ा भेद दिखलाते हैं