Parmatma Prakash (Gujarati Hindi) (iso15919 transliteration).

< Previous Page   Next Page >


Page 59 of 565
PDF/HTML Page 73 of 579

background image
Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
śrī digaṁbar jain svādhyāyamaṁdir ṭrasṭa, sonagaḍh - 364250
हे प्रभाकरभट्ट जीवाजीवावेकौ मा कार्षीः कस्मात् लक्षणभेदेन भेदोऽस्ति तद्यथा
रसादिरहितं शुद्धचैतन्यं जीवलक्षणम् तथा चोक्तं प्राभृते‘‘अरसमरूवमगंधं अव्वत्तं
चेदणागुणमसद्दं जाण अलिंगग्गहणं जीवमणिद्दिट्ठसंठाणं ।।’’ इत्थंभूतशुद्धात्मनो
भिन्नमजीवलक्षणम् तच्च द्विविधम् जीवसंबन्धमजीवसंबन्धं च देहरागादिरूपं जीवसंबन्धं,
bhāvārtha :he prabhākar bhaṭṭa! tuṁ jīv ane ajīvane ek na kar kāraṇ ke te bannemāṁ
lakṣaṇabhedathī bhed che. te ā pramāṇe :
rasādi rahit śuddha caitanya te jīvanuṁ lakṣaṇ che. prābhr̥tamāṁ (śrī kuṁdakuṁdācāryakr̥t badhā
śāstromāṁ) kahyuṁ che ke :
अरसमरुवमगंधं अव्वत्तं चेदणा गुणमसद्दं
जाण अलिंगग्गहणं जीवमणिद्दिट्ठसंठाणं ।।
artha :he bhavya! tuṁ jīvane rasarahit, rūparahit, gaṁdharahit, avyakta arthāt
indriyone gocar nathī evo, cetanā jeno guṇ che evo, śabdarahit, koī cihnathī jenuṁ grahaṇ
nathī evo ane jeno koī ākār kahevāto nathī evo jāṇ.
āvā śuddha ātmāthī ajīvanuṁ lakṣaṇ bhinna che ane te be prakāranuṁ che :jīv
sāthe saṁbaṁdhavāḷuṁ ane jīv sāthe saṁbaṁdh vinānuṁ; deharāgādirūp te jīv sāthe saṁbaṁdhavāḷuṁ che,
pudgalādi pāṁc dravyarūp te jīv sāthe saṁbaṁdh vinānuṁ che ke je ajīvanuṁ lakṣaṇ che, kāraṇ
ke jīvathī ajīvanuṁ lakṣaṇ bhinna che, te kāraṇe je par evā rāgādik che tene par jāṇo-
je bhedya ane abhedya che. (arthāt je jīv sāthe saṁbaṁdh vinānā che ane jīv sāthe
saṁbaṁdhavāḷā che.)
समझ [च ] और [आत्मनः ] आत्माका [आत्मना अभेदः ] अपनेसे अभेद जान [भणामि ]
ऐसा मैं कहता हूँ
भावार्थ :जीव अजीवके लक्षणोंमेंसे जीवका लक्षण शुद्ध चैतन्य है, वह स्पर्श, रस,
गंधरूप शब्दादिकसे रहित है ऐसा ही श्री समयसारमें कहा है‘‘अरसं’’ इत्यादि इसका
सारांश यह है, कि जो आत्मद्रव्य है, वह मिष्ट आदि पाँच प्रकारके रस रहित है, श्वेत आदिक
पाँच तरहके वर्ण रहित है, सुगन्ध, दुर्गंध इन दो तरहके गंध उसमें नहीं हैं, प्रगट (दृष्टिगोचर)
नहीं है, चैतन्यगुण सहित है, शब्दसे रहित है, पुल्लिंग आदि करके ग्रहण नहीं होता, अर्थात्
लिंग रहित है, और उसका आकार नहीं दिखता, अर्थात् निराकार वस्तु है
आकार छह प्रकारके
हैंसमचतुरस्र, न्यग्रोधपरिमंडल, सातिक, कुब्जक, वामन, हुंडक इन छह प्रकारके
adhikār-1 : dohā-30 ]paramātmaprakāś: [ 59