Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
shrI diga.nbar jain svAdhyAyama.ndir TrasTa, sonagaDh - 364250
bhAvArtha: — pudgaladravya to, svasa.nvedanathI vilakShaN vibhAvapariNAmamA.n rat jIvane
vyavahArathI sharIr, vANI, man ane shvAsochChvAs nipajAve Che ane dharmadravya upacharit asadbhUt
vyavahAranayathI gatimA.n sahakArI Che tem ja adharmadravya sthitimA.n sahakArI Che, te ja vyavahAranayathI
(upacharit asadbhUtavyavahAranayathI) AkAshadravya avakAshadAn Ape Che tem ja kALadravya
shubhAshubh pariNAmomA.n sahakArI Che.
e pramANe pA.nch dravyone 1upakAr (udAsIn nimitta) pAmIne jIv nishchay-
vyavahAraratnatrayanI bhAvanAthI bhraShTa thayelo chAr gatinA.n duHkhane sahe Che, evo bhAvArtha Che. 26.
have, e pramANe nishchayanayathI pA.nch dravyonu.n svarUp duHkhanu.n kAraN jANIne he
किं कुर्वन्ति । णियणियकज्जु जणंति निजनिजकार्यं जनयन्ति येन कारणेन निजनिजकार्यं
जनयन्ति । चउगइदुक्ख सहंत जिय चतुर्गतिदुःखं सहमानाः सन्तोजीवाः तें संसारु भमंति तेन
कारणेन संसारं भ्रमन्तीति । तथा च । पुद्गलस्तावज्जीवस्य स्वसंवित्तिलक्षणविभावपरिणामरतस्य
व्यवहारेण शरीरवाङ्मनःप्राणापाननिष्पत्तिं करोति, धर्मद्रव्यं चोपचरितासद्भूतव्यवहारेण
गतिसहकारित्वं करोति, तथैवाधर्मद्रव्यं स्थितिसहकारित्वं करोति, तेनैव व्यवहारनयेन
आकाशद्रव्यमवकाशदानं ददाति, तथैव कालद्रव्यं च शुभाशुभपरिणामसहकारित्वं करोति । एवं
पञ्चद्रव्याणामुपकारं लब्ध्वा जीवो निश्चयव्यवहाररत्नत्रयभावनाच्युतः सन् चतुर्गतिदुःखं सहत इति
भावार्थः ।।२६।।
अथैवं पञ्चद्रव्याणां स्वरूपं निश्चयेन दुःखकारणं ज्ञात्वा हे जीव निजशुद्धात्मो-
आत्मज्ञानसे विपरीत विभाव परिणामोंमें लीन हुए अज्ञानी जीवोंके व्यवहारनयकर शरीर, वचन,
मन, श्वासोश्वास, इन चारोंको उत्पत्ति करता है, अर्थात् मिथ्यात्व, अव्रत, कषाय, रागद्वेषादि
विभावपरिणाम हैं, इन विभाव परिणामोंके योगसे जीवके पुद्गलका सम्बन्ध हैं, और पुद्गलके
संबन्धसे ये हैं, धर्मद्रव्य उपचरितासद्भूत व्यवहारनयकर गतिसहायी है । अधर्मद्रव्य
स्थितिसहकारी है, व्यवहारनयकर आकाशद्रव्य अवकाश (जगह) देता है, और कालद्रव्य शुभ
-अशुभ परिणामोंका सहायी है । इस तरह ये पाँच द्रव्य सहकारी हैं । इनकी सहाय पाकर ये
जीव निश्चय व्यवहाररत्नत्रयकी भावनासे रहित भ्रष्ट होते हुए चारों गतियोंके दुःखोंको सहते
हुए संसारमें भटकते हैं, यह तात्पर्य हुआ ।।२६।।
आगे परद्रव्योंका संबंध निश्चयनयसे दुःखका कारण है, ऐसा जानकर हे जीव
1. laukikamA.n ‘upakAr’ artha anyanu.n bhalu.n karavu.n evo Che paN te tAttvik artha nathI. ‘upakAr kare
Che’ eno ahI.n tAttvik artha e Che ke ‘udAsIn nimitta thAy Che.’
252 ]yogIndudevavirachit: [ adhikAr-2 : dohA-26