Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
shrI diga.nbar jain svAdhyAyama.ndir TrasTa, sonagaDh - 364250
padArthanA yugapat parichChittirUp kevaLaj~nAn Che em sthApavA mATe ‘j~nAnamay’ visheShaN ApavAmA.n
Avyu.n Che. evA te paramAtmAone namIne-praNamIne-namaskAr karIne, evo kriyAkArak sa.nba.ndh Che.
ahI.n ‘नत्वा’ evu.n shabdarUp vAchik dravyanamaskAr asadbhUt vyavahAranayathI jANavo ane
kevaLaj~nAnAdi ana.ntaguNanA smaraNarUp bhAvanamaskAr ashuddha nishchayanayathI jANavo, shuddha
nishchayanayathI va.ndyava.ndakabhAv nathI.
A pramANe padakha.nDanArUpe shabdArtha kahyo, nayavibhAganA kathanarUpe nayArtha kahyo, bauddhAdinA
matonA svarUpanA kathananA avasar par matArtha paN kahyo.
AvA guNavishiShTa siddho mukta Che evo AgamArtha prasiddha Che.
ahI.n nitya, nira.njan ane j~nAnamayarUp paramAtmadravya upAdey Che evo bhAvArtha Che.
A rIte shabda, nay, mat, Agam ane bhAvArtha vyAkhyAnakALe yathAsa.nbhav sarvatra jANavA.1.
have sa.nsArasamudrane taravAnA upAyabhUt je vItarAg nirvikalpa samAdhirUp nAv Che tenA
par chaDhIne jeo AgAmI kALamA.n shivamay (kalyANamay), nirupam, j~nAnamay thashe temane hu.n
नयेन ज्ञातव्यः, केवलज्ञानाद्यनन्तगुणस्मरणरूपो भावनमस्कारः पुनरशुद्धनिश्चयनयेनेति,
शुद्धनिश्चयनयेन वन्द्यवन्दकभावो नास्तीति । एवं पदखण्डनारूपेण शब्दार्थः कथितः,
नयविभागकथनरूपेण नयार्थोऽपि भणितः, बौद्धादिमतस्वरूपकथनप्रस्तावे मतार्थोऽपि निरूपितः,
एवंगुणविशिष्टाः सिद्धा मुक्त ाः सन्तीत्यागमार्थः प्रसिद्धः । अत्र नित्यनिरञ्जनज्ञानमयरूपं
परमात्मद्रव्यमुपादेयमिति भावार्थः । अनेन प्रकारेण शब्दनयमतागमभावार्थो व्याख्यानकाले
यथासंभवं सर्वत्र ज्ञातव्य इति ।।१।।
अथ संसारसमुद्रोत्तरणोपायभूतं वीतरागनिर्विकल्पसमाधिपोतं समारुह्य ये शिवमय-
adhikAr-1 : dohA-1 ]paramAtmaprakAsh: [ 13
गुणस्मरणरूप भावनमस्कार कहा जाता है । यह द्रव्य-भावरूप नमस्कार व्यवहारनयकर
साधक-दशामें कहा है, शुद्धनिश्चयनयकर वंद्य-वंदक भाव नहीं है । ऐसे पदखंडनारूप शब्दार्थ
कहा और नयविभागरूप कथनकर नयार्थ भी कहा, तथा बौद्ध, नैयायिक, सांख्यादि मतके
कथन करनेसे मतार्थ कहा, इस प्रकार अनंतगुणात्मक सिद्धपरमेष्ठी संसारसे मुक्त हुए हैं, यह
सिद्धांतका अर्थ प्रसिद्ध ही है, और निरंजन ज्ञानमई परमात्माद्रव्य आदरने योग्य है, उपादेय है,
यह भावार्थ है, इसी तरह शब्द नय, मत, आगम, भावार्थ व्याख्यानके अवसर पर सब जान
लेना ।।१।।
अब संसार-समुद्रके तरनेका उपाय जो वीतराग निर्विकल्प समाधिरूप जहाज है, उसपर