Parmatma Prakash (Gujarati Hindi) (itrans transliteration).

< Previous Page   Next Page >


Page 464 of 565
PDF/HTML Page 478 of 579

background image
Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
shrI diga.nbar jain svAdhyAyama.ndir TrasTa, sonagaDh - 364250
464 ]yogIndudevavirachit: [ adhikAr-2 : dohA-150
bhAvArtha:traN lokamA.n jeTalA.n duHkho Che teTalA.n duHkhothI banel hovAthI A deh
duHkharUp Che ane paramAtmA to vyavahArathI dehamA.n rahelo hovA ChatA.n paN nishchayathI dehathI
bhinna hovAthI anAkuLatA jenu.n lakShaN Che evA sukhasvabhAvavALo Che. traN lokamA.n jeTalA.n
pApo Che teTalA.n pApothI banel hovAthI A deh pAparUp Che, ane shuddha AtmA to
vyavahArathI dehamA.n rahevA ChatA.n paN nishchayathI pAparUp dehathI bhinna hovAthI atya.nt pavitra
Che. traN lokamA.n jeTalA ashuchi padArtho Che teTalA ashuchi padArthothI banel hovAthI A deh
ashuchirUp Che ane shuddha AtmA to vyavahArathI dehamA.n rahelo hovA ChatA.n paN nishchayathI
dehathI pR^ithakbhUt (alag, bhinna, judo) hovAthI atya.nt nirmaL Che.
ahI.n, e pramANe dehanI sAthe shuddha AtmAno bhed jANIne nira.ntar (Atma) bhAvanA
karavI joIe, evu.n tAtparya Che. 150.
दुक्खइं इत्यादि दुक्खइं दुःखानि पावइं पापानि असुचियइं अशुचिद्रव्याणि
ति-हुयणि सयलइं लेवि भुवनत्रयमध्ये समस्तानि गृहीत्वा एयहिं देहविणिम्मियउ एतैर्देहो
विनिर्मितः
केन कर्तृभूतेन विहिणा विधिशब्दवाच्येन कर्मणा कस्मादेवंभूतो देहः कृतः
वइरु मुणेवि वैरं मत्वेति तथाहि त्रिभुवनस्थदुःखैर्निर्मितत्वात् दुःखरूपोऽयं देहः,
परमात्मा तु व्यवहारेण देहस्थोऽपि निश्चयेन देहाद्भिन्नत्वादनाकुलत्वलक्षणसुखस्वभावः
त्रिभुवनस्थपापैर्निर्मितत्वात् पापरूपोऽयं देहः, शुद्धात्मा तु व्यवहारेण देहस्थोऽपि निश्चयेन
पापरूपदेहाद्भिन्नत्वादत्यन्तपवित्रः
त्रिभुवनस्थाशुचिद्रव्यैर्निर्मितत्वादशुचिरूपोऽयं देहः, शुद्धात्मा
तु व्यवहारेण देहस्थोऽपि निश्चयेन देहात्पृथग्भूतत्वादत्यन्तनिर्मल इति अत्रैवं देहेन सह
शुद्धात्मनो भेदं ज्ञात्वा निरन्तरं भावना कर्तव्येति तात्पर्यम् ।।१५०।।
अथ
भावार्थ :तीन लोकमें जितने दुःख हैं, उनसे यह देह रचा गया है, इससे दुःखरूप
है, और आत्मद्रव्य व्यवहारनयकर देहमें स्थित है, तो भी निश्चयनयकर देहसे भिन्न
निराकुलस्वरूप सुखरूप है, तीन लोकमें जितने पाप हैं, उन पापोंसे यह शरीर बनाया गया
है, इसलिये यह देह पापरूप ही है, इससे पाप ही उत्पन्न होता है, और चिदानंद चिद्रूप जीव
पदार्थ व्यवहारनयसे देहमें स्थित है, तो भी देहसे भिन्न अत्यंत पवित्र है, तीन जगत्में जितने
अशुचि पदार्थ हैं, उनको इकट्ठेकर यह शरीर निर्माण किया है, इसलिये महा अशुचिरूप है,
और आत्मा व्यवहारनयकर देहमें विराजमान है, तो भी देहसे जुदा परम पवित्र है
इसप्रकार
देहका और जीवका अत्यंत भेद जानकर निरन्तर आत्माकी भावना करनी चाहिये ।।१५०।।
आगे फि र भी देहको अपवित्र दिखलाते हैं