Parmatma Prakash (Gujarati Hindi) (itrans transliteration). Gatha-14 (Adhikar 1) Antratmanu Swaroopa.

< Previous Page   Next Page >


Page 37 of 565
PDF/HTML Page 51 of 579

background image
Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
shrI diga.nbar jain svAdhyAyama.ndir TrasTa, sonagaDh - 364250
nirvikalpa svasa.nvedanaj~nAnarUpe pariNamato antarAtmA Che, param bhAvakarma, dravyakarma, nokarmarahit
-brahma-shuddhabuddha-ek svabhAvI paramAtmA Che. shuddha, buddha svabhAvanu.n svarUp kahevAmA.n Ave Che.
shuddha arthAt rAgAdithI rahit, buddha arthAt ana.ntaj~nAnAdi chatuShTay sahit, e pramANe shuddha,
buddha, svabhAvanu.n svarUp sarvatra jANavu.n. e rIte AtmA traN prakAre Che.
vItarAganirvikalpasamAdhithI utpanna, ek (kevaL) sadAna.ndarUp, sukhAmR^it svabhAvane nahi
prApta karato, je dehane ja AtmA mAne Che te mUDhAtmA Che.
ahI.n (A traN prakAranA AtmAmA.nthI) bahirAtmA hey Che, tenI apekShAe jo ke
antarAtmA upAdey Che to paN sarva prakAre upAdeyabhUt paramAtmAnI apekShAe te hey Che. evo
tAtparyArtha Che. 13.
have paramasamAdhimA.n sthit thayelo je dehathI bhinna j~nAnamay paramAtmAne jANe Che te
antarAtmA Che em kahe Che :
विचक्षणो वीतरागनिर्विकल्पस्वसंवेदनज्ञानपरिणतोऽन्तरात्मा, ब्रह्म शुद्धबुद्धैकस्वभावः परमात्मा
शुद्धबुद्धस्वभावलक्षणं कथ्यतेशुद्धो रागादिरहितो बुद्धोऽनन्तज्ञानादिचतुष्टयसहित इति
शुद्धबुद्धस्वभावलक्षणं सर्वत्र ज्ञातव्यम् स च कथंभूतः ब्रह्म परमो भावकर्मद्रव्यकर्मनोकर्म-
रहितः एवमात्मा त्रिविधो भवति देहु जि अप्पा जो मुणइ सो जणु मूढु हवेइ
वीतरागनिर्विकल्पसमाधिसंजातसदानन्दैकसुखामृतस्वभावमलभमानः सन् देहमेवात्मानं यो मनुते
जानाति स जनो लोको मूढात्मा भवति इति
अत्र बहिरात्मा हेयस्तदपेक्षया
यद्यप्यन्तरात्मोपादेयस्तथापि सर्वप्रकारोपादेयभूतपरमात्मापेक्षया स हेय इति तात्पर्यार्थः ।।१३।।
अथ परमसमाधिस्थितः सन् देहविभिन्नं ज्ञानमयं परमात्मानं योऽसौ जानाति
सोऽन्तरात्मा भवतीति निरूपयति
१४) देह-विभिण्णउ णाणमउ जो परमप्पु णिएइ
परम-समाहि-परिट्ठियउ पंडिउ सो जि हवेइ ।।१४।।
adhikAr-1 : dohA-13 ]paramAtmaprakAsh: [ 37
हुए परमानंद सुखामृतको नहीं पाता हुआ मूर्ख है, अज्ञानी है इन तीन प्रकारके आत्माओंमेंसे
बहिरात्मा तो त्याज्य ही हैआदर योग्य नहीं है इसकी अपेक्षा यद्यपि अंतरात्मा अर्थात्
सम्यग्दृष्टि वह उपादेय है, तो भी सब तरहसे उपादेय (ग्रहण करने योग्य) जो परमात्मा उसकी
अपेक्षा वह अंतरात्मा हेय ही है, शुद्ध परमात्मा ही ध्यान करने योग्य है, ऐसा जानना
।।१३।।
आगे परमसमाधिमें स्थित, देहसे भिन्न ज्ञानमयी (उपयोगमयी) आत्माको जो जानता
है, वह अन्तरात्मा है, ऐसा कहते हैं