को हि नामायमपराधः? –
अवगदराधो जो खलु चेदा सो होदि अवराधो।। ३०४।।
जो पुण णिरावराधो चेदा णिस्संकिओ उ सो होइ।
आराहणाइ णिच्चं वट्टेइ अहं ति जाणंतो।। ३०५।।
अपगतराधो यः खलु चेतयिता स भवत्यपराधः।। ३०४।।
यः पुनर्निरपराधश्चेतयिता निरशङ्कितस्तु स भवति।
आराधनया नित्यं वर्तते अहमिति जानन्।। ३०५।।
have pUchhe chhe ke A ‘aparAdh’ eTale shun? tenA uttaramAn aparAdhanun svarUp kahe chhe-
e rAdhathI je rahit chhe te AtamA aparAdh chhe; 304.
vaLI AtamA je niraparAdhI te nishankti hoy chhe,
varte sadA ArAdhanAthI, jANato ‘hun’ Atmane. 30p.
gAthArtha– [संसिद्धिराधसिद्धम्] sansiddhi, *rAdh, siddha, [साधितम् आराधितं च] sAdhit ane ArAdhit- [एकार्थम्] e shabdo ekArtha chhe; [यः खलु चेतयिता] je AtmA [अपगतराधः] ‘apagatarAdh’ arthAt rAdhathI rahit chhe [सः] te AtmA [अपराधः] aparAdh [भवति] chhe.
[पुनः] vaLI [यः चेतयिता] je AtmA [निरपराधः] niraparAdh chhe [सः तु] te [निरशङ्कितः भवति] nishank hoy chhe; [अहम् इति जानन्] ‘shuddha AtmA te ja hun chhun’ em jANato thako [आराधनया] ArAdhanAthI [नित्यं वर्तते] sadA varte chhe. _________________________________________________________________ * rAdh = ArAdhanA; prasannatA; kRupA; siddhi; pUrNatA; siddha karavun te; pUrNa karavun te.