उत्पादव्ययध्रौव्याणि हि पर्यायानालम्बन्ते, ते पुनः पर्याया द्रव्यमालम्बन्ते । ततः समस्तमप्येतदेकमेव द्रव्यं, न पुनर्द्रव्यान्तरम् । द्रव्यं हि तावत्पर्यायैरालम्ब्यते, समुदायिनः समुदायात्मकत्वात्; पादपवत् । यथा हि समुदायी पादपः स्कन्धमूलशाखासमुदायात्मकः मित्यर्थंः ।।१००।। अथोत्पादव्ययध्रौव्याणि द्रव्येण सह परस्पराधाराधेयभावत्वादन्वयद्रव्यार्थिकनयेन द्रव्यमेव भवतीत्युपदिशति — उप्पादट्ठिदिभंगा विशुद्धज्ञानदर्शनस्वभावात्मतत्त्वनिर्विकारस्वसंवेदनज्ञान- रूपेणोत्पादस्तस्मिन्नेव क्षणे स्वसंवेदनज्ञानविलक्षणाज्ञानपर्यायरूपेण भङ्ग, तदुभयाधारात्मद्रव्यत्वा- वस्थारूपेण स्थितिरित्युक्तलक्षणास्त्रयो भङ्गाः कर्तारः । विज्जंते विद्यन्ते तिष्ठन्ति । केषु । पज्जएसु
have utpAdAdikanun dravyathI arthAntarapaNun naShTa kare chhe (arthAt utpAd -vyay -dhrauvya dravyathI judA padArtho nathI em siddha kare chhe) —
anvayArtha — [उत्पादस्थितिभङ्गाः] utpAd, sthiti ane bhang [पर्यायेषु] paryAyomAn [विद्यन्ते] varte chhe; [पर्यायाः] paryAyo [नियतं] niyamathI [द्रव्ये हि सन्ति] dravyamAn hoy chhe, [तस्मात्] tethI [सर्वं ] (te) badhuy [द्रव्यं भवति] dravya chhe.
TIkA — utpAd, vyay ane dhrauvya kharekhar paryAyone Alambe chhe ane te paryAyo dravyane Alambe chhe (arthAt utpAd -vyay -dhrauvya paryAyonA Ashraye chhe ane paryAyo dravyanA Ashraye chhe); tethI A badhuy ek ja dravya chhe, dravyAntar nathI.
pratham to dravya paryAyo vaDe AlambAy chhe (arthAt paryAyo dravyane Ashrit chhe) kAraN ke *samudAyI samudAyasvarUp hoy chhe; vRukShanI mAphak. jem samudAyI vRukSha skandh, mUL ane *samudAyI = samudAyavALun, samudAyanun (jaththAnun) banelun. (dravya samudAyI chhe kAraN ke paryAyonA samudAyasvarUp chhe.) pra. 25