kahAnajainashAstramALA ]
sarvavishuddhagnAn adhikAr
481
तम्हा ण को वि जीवो वधादओ अत्थि अम्ह उवदेसे ।
जम्हा कम्मं चेव हि कम्मं घादेदि इदि भणिदं ।।३३९।।
एवं संखुवएसं जे दु परूवेंति एरिसं समणा ।
तेसिं पयडी कुव्वदि अप्पा य अकारगा सव्वे ।।३४०।।
अहवा मण्णसि मज्झं अप्पा अप्पाणमप्पणो कुणदि ।
एसो मिच्छसहावो तुम्हं एयं मुणंतस्स ।।३४१।।
अप्पा णिच्चोऽसंखेज्जपदेसो देसिदो दु समयम्हि ।
ण वि सो सक्कदि तत्तो हीणो अहिओ य कादुं जे ।।३४२।।
जीवस्स जीवरूवं वित्थरदो जाण लोगमेत्तं खु ।
तत्तो सो किं हीणो अहिओ य कहं कुणदि दव्वं ।।३४३।।
अह जाणगो दु भावो णाणसहावेण अच्छदे त्ति मदं ।
तम्हा ण वि अप्पा अप्पयं तु सयमप्पणो कुणदि ।।३४४।।
e rIt ‘karma ja karmane haNatun’ — kahyun chhe shrutamAn,
tethI na ko paN jIv chhe haNanAr am upadeshamAn.’’ 339.
em sAnkhyano upadesh Avo, je shramaN prarUpaN kare,
tenA mate prakRiti kare chhe, jIv akArak sarva chhe! 340.
athavA tun mAne ‘AtamA mAro kare nij Atmane’,
to evun tuj mantavya paN mithyA svabhAv ja tuj khare. 341.
jIv nitya tem vaLI asankhyapradeshI darshit samayamAn,
tenAthI tene hIn tem adhik karavo shakya nA. 342.
vistArathIy jIvarUp jIvanun lokamAtra ja chhe khare,
shun tethI te hIn-adhik banato? kem karato dravyane? 343.
mAne tun — ‘gnAyak bhAv to gnAnasvabhAve sthit rahe’,
to em paN AtmA svayam nij AtamAne nahi kare. 344.
61