rahe chhe. tethI te potAnA guNane ane paranA doShane prakAshato pharato nathI.
vaLI sAdharmIjanamAn vA pUjya puruShomAn karmodayavash koI doSh jaNAy to
tene chhupAve – upadeshAdikathI te doSh chhoDAve, paN em na kare ke jethI tenI
ane dharmanI nindA thAy. dharma tathA dharmAtmAmAnthI doShano abhAv karavo.
tyAn chhupAvavun e paN abhAv karavA tulya chhe arthAt jene lok na jANe
te abhAv barAbar ja chhe. e pramANe upagUhanaguN hoy chhe.
have sthitikaraNaguN kahe chhe —
धम्मादो चलमाणं जो अण्णं संठवेदि धम्मम्मि ।
अप्पाणं पि सुदिढयदि ठिदिकरणं होदि तस्सेव ।।४२०।।
धर्मतः चलन्तं यः अन्यं संस्थापयति धर्मे ।
आत्मानं अपि सुद्रढयति स्थितिकरणं भवति तस्य एव ।।४२०।।
artha — dharmathI chalAyamAn thatA evA anyane dharmamAn sthApavo
tathA potAnA AtmAne paN (dharmathI) chalit thato (dharmamAn) draDh karavo.
tene nishchayathI sthitikaraNaguN hoy chhe.
bhAvArtha — dharmathI chalit thavAnAn anek kAraNo hoy chhe, tyAn
nishchay – vyavahArarUp dharmathI parane tathA potAne chalit thato jANI
upadeshathI vA jem bane tem draDh karavo tene sthitikaraNaguN hoy chhe.
have vAtsalyaguN kahe chhe —
जो धम्मिएसु भत्तो अणुचरणं कुणदि परमसद्धाए ।
पियवयणं जंपंतो वच्छल्लं तस्स भव्वस्स ।।४२१।।
यः धार्मिकेषु भक्तः अनुचरणं करोति परमश्रद्धया ।
प्रियवचनं जल्पन् वात्सल्यं तस्य भव्यस्य ।।४२१।।
artha — je samyagdraShTijIv dhArmik arthAt samyagdraShTishrAvak
– munijanomAn bhaktivAn hoy, paramashraddhApUrvak teonA anusAre pravarte
tathA priyavachan bolato thako pravarte te bhavyane vAtsalyaguN hoy chhe.
242 ]
[ svAmikArttikeyAnuprekShA