vachan pramANe dukh utpanna thavAnA samaye je dharmanA pariNAm utpanna thAy chhe tene, dukh
chAlyun javA chhatAn paN, bhUlI jatA nathI, ane tethI nij paramAtmAnA anubhavanA baLathI
nirjarA mATe draShTa – shrut – anubhUt bhogAkAnkShAdirUp vibhAvapariNAmanA parityAgarUp samveg –
vairAgya pariNAmomAn varte chhe.
samveg ane vairAgyanun lakShaN kahe chhe. ‘धम्मे य धम्मफलह्नि दंसणे य हरिसो य हुंति
संवेगो । संसारदेहभोगेसु विरत्तभावो य वैरग्गं ।।’ (dharmamAn, dharmanA phaLamAn ane darshanamAn je harSha
thAy chhe te samveg chhe; sansAr, deh tathA bhogomAn je viraktabhAv chhe te vairAgya chhe.)’
— e pramANe nirjarA - anuprekShA pUrI thaI. 9.
have, lok - anuprekShAnun pratipAdan kare chhe. te A rIte — anantAnant AkAshanA
bilakul madhyapradeshamAn ghanodadhi, ghanavAt ane tanuvAt nAmanA traN vAyuothI vInTaLAyelo,
anAdinidhan, akRutrim, nishchaL, asankhyAtapradeshI lok chhe. teno AkAr kahe chhe nIchA
mukhe mUkelAn ardhA mRudang upar Akhun mRudang mUkavAmAn Ave chhe ane jevo AkAr thAy
tevo AkAr lokano chhe; parantu mRudang goLAkAr hoy chhe ane lok choras chhe, eTalo
taphAvat chhe. athavA pag pahoLA karIne, keD upar hAth mUkIne UbhelA puruShano jevo AkAr
hoy chhe tevo lokano AkAr chhe. have tenI ja UnchAI – lambAI – vistAranun kathan kare chhe.
chaud rAju Uncho, uttar – dakShiN badhe sAt rAju pahoLo chhe. pUrva – pashchimamAn nIchenA bhAgamAn
दुःखे गतेऽपि न विस्मरति । ततश्च निजपरमात्मानुभूतिबलेन निर्जरार्थं दृष्टश्रुतानुभूत-
भोगाकांक्षादिविभावपरिणामपरित्यागरूपैः संवेगवैराग्यपरिणामैर्वर्त्तत इति । संवेगवैराग्यलक्षणं
कथ्यते — ‘‘धम्मे य धम्मफलह्मि दंसणे य हरिसो य हुंति संवेगो । संसारदेहभोगेसु
विरत्तभावो य वैरग्गं ।१।’’ इति निर्जरानुप्रेक्षागता ।।९।।
अथ लोकानुप्रेक्षां प्रतिपादयति । तद्यथा — अनंतानंताकाशबहुमध्यप्रदेशे
घनोदधिघनवाततनुवाताभिधानवायुत्रयवेष्टितानादिनिधनाकृत्रिमनिश्चलासंख्यातप्रदेशो लोको-
ऽस्ति । तस्याकारः कथ्यते — अधोमुखार्द्धमुरजस्योपरि पूर्णे मुरजे स्थापिते यादृशाकारो भवति
तादृशाकारः, परं किन्तु मुरजो वृत्तो लोकस्तु चतुष्कोण इति विशेषः । अथवा प्रसारितपादस्य
कटितटन्यस्तहस्तस्य चोर्ध्वस्थितपुरुषस्य यादृशाकारो भवति तादृशः । इदानीं
तस्यैवोत्सेधायामविस्ताराः कथ्यन्ते — चतुर्दशरज्जुप्रमाणोत्सेधस्तथैव दक्षिणोत्तरेण सर्वत्र
सप्तरज्जुप्रमाणायामो भवति । पूर्वपश्चिमेन पुनरधोविभागे सप्तरज्जुविस्तारः । ततश्चाधोभागात्
saptatattva-navapadArtha adhikAr [ 129