AvAs Adi shAstramAn kahyA pramANenAn anek AshcharyovALo mahAmeru nAmano parvat
videhakShetranI madhyamAn chhe. te ja jANe hAthI hoy tem te meruparvatarUpI hAthImAnthI uttar
dishAmAn be dAntanA AkAravALA be parvato nIkaLyA chhe, temanun nAm ‘be – gajadant’ chhe,
teo uttar bhAgamAn je nIlaparvat chhe temAn joDAyelA chhe. te be – gajadant parvatanI vachche
je trikoNAkAr uttam bhogabhUmirUp kShetra chhe, tenun nAm ‘uttarakuru’ chhe. tenI vachamAn
meruparvatanI ishAn dishAmAn shItA nadI ane nIl parvatanI vachche paramAgamamAn varNavel
anAdi – akRutrim, pRithvIkAyik jambUvRukSha chhe. te ja shItA nadInA banne kinArA upar
yamakagiri nAmanA be parvat jANavA. te be parvatathI dakShiN dishAmAn thoDe dUr jatAn shItA
nadInI vachche thoDe thoDe antare padma Adi pAnch hda chhe. te hdonAn banne paDakhe
lokAnuyoganA vyAkhyAn anusAr, suvarNa ane ratnamay jin chaityAlayothI shobhatA das
das suvarNaparvato chhe. evI ja rIte nishchay - vyavahAr ratnatrayanA ArAdhak uttam pAtrone
param bhaktithI ApelA AhAradAnanA phaLathI utpanna tiryanch ane manuShyone chakravartInA
bhogasukhathI paN adhik evun, vividh prakAranun panchendriyasambandhI bhogonun sukh — ke je
(bhogasukh) svashuddhAtmAnI bhAvanAthI utpanna thatA, nirvikAr, sadA Anand jenun ek
lakShaN chhe; evA sukhAmRutanA rasAsvAdathI vilakShaN chhe evun bhogasukh — ApanArAn
jyotirang, gRuhAng, dIpAng, tUryAng, bhojanAng, vastrAng, mAlyAng, bhAjanAng, bhUShaNAng
ane rAg tathA mad utpanna karanAr rasAng nAmanAn das prakAranAn kalpavRukSha bhogabhUminA
विदेहक्षेत्रमध्ये महामेरुर्नाम पर्वतोस्ति । स च गजो जातस्तस्मान्मेरुगजात्सकाशादुत्तरमुखे
दन्तद्वयाकारेण यन्निर्गतं पर्वतद्वयं तस्य गजदन्तद्वयसंज्ञेति, तथोत्तरे भागे नीलपर्वते लग्नं
तिष्ठति । तयोर्मध्ये यत्त्रिकोणाकारक्षेत्रमुत्तमभोगभूमिरूपं तस्योत्तरकुरुसंज्ञा । तस्य च मध्ये
मेरोरीशानदिग्विभागे शीतानीलपर्वतयोर्मध्ये परमागमवर्णितानाद्यकृत्रिमपार्थिवो जम्बू-
वृक्षस्तिष्ठति । तस्या एव शीताया उभयतटे यमकगिरिसंज्ञं पर्वतद्वयं विज्ञेयम् ।
तस्मात्पर्वतद्वयादक्षिणभागे कियन्तमध्वानं गत्वा शीतानदीमध्ये अन्तरान्तरेण पद्मादिह्द-
पञ्चकमस्ति । तेषां ह्दानामुभयपार्श्वयोः प्रत्येकं सुवर्णरत्नमयजिनगृहमण्डिता लोकानुयोग-
व्याख्यानेन दश दश सुवर्णपर्वता भवन्ति । तथैव निश्चयव्यवहाररत्नत्रयाराधकोत्तम-
पात्रपरमभक्तिदत्ताहारदानफलेनोत्पन्ननां तिर्यग्मनुष्याणां स्वशुद्धात्मभावनोत्पन्ननिर्विकारस-
दानन्दैकलक्षणसुखामृतरसास्वादविलक्षणस्य चक्रवर्त्तिभोगसुखादप्यधिकस्य विविधपञ्चेन्द्रिय-
भोगसुखस्य प्रदायका ज्योतिर्गृहप्रदीपतूर्यभोजनवस्त्रमाल्यभाजनभूषणरागमदोत्पादकरसांगसंज्ञा
142 ]
bRuhad – dravyasangrah