chhe. te A pramANe — sarve jIvo kevaLagnAnamay chhe evI bhAvanAthI je samatArUp pariNAm
te sAmAyik chhe athavA param svAsthyanA baLathI yugapat samasta shubhAshubh sankalpa
– vikalponA tyAgarUp samAdhi jenun lakShaN chhe te sAmAyik chhe athavA nirvikAr svasamvedananA
baLathI rAg – dveShanA parihArarUp sAmAyik chhe athavA nij shuddhAtmAnA anubhavanA baLathI
Arta ane raudradhyAnanA parityAgarUp sAmAyik chhe athavA samasta sukh – dukhAdimAn
madhyasthabhAvarUp sAmAyik chhe.
have, chhedopasthApananun kathan kare chhe jyAre ek sAthe samasta vikalponA tyAgarUp
param sAmAyikamAn sthit thavAne A jIv ashakta hoy chhe, tyAre ‘samasta hinsA, asatya,
chorI, abrahma ane parigrahathI virati te vrat chhe’ — e pramANe A pAnch prakAranA vikalpa-
bhed vaDe – vratarUp chhed vaDe rAgAdi vikalparUp sAvadyothI potAne pAchho vALIne
nijashuddhAtmAmAn potAne sthApe chhe, te chhedopasthApan chhe athavA chhed arthAt vratano bhang
thatAn nirvikAr svasamvedanarUp nishchay – prAyashchittathI athavA tenA sAdhak bahirang
vyavahAraprAyashchittathI potAnA AtmAmAn sthit thavun, te chhedopasthApan chhe. have,
parihAravishuddhinun kathan kare chhe ‘‘तीसं वासो जम्मे वासपुहत्तं खु तित्थयरमूले । पच्चक्खाणं पढिदो
संज्झूण दुगाउ य विहारो ।।1 (artha — je janmathI trIs varSha sudhI sukhamAn vyatIt karIne,
varSha pRuthaktva (ATh varSha) sudhI tIrthankaranAn charaNomAn pratyAkhyAn nAmanun navamun pUrva bhaNIne,
traNe sandhyAkAL sivAyanA samaye dararoj be kosh gaman kare chhe)’’ — A gAthAmAn kahelA
इति भावनारूपेण समतालक्षणं सामायिकम्, अथवा परमस्वास्थ्यबलेन युगपत्समस्त-
शुभाशुभसंकल्पविकल्पत्यागरूपसमाधिलक्षणं वा, निर्विकारस्वसंवित्तिबलेन रागद्वेषपरिहाररूपं
वा, स्वशुद्धात्मानुभूतिबलेनार्त्तरौद्रपरित्यागरूपं वा, समस्तसुखदुःखादिमध्यस्थरूपं चेति । अथ
छेदोपस्थापनं कथयति — यदा युगपत्समस्तविकल्पत्यागरूपे परमसामायिके स्थातुमशक्तोऽयं
जीवस्तदा समस्तहिंसानृतस्तेयाब्रह्मपरिग्रहेभ्यो विरतिर्व्रतमित्यनेन पञ्चप्रकारविकल्पभेदेन
व्रतच्छेदेन रागादिविकल्परूपसावद्येभ्यो निवर्त्य निजशुद्धात्मन्यात्मानमुपस्थापयतीति
छेदोपस्थापनम् । अथवा छेदे व्रतखण्डे सति निर्विकारस्वसंवित्तिरूपनिश्चयप्रायश्चित्तेन
तत्साधकबहिरंगव्यवहारप्रायश्चित्तेन वा स्वात्मन्युपस्थापनं छेदोपस्थापनमिति । अथ
परिहारविशुद्धिं कथयति — ‘‘तीसं वासो जम्मे वासपुहत्तं खु तित्थयरमूले । पच्चक्खाणं पढिदो
संज्झूण दुगाउ य विहारो ।१।’’ इति गाथाकथितक्रमेण मिथ्यात्वरागादिविकल्पमलानां
1. shrI gommaTasAr jIvakAnD gAthA 473.
164 ]
bRuhad – dravyasangrah