pariNAm? ‘‘सव्वस्स कम्मणो जो खयहेदू’’ sarva dravya – bhAvarUp mohanIy Adi chAr
ghAtIkarmonA nAshanun je kAraN chhe te.
dravyamokShanun kathan kare chhe ‘‘दव्वविमुक्खो’’ ayogI guNasthAnanA chhellA samaye
dravyamokSha thAy chhe. te (dravyamokSha) kevo chhe? ‘‘कम्मपुहभावो’’ TankotkIrNa shuddha – buddha jeno ek
svabhAv chhe evA paramAtmAthI, AyuShya Adi sheSh chAr aghAtIkarmonun paN atyantapaNe
pRuthak thavun – bhinna thavun – chhUTI javun, te dravyamokSha chhe.
te muktAtmAnA sukhanun varNan karavAmAn Ave chhe — ‘‘AtmAnA upAdAnathI siddha,
svayam atishayatAvALun, bAdhArahit, vishAL, vRuddhi ane hnAsathI rahit, viShayothI rahit,
pratipakShabhAv rahit, anya dravyonI apekShA vinAnun, nirupam, apAr, shAshvat, sarvadA utkRuShTa
tathA anantasArabhUt paramasukh te siddhone hoy chhe.’’
shankA — indriyasukh e ja sukh chhe, siddha jIvone indriy ane sharIrano abhAv
hovAthI pUrvokta atIndriy sukh kevI rIte hoI shake? teno uttar ApavAmAn Ave
chhe — sAnsArik sukh to strI – sevanAdi pAnch indriyanA viShayothI ja utpanna thAy chhe,
parantu pAnch indriyanA viShayonA vyApArarahit, avyAkuL chittavALA manuShyone je sukh chhe
te atIndriy sukh chhe, te ahIn paN dekhavAmAn Ave chhe. pAnch indriy ane manathI utpanna
thatA vikalponI jALarahit, nirvikalpa samAdhimAn sthit param yogIone rAgAdino abhAv
‘‘सव्वस्स कम्मणो जो खयहेदू’’ सर्वस्य द्रव्यभावरूपमोहनीयादिघातिचतुष्टयकर्मणो यः
क्षयहेतुरिति । द्रव्यमोक्षं कथयति । ‘‘दव्वविमुक्खो’’ अयोगिचरमसमये द्रव्यविमोक्षो भवति ।
कोऽसौ ? ‘‘कम्मपुहभावो’’ टङ्कोत्कीर्णशुद्धबुद्धैकस्वभावपरमात्मन आयुरादिशेषाघाति-
कर्मणामपि य आत्यन्तिकपृथग्भावो विश्लेषो विघटनमिति ।
तस्य मुक्तात्मनः सुखं कथ्यते । ‘‘आत्मोपादानसिद्धं स्वयमतिशयवद्वीतबाधं विशालं
वृद्धिह्रासव्यपेतं विषयविरहितं निःप्रतिद्वन्द्वभावम् । अन्यद्रव्यानपेक्षं निरुपमममितं शाश्वतं
सर्वकालमुत्कृष्टानंतसारं परमसुखमतस्तस्य सिद्धस्य जातं ।१।’’ कश्चिदाह — इन्द्रियसुखमेव
सुखं, मुक्तात्मनामिन्द्रियशरीराभावे पूर्वोक्तमतीन्द्रियसुखं कथं घटत इति ? तत्रोत्तरं दीयते —
सांसारिकसुखं तावत् स्त्रीसेवनादिपञ्चेन्द्रियविषयप्रभवमेव, यत्पुनः पञ्चेन्द्रियविषय-
व्यापाररहितानां निर्व्याकुलचित्तानां पुरुषाणां सुखं तदतीन्द्रियसुखमत्रैव दृश्यते ।
पञ्चेन्द्रियमनोजनितविकल्पजालरहितानां निर्विकल्पसमाधिस्थानां परमयोगिनां रागादिरहितत्वेन
172 ]
bRuhad – dravyasangrah