adhyAtmabhAShAe sahaj – shuddha – param – chaitanyashALI, paripUrNa AnandanA dhArak
bhagavAn nijAtmAmAn upAdeyabuddhi karIne, pachhI ‘hun anant gnAnamay chhun, hun anant sukharUp
chhun,’ ityAdi bhAvanArUp antarang dharmadhyAn kahevAy chhe. panch parameShThionI bhakti Adi
tene anukUL ( – antarang dharmadhyAnane vyavahArathI anukUL) shubh anuShThAn te bahirang
dharmadhyAn chhe. tevI ja rIte nij shuddhAtmAmAn vikalpa rahit samAdhirUp shukladhyAn chhe.
athavA ‘‘पदस्थं मन्त्रवाक्यस्थं पिण्डस्थं स्वात्मचिन्तनम् । रूपस्थं सर्वचिद्रूपं रूपातीतं निरञ्जनम् ।।’’
[artha — mantravAkyomAn sthit ‘padasthadhyAn’ chhe, nij AtmAnun chintan te ‘pinDastha’ dhyAn
chhe; sarva chidrUpanun chintan te ‘rUpastha dhyAn’ chhe ane niranjananun dhyAn ‘rUpAtIt 1dhyAn’
chhe.] e shlokamAn kahyA pramANe judA judA prakAranun dhyAn jANavun.
have, dhyAnanA pratibandhak moh, rAg ane dveShanun svarUp kahe chhe. shuddhAtmA Adi
tattvomAn viparIt abhiprAy utpanna karanAr te moh, darshanamoh athavA mithyAtva chhe.
nirvikAr svasamvedan jenun lakShaN chhe evA vItarAg chAritrane DhAnkanAr chAritramoh te rAg –
dveSh kahevAy chhe. prashna — chAritramoh shabdathI rAg – dveSh kevI rIte kahevAy chhe? uttar
— kaShAyomAn krodh – mAn e be dveShanA ansh chhe ane mAyA – lobh e be rAganA ansh
chhe. nokaShAyomAn strIved, puruShaved ane napunsakaved e — traN ved tathA hAsya ane rati —
अध्यात्मभाषया पुनः सहजशुद्धपरमचैतन्यशालिनि निर्भरानन्दमालिनि भगवति
निजात्मन्युपादेयबुद्धिं कृत्वा पश्चादनन्तज्ञानोऽहमनन्तसुखोऽहमित्यादिभावनारूपमभ्यन्तर-
धर्मध्यानमुच्यते । पञ्चपरमेष्ठिभक्त्यादितदनुकूलशुभानुष्ठानं पुनर्बहिरङ्गधर्मध्यानं भवति । तथैव
स्वशुद्धात्मनि निर्विकल्पसमाधिलक्षणं शुल्कध्यानम् इति । अथवा ‘‘पदस्थं मन्त्रवाक्यस्थं
पिण्डस्थं स्वात्मचिन्तनम् । रूपस्थं सर्वचिद्रूपं रूपातीतं निरञ्जनम् ।१।’’ इति श्लोक-
कथितक्रमेण विचित्रध्यानं ज्ञातव्यमिति ।
अथ ध्यानप्रतिबन्धकानां मोहरागद्वेषाणां स्वरूपं कथ्यते । शुद्धात्मादितत्त्वेषु
विपरीताभिनिवेशजनको मोहो दर्शनमोहो मिथ्यात्वमिति यावत् । निर्विकारस्वसंवित्ति-
लक्षणवीतरागचारित्रप्रच्छादकचारित्रमोहो रागद्वेषौ भण्येते । चारित्रमोहो शब्देन रागद्वेषौ कथं
भण्येते ? इति चेत् — कषायमध्ये क्रोधमानद्वयं द्वेषाङ्गम्, मायालोभद्वयं च रागाङ्गम्,
नोकषायमध्ये तु स्त्रीपुंनपुंसकवेदत्रयं हास्यरतिद्वयं च रागाङ्गम्, अरतिशोकद्वयं भयजुगुप्साद्वयं
1. shrI paramAtmaprakAsh gAthA 1 nI TIkAmAn AdhArarUp lIdhel chhe.
226 ]
bRuhad – dravyasangrah