dhAtuothI rahit, hajAro sUrya samAn dedIpyamAn evA param audArik sharIravALA hovAthI
shubhadehamAn birAjamAn chhe. ‘‘सुद्धो’’ — ‘‘क्षुधा तृषा भयं द्वेषो रागो मोहश्च चिन्तनम् । जरा रुजा
च मृत्युश्च खेदः स्वेदो मदोऽरतिः ।। विस्मयो जननं निद्रा विषादोऽष्टादश स्मृताः । एतैर्दोषैर्विनिर्मुक्तः
सोऽयमाप्तो निरञ्जनः ।।’’ [artha — kShudhA, tRuShA, bhay, dveSh, rAg, moh, chintA, vRuddhAvasthA,
rog, mRutyu, khed, sved (parasevo), mad, arati, vismay, janma, nidrA ane viShAd — e
aDhAr doSh rahit niranjan paramAtmA te Apta1 chhe.] — A be shlokamAn kahel aDhAr doShothI
rahit hovAne kAraNe ‘shuddha’ chhe. ‘‘अप्पा’’ AvA vishiShTa guNovALo AtmA chhe. ‘‘अरिहो’’ –
‘ari’ shabdathI vAchya mohanIy karmano, ‘रज’ shabdathI vAchya gnAnAvaraN ane darshanAvaraN —
e be karmono ane ‘रहस्य’ shabdathI vAchya antarAyakarmano — em chAre karmono nAsh karavAne
lIdhe indra Adi dvArA rachel garbhAvatAr, janmAbhiShek, tap, kevaLagnAnanI utpatti ane
nirvAN nAmanA pAnch mahA kalyANakarUp pUjAne yogya chhe te kAraNe ‘arhan’ kahevAy chhe.
‘विचिन्तिज्जो’ he bhavyo! tame uparokta visheShaNothI vishiShTa, Aptakathit Agam Adi
granthomAn kahel vItarAg, sarvagna Adi ek hajAr ATh nAmavALA arhant jinabhaTTArakanun
padastha, pinDastha, rUpastha dhyAnamAn sthit thaIne, visheShapaNe chintavan karo, dhyAn karo!
ahIn, bhaTTa ane chArvAk matano Ashray laIne shiShya pUrvapakSha kare chhe ke —
व्यवहारेण सप्तधातुरहितदिवाकरसहस्रभासुरपरमौदारिकशरीरत्वात् शुभदेहस्थः । ‘‘सुद्धो’’
‘क्षुधा तृषा भयं द्वेषो रागो मोहश्च चिन्तनम् । जरा रुजा च मृत्युश्च खेदः स्वेदो
मदोऽरतिः ।।१।। विस्मयो जननं निद्रा विषादोऽष्टादश स्मृताः । एतैर्दोषैर्विनिर्मुक्तः सो
अयमाप्तो निरञ्जनः ।।२।।’’ इति श्लोकद्वयकथिताष्टादशदोषरहितत्वात् शुद्धः । ‘‘अप्पा’’
एवं गुणविशिष्ट आत्मा । ‘‘अरिहो’’ अरिशब्दवाच्यमोहनीयस्य, रजःशब्दवाच्यज्ञानदर्शनावरण-
द्वयस्य, रहस्यशब्दवाच्यान्तरायस्य च हननाद्विनाशात् सकाशात् इन्द्रादिविनिर्मितां
गर्भावतरणजन्माभिषेकनिःक्रमणकेवलज्ञानोत्पत्तिनिर्वाणाभिधानपञ्चमहाकल्याणरूपां पूजामर्हति
योग्यो भवति तेन कारणेन अर्हन् भण्यते । ‘‘विचिन्तिज्जो’’ इत्युक्तविशेषणै-
र्विशिष्टमाप्तागमप्रभृतिग्रन्थकथितवीतरागसर्वज्ञाद्यष्टोत्तरसहस्रनामानमर्हंतं जिनभट्टारकं पदस्थ-
पिंडस्थरूपस्थध्याने स्थित्वा विशेषेण चिन्तयत ध्यायत हे भव्या यूयमिति ।
अत्रावसारे भट्टचार्वाकमतं गृहीत्वा शिष्यः पूर्वपक्षं करोति । नास्ति सर्वज्ञोऽनुपलब्धेः ।
1. shrI AptasvarUp gAthA 15 – 16.
232 ]
bRuhad – dravyasangrah