ja rahe, mokSha thAy ja nahi. visheSha — jevI rIte sAnkaLathI bandhAyelA puruShane, bandhanAshanA
kAraNabhUt bhAvamokShasthAnIy (bandhane chhedavAnA kAraNabhUt je bhAvamokSha tenA samAn)
sAnkaLanA bandhanane chhedavAnA kAraNabhUt je udyam te puruShanun svarUp nathI, tem ja
dravyamokShasthAnIy je sAnkaL ane puruShanun pRuthakkaraN (judA paDavun) te paN puruShanun svarUp
nathI, parantu te bannethI (udyamathI tem ja sAnkaLathI puruShanA pRuthakkaraNathI) judun je hasta –
pAdAdirUp jovAmAn Ave chhe te ja puruShanun svarUp chhe. tevI ja rIte shuddhopayog – lakShaNavALun
bhAvamokShanun svarUp te shuddhanishchayathI jIvanun svarUp nathI, temaj tenAthI sAdhya jIv ane
karmanA pradeshonA pRuthakkaraNarUp (judA paDavArUp) dravyamokSha te paN jIvano svabhAv nathI,
parantu te bannethI (bhAvamokShathI temaj dravyamokShathI) bhinna je anant gnAnAdi guNarUp
svabhAvavALun chhe, phaLabhUt chhe, te ja shuddha jIvanun svarUp chhe. ahIn tAtparya e chhe ke, jem
vivakShit – ekadesh – shuddhanishchayanayathI pUrve mokShamArganun vyAkhyAn chhe tem paryAy – mokSharUp je
mokSha chhe te paN ekadesh – shuddha – nishchayanayathI chhe, parantu shuddha nishchayanayathI nathI. je shuddha
dravyashaktirUp shuddha pAriNAmik – paramabhAv lakShaNavALo paramanishchayamokSha chhe te to jIvamAn
pahelethI ja vidyamAn chhe, te (paramanishchayamokSha) jIvamAn have thashe em nathI. te ja param
nishchayamokSha rAgAdi vikalpa rahit, mokShanA kAraNabhUt, dhyAnabhAvanA – paryAyamAn dhyey thAy
chhe, parantu te nishchayamokSha dhyAnabhAvanA paryAyarUp nathI. jo ekAnte dravyArthikanayathI paN tene
ja (param nishchay – mokShane ja mokShanA kAraNabhUt dhyAnabhAvanAparyAy kahevAmAn Ave to dravya
श्रृङ्खलाबद्धपुरुषस्य बंधच्छेदकारणभूतभावमोक्षस्थानीयं बंधच्छेदकारणभूतं पौरुषं पुरुषस्वरूपं न
भवति, तथैव श्रृङ्खलापुरुषयोर्यद्द्रव्यमोक्षस्थानीयं पृथक्करणं तदपि पुरुषस्वरूपं न भवति । किंतु
ताभ्यां भिन्नं यद्दृष्टं हस्तपादादिरूपं तदेव पुरुषस्वरूपम् । तथैव शुद्धोपयोगलक्षणं
भावमोक्षस्वरूपं शुद्धनिश्चयेन जीवस्वरूपं न भवति, तथैव तेन साध्यं यज्जीवकर्मप्रदेशोः
पृथक्करणं द्रव्यमोक्षरूपं तदपि जीवस्वभावो न भवति; किंतु ताभ्यां भिन्नं
यदनन्तज्ञानादिगुणस्वभावं फलभूतं तदेव शुद्धजीवस्वरूपमिति । अयमत्रार्थ : — यथा
विवक्षितैकदेशशुद्धनिश्चयेन पूर्वं मोक्षमार्गो व्याख्यातस्तथा पर्यायमोक्षरूपो मोक्षोऽपि, न च
शुद्धनिश्चयनयेनेति । यस्तु शुद्धद्रव्यशक्तिरूपः शुद्धपारिणामिकपरमभावलक्षणपरमनिश्चयमोक्षः,
स च पूर्वमेव जीवे तिष्ठतीदानीं भविष्यतीत्येवं न । स एव रागादिविकल्परहिते मोक्षकारणभूते
ध्यानभावनापर्याये ध्येयो भवति, न च ध्यानभावनापर्यायरूपः । यदि पुनरेकान्तेन
द्रव्यार्थिकनयेनापि स एव मोक्षकारणभूतो ध्यानभावना पर्यायो भण्यते तर्हि
mokShamArga adhikAr [ 259