ane paryAyarUp be dharmonA AdhArabhUt jIv – dharmIne mokShanI paryAy pragaT thatAn jem
dhyAnabhAvanAparyAyarUpe vinAsh thAy chhe, tem dhyeyabhUt jIvano shuddhapAriNamikabhAvalakShaN-
vALA dravyarUpe paN vinAsh thashe. parantu dravyarUpe to jIvano vinAsh nathI. tethI siddha thayun
ke ‘shuddha pAriNAmikabhAvathI (jIvane) bandh ane mokSha nathI.’
have, ‘AtmA’ shabdano artha kahe chhe ‘‘अत्’’ dhAtuno artha ‘‘satat gaman’’ chhe.
‘‘gaman’’ shabdano ahIn ‘‘gnAn’’ artha thAy chhe, kAraN ke ‘‘badhA gatirUp arthavALA dhAtuo
gnAnarUp arthavALA hoy chhe’ evun vachan chhe. te kAraNe, yathAsambhav gnAn – sukhAdi guNomAn
‘‘आ’’ arthAt sarvaprakAre ‘‘अतति’’ arthAt varte te AtmA chhe athavA shubh – ashubh man
- vachan - kAyAnI kriyA dvArA yathAsambhav tIvra – mandAdirUpe je ‘‘आ’’ arthAt pUrNarUpe ‘‘अतति’’
varte te AtmA chhe. athavA utpAd, vyay ane dhrauvya e traNe dharmodvArA je ‘‘आ’’
arthAt pUrNarUpe ‘‘अतति’’ arthAt varte te AtmA chhe.
jem ek ja chandramA anek jaLabharelA ghaDAomAn dekhAy chhe tem ek ja jIv
anek sharIromAn rahe chhe, em keTalAk kahe chhe paN te ghaTatun nathI. kem ghaTatun nathI? chandranAn
kiraNarUp upAdhinA vashe ghaDAmAnnA jaLanAn pudgalo ja anek chandranA AkArarUpe pariNamyAn
chhe, ek chandramA anekarUpe pariNamyo nathI. te bAbatamAn draShTAnt kahe chhe — jem devadattanA
द्रव्यपर्यायरूपधर्मद्वयाधारभूतस्य जीवधर्मिणो मोक्षपर्याये जाते सति यथा
ध्यानभावनापर्यायरूपेण विनाशो भवति, तथा ध्येयभूतस्य जीवस्य
शुद्धपारिणामिकभावलक्षणद्रव्यरूपेणापि विनाशः प्राप्नोति, न च द्रव्यरूपेण विनाशोऽस्ति । ततः
स्थितं शुद्धपारिणामिकमेव बन्धमोक्षौ न भवत इति ।
अथात्मशब्दार्थः कथ्यते । ‘‘अत’’ धातुः सातत्यगमनेऽर्थे वर्तते । गमनशब्देनात्र ज्ञानं
भण्यते, ‘‘सर्वे गत्यर्था ज्ञानार्था’’ इति वचनात् । तेन कारणेन यथासंभवं ज्ञानसुखादिगुणेषु
आसमन्तात् अतति वर्तते यः स आत्मा भण्यते । अथवा शुभाशुभमनोवचनकाय-
व्यापारैर्यथासम्भवं तीव्रमन्दादिरूपेण आसमन्तादतति वर्तते यः स आत्मा । अथवा
उत्पादव्ययध्रौव्यैरासमन्तादतति वर्तते यः स आत्मा ।
किञ्च — यथैकोऽपि चन्द्रमा नानाजलघटेषु दृश्यते तथैकोऽपि जीवो नानाशरीरेषु
तिष्ठतीति वदन्ति तत्तु न घटते । कस्मादिति चेत् — चन्द्रकिरणोपाधिवशेन घटस्थजलपुद्गला
एव नानाचन्द्राकारेण परिणता, न चैकश्चन्द्रः । तत्र दृष्टान्तमाह — यथा देवदत्तमुखोपाधिवशेन
260 ]
bRuhad – dravyasangrah