chhe. te ā pramāṇe — sarve jīvo kevaḷagnānamay chhe evī bhāvanāthī je samatārūp pariṇām
te sāmāyik chhe athavā param svāsthyanā baḷathī yugapat samasta shubhāshubh saṅkalpa
– vikalponā tyāgarūp samādhi jenun lakṣhaṇ chhe te sāmāyik chhe athavā nirvikār svasamvedananā
baḷathī rāg – dveṣhanā parihārarūp sāmāyik chhe athavā nij shuddhātmānā anubhavanā baḷathī
ārta ane raudradhyānanā parityāgarūp sāmāyik chhe athavā samasta sukh – duḥkhādimān
madhyasthabhāvarūp sāmāyik chhe.
have, chhedopasthāpananun kathan kare chheḥ jyāre ek sāthe samasta vikalponā tyāgarūp
param sāmāyikamān sthit thavāne ā jīv ashakta hoy chhe, tyāre ‘samasta hinsā, asatya,
chorī, abrahma ane parigrahathī virati te vrat chhe’ — e pramāṇe ā pāñch prakāranā vikalpa-
bhed vaḍe – vratarūp chhed vaḍe rāgādi vikalparūp sāvadyothī potāne pāchho vāḷīne
nijashuddhātmāmān potāne sthāpe chhe, te chhedopasthāpan chhe athavā chhed arthāt vratano bhaṅg
thatān nirvikār svasamvedanarūp nishchay – prāyashchittathī athavā tenā sādhak bahiraṅg
vyavahāraprāyashchittathī potānā ātmāmān sthit thavun, te chhedopasthāpan chhe. have,
parihāravishuddhinun kathan kare chheḥ ‘‘तीसं वासो जम्मे वासपुहत्तं खु तित्थयरमूले । पच्चक्खाणं पढिदो
संज्झूण दुगाउ य विहारो ।।1 (arthaḥ — je janmathī trīs varṣha sudhī sukhamān vyatīt karīne,
varṣha pr̥uthaktva (āṭh varṣha) sudhī tīrthaṅkaranān charaṇomān pratyākhyān nāmanun navamun pūrva bhaṇīne,
traṇe sandhyākāḷ sivāyanā samaye dararoj be kosh gaman kare chhe)’’ — ā gāthāmān kahelā
इति भावनारूपेण समतालक्षणं सामायिकम्, अथवा परमस्वास्थ्यबलेन युगपत्समस्त-
शुभाशुभसंकल्पविकल्पत्यागरूपसमाधिलक्षणं वा, निर्विकारस्वसंवित्तिबलेन रागद्वेषपरिहाररूपं
वा, स्वशुद्धात्मानुभूतिबलेनार्त्तरौद्रपरित्यागरूपं वा, समस्तसुखदुःखादिमध्यस्थरूपं चेति । अथ
छेदोपस्थापनं कथयति — यदा युगपत्समस्तविकल्पत्यागरूपे परमसामायिके स्थातुमशक्तोऽयं
जीवस्तदा समस्तहिंसानृतस्तेयाब्रह्मपरिग्रहेभ्यो विरतिर्व्रतमित्यनेन पञ्चप्रकारविकल्पभेदेन
व्रतच्छेदेन रागादिविकल्परूपसावद्येभ्यो निवर्त्य निजशुद्धात्मन्यात्मानमुपस्थापयतीति
छेदोपस्थापनम् । अथवा छेदे व्रतखण्डे सति निर्विकारस्वसंवित्तिरूपनिश्चयप्रायश्चित्तेन
तत्साधकबहिरंगव्यवहारप्रायश्चित्तेन वा स्वात्मन्युपस्थापनं छेदोपस्थापनमिति । अथ
परिहारविशुद्धिं कथयति — ‘‘तीसं वासो जम्मे वासपुहत्तं खु तित्थयरमूले । पच्चक्खाणं पढिदो
संज्झूण दुगाउ य विहारो ।१।’’ इति गाथाकथितक्रमेण मिथ्यात्वरागादिविकल्पमलानां
1. shrī gommaṭasār jīvakāṇḍ gāthā 473.
164 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah