सिद्धपरमेष्ठिनमस्कार उचितस्तथापि व्यवहारनयमाश्रित्य प्रत्युपकारस्मरणार्थ-
मर्हत्परमेष्ठिनमस्कार एव कृतः । तथा चोक्तं — ‘‘श्रेयोमार्गस्य संसिद्धिः प्रसादात्परमेष्ठिनः ।
इत्याहुस्तद्गुणस्तोत्रं शास्त्रादौ मुनिपुङ्गवाः ।।’’ अत्र गाथापरार्धेन — ‘‘नास्तिकत्वपरिहारः
शिष्टाचारप्रपालनम् । पुण्यावाप्तिश्च निर्विघ्नं शास्त्रादौ तेन संस्तुतिः ।।’’ इति
श्लोककथितफलचतुष्टयं समीक्षमाणा ग्रन्थकाराः शास्त्रादौ त्रिधा देवतायै त्रिधा नमस्कारं
कुर्वन्ति । त्रिधा देवता कथ्यते । केन प्रकारेण ? इष्टाधिकृताभिमतभेदेन । इष्टः स्वकीयपूज्यः
(१) । अधिकृतः — ग्रन्थस्यादौ प्रकरणस्य वा नमस्करणीयत्वेन विवक्षितः (२) ।
अभिमतः — सर्वेषां लोकानां विवादं विना सम्मतः (३) । इत्यादिमङ्गलव्याख्यानं सूचितम् ।
chhe. (te jinavaravr̥uṣhabh dvārā kahevāmān āvyun chhe.)
ahīn adhyātmashāstramān joke siddhaparameṣhṭhīne namaskār karavo yogya chhe topaṇ
vyavahāranayano āshray laīne upakārasmaraṇ karavāne māṭe arhat – parameṣhṭhīne ja
namaskār karyo chhe. vaḷī kahyun paṇ chhe ke — 1‘‘arhat parameṣhṭhīnā prasādathī mokṣhamārganī
siddhi thāy chhe, tethī munivaroe shāstranā ādimān arhat – parameṣhṭhīnā guṇonī stuti
karī chhe.’’
ahīn gāthānā uttarārdhathī 2‘‘नास्तिकत्वपरिहारः शिष्टाचारप्रपालनम् । पुण्यावाप्तिश्च
निर्विघ्नं शास्त्रादौ तेन संस्तुतिः ।। ।।’’ [arthaḥ — nāstikatāno tyāg, shiṣhṭāchāranun
pālan, puṇyanī prāpti ane vighnavināsh — ā chār lābh māṭe shāstranā ārambhamān
iṣhṭadevanī stuti karavāmān āve chhe.] ā shlokamān kahelān chār phaḷo jāṇatā thakā
shāstrakār shāstranā ārambhamān traṇ prakāranā devane traṇ prakāre namaskār kare chhe.
traṇ prakāre devanun kathan karavāmān āve chhe. kaī rīte? iṣhṭa, adhikr̥ut ane
abhimat — e traṇ bhedathī. (1) iṣhṭa — potānā dvārā pūjya te iṣhṭa. (2)
adhikr̥ut — grantha ke prakaraṇanī sharūātamān namaskār māṭe je vivakṣhit hoy te. (3)
abhimat — sarve lokone vivād vinā je mānya hoy te.
ā rīte maṅgalanun vyākhyān karyun.
1. āptaparīkṣhā shlok 2
2. shrī pañchāstikāy gāthā 1nī tātparyavr̥utti ṭīkāmān ādhārarūpe shrī jayasenāchārye līdhel chhe.
6 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah