कोपचतुष्कस्य निग्रहं परमम् । दुर्दान्तेन्द्रियविजयं तपःसिद्धिविधौ कुरूद्योगम् ।।१ (arthaḥ —
mithyātvarūpī viṣhanun vaman karo, samyagdarshananī bhāvanā karo, utkr̥uṣhṭa bhakti karo ane
bhāvanamaskāramān tatpar thaīne sadā gnānamān joḍāo. pāñch mahāvratonī rakṣhā karo,
krodhādi chār kaṣhāyono pūrṇa nigrah karo, prabaḷ indriyono vijay karo ane tapane
siddha karavānī vidhino udyam karo.) ā rīte uparanī be āryāmān kahelā lakṣhaṇavāḷā
shubhopayogarūp pariṇāmathī ane tenāthī viparīt ashubhopayogarūp pariṇāmathī yukta –
pariṇat jīvo puṇya - pāparūp thāy chhe. have, puṇya ane pāpanā bhed kahe chhe. ‘‘सादं
सुहाउ णामं गोदं पुण्णं’’ shātāvedanīy, shubh āyu, shubh nām ane uchcha gotra —
e karma to puṇyarūp chhe. ‘‘पराणि पावं च’’ tenāthī anya karmo pāp chhe. te ā
pramāṇe — shātāvedanīy ek, tiryañch, manuṣhya ane dev — e traṇ āyuṣhya, subhag,
yashaḥkīrti, tīrthaṅkarapaṇun vagere nāmakarmanī sāḍatrīs ane uchcha gotra ek — e rīte
kul bentāḷīs puṇyaprakr̥itio jāṇavī, bākīnī byāsī pāpaprakr̥iti chhe. ‘darshanavishuddhi,
vinayasampannatā, shīl ane vratomān atichārarahit ācharaṇ, nirantar gnānopayog,
samveg, shakti anusār tyāg, shakti anusār tap, sādhusamādhi, vaiyāvr̥utya karavī,
arhantabhakti, āchāryabhakti, bahushrutabhakti, pravachanabhakti, āvashyakomān hāni na
karavī, mārga - prabhāvanā ane pravachan - vātsalya — e tīrthaṅkaraprakr̥itinā bandhanān kāraṇ chhe.’
e uparokta lakṣhaṇavāḷā soḷ bhāvanāothī utpanna tīrthaṅkar nāmakarma vishiṣhṭa puṇya
पञ्चमहाव्रतरक्षां कोपचतुष्कस्य निग्रहं परमम् । दुर्दान्तेन्द्रियविजयं तपःसिद्धिविधौ
कुरूद्योगम् ।२।’’ इत्यार्याद्वयकथितलक्षणेन शुभोपयोगभावेन परिणामेन तद्वि-
लक्षणेनाशुभोपयोगपरिणामेन च युक्ताः परिणताः । इदानीं पुण्यपापभेदान् कथयति ‘‘सादं
सुहाउ णामं गोदं पुण्णं’’ सद्वेद्यशुभायुर्नामगोत्राणि पुण्यं भवति ‘‘पराणि पावं च’’
तस्मादपराणि कर्माणि पापं चेति । तद्यथा — सद्वेद्यमेकं, तिर्यग्मनुष्यदेवायुस्त्रयं, सुभग-
यशःकीर्त्तितीर्थकरत्वादिनामप्रकृतीनां सप्तत्रिंशत्, तथोच्चैर्गोत्रमिति समुदायेन
द्विचत्वारिंशत्संख्याः पुण्यप्रकृतयो विज्ञेयाः । शेषा द्वयशीतिपापमिति । तत्र ‘दर्शनविशुद्धि-
र्विनयसंपन्नता शीलव्रतेष्वनतिचारोऽभीक्ष्णज्ञानोपयोगसंवेगौ शक्तितस्त्यागतपसीसाधुसमाधि-
र्वैयावृत्त्यकरणमर्हदाचार्यबहुश्रुतप्रवचनभक्तिरावश्यकापरिहाणिमार्गप्रभावनाप्रवचनवत्सलत्वमिति
तीर्थकरत्वस्य’ इत्युक्तलक्षणषोडशभावनोत्पन्नतीर्थकरनामकर्मैव विशिष्टं पुण्यम् ।
1. agnāt shāstra.
176 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah