भावनाबलेन त्रयोऽपि मोक्षं गताः । शेषाः पश्चदशशतप्रमितब्राह्मणा जिनदीक्षां गृहीत्वा
यथासम्भवं स्वर्गं मोक्षं च गताः । अभव्यसेनः पुनरेकादशाङ्गधारकोऽपि सम्यक्त्वं विना
मिथ्याज्ञानी सञ्जात इति । एवं सम्यक्त्वमाहात्म्येन ज्ञानतपश्चरणव्रतोपशमध्यानादिकं
मिथ्यारूपमपि सम्यग्भवति । तदभावे विषयुक्तदुग्धमिव सर्वं वृथेति ज्ञातव्यम् ।
तच्च सम्यक्त्वं पञ्चविंशतिमलरहितं भवति तद्यथा — देवतामूढलोकमूढसमयमूढभेदेन
मूढत्रयं भवति । तत्र क्षुधाद्यष्टादशदोषरहितमनन्तज्ञानाद्यनन्तगुणसहितं वीतरागसर्वज्ञदेवता-
स्वरूपमजानन् ख्यातिपूजालाभरूपलावण्यसौभाग्यपुत्रकलत्रराज्यादिविभूतिनिमित्तं रागद्वेषो-
पहतार्त्तरौद्रपरिणतक्षेत्रपालचण्डिकादिमिथ्यादेवानां यदाराधनं करोति जीवस्तद्देवतामूढत्वं
भण्यते । न च ते देवाः किमपि फलं प्रयच्छन्ति । कथमिति चेत् ? रावणेन रामस्वामि-
लक्ष्मीधरविनाशार्थं बहुरूपिणी विद्या साधिता, कौरवैस्तु पाण्डवनिर्मूलनार्थं कात्यायनी विद्या
bhāvanānā baḷathī mokṣha pāmyā. bākīnā pandaraso brāhmaṇo jinadīkṣhā laīne yathāsambhav svarge
ke mokṣhe gayā. parantu abhavyasen agiyār aṅgano pāṭhī hovā chhatān paṇ samyaktva vinā
mithyāgnānī rahyo. ā rīte samyaktvanā māhātmyathī gnān, tapashcharaṇ1, vrat, upasham, dhyān
vagere mithyārūp hoy te paṇ samyak thaī jāy chhe. ane tenā (samyaktvanā) vinā e
badhān jher sahitanā dūdhanī jem vr̥uthā chhe, em jāṇavun.
ane te samyaktva pachīs doṣharahit hoy chhe. te ā pramāṇe — devamūḍhatā, lokamūḍhatā
ane samayamūḍhatā — e traṇ mūḍhatā chhe.
kṣhudhā ādi aḍhār doṣharahit, anantagnānādi anantaguṇasahit vītarāgasarvagnadevanun
svarūp nahi jāṇato je jīv khyāti, pūjā, lābh, rūp, lāvaṇya, saubhāgya, putra, strī,
rājya ādi vaibhavane māṭe, rāg – dveṣhathī haṇāyelā, ārta ane raudra pariṇāmovāḷā
kṣhetrapāḷ, chaṇḍikā ādi mithyādevonun ārādhan kare chhe tene devamūḍhatā kahe chhe. te devo kāī
paṇ phaḷ āpatā nathī.
prashnaḥ — (phaḷ nathī detā) te kaī rīte? uttar — rāvaṇe rāmachandra ane lakṣhmaṇano
vināsh karavā māṭe bahurūpiṇī vidyā siddha karī; kauravoe pāṇḍavono nāsh karavā māṭe
kātyāyanī vidyā sādhī; kanse nārāyaṇano (kr̥iṣhṇano) vināsh karavā māṭe ghaṇī vidyāo
sādhī; parantu te vidyāo dvārā rāmachandra, pāṇḍavo ane kr̥iṣhṇa nārāyaṇanun kāī paṇ aniṣhṭa
1. samyaktva pāmyā vinānun gnān, tapashcharaṇ, vrat, niyam, dhyān vagere sarve mithyā chhe, em samajavun.
māṭe samyagdarshan pragaṭ karavā pratham prayatna – puruṣhārtha karavo evī bhagavānanī āgnā samajavī.
186 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah