परिवेष्टय घोरोपसर्गे क्रियमाणे भेदाभेदरत्नत्रयभावनाप्रियेण रामस्वामिना वज्रकर्णवात्सल्य-
निमित्तं सिंहोदरो बद्ध इति रामायणमध्ये प्रसिद्धेयं वात्सल्यकथेति । निश्चयवात्सल्यं पुनस्तस्यैव
व्यवहारवात्सल्यगुणस्य सहकारित्वेन धर्मे दृढत्वे जाते सति मिथ्यात्वरागादिसमस्त-
शुभाशुभबहिर्भावेषु प्रीतिं त्यक्त्वा रागादिविकल्पोपाधिरहितपरमस्वास्थ्यसंवित्तिसञ्जात-
सदानन्दैकलक्षणसुखामृतरसास्वादं प्रति प्रीतिकरणमेवेति सप्तमाङ्गं व्याख्यातम् ।।७।।
अथाष्टमाङ्गं नाम प्रभावनागुणं कथयति । श्रावकेन दानपूजादिना तपोधनेन च
तपःश्रुतादिना जैनशासनप्रभावना कर्तव्येति व्यवहारेण प्रभावनागुणो ज्ञातव्यः । तत्र
पुनरुत्तरमथुरायां जिनसमयभावनशीलाया उर्विल्लामहादेव्याः प्रभावननिमित्तमुपसर्गे जाते सति
वज्रकुमारनाम्ना विद्याधरश्रमणेनाकाशे जैनरथभ्रमणेन प्रभावना कृतेत्येका आगमप्रसिद्धा कथा ।
द्वितीया तु जिनसमयप्रभावनाशीलवप्रामहादेवीनामस्वकीयजनन्या निमित्तं स्वस्य धर्मानुरागेण
च हरिषेणनामदशमचक्रवर्तिना तद्भवमोक्षगामिना जिनसमयप्रभावनार्थमुत्तुङ्गतोरणजिनचैत्यालय-
मण्डितं सर्वभूमितलं कृतमिति रामायणे प्रसिद्धेयं कथा । निश्चयेन पुनस्तस्यैव व्यवहार-
bhedābhedaratnatrayanī bhāvanā jemane priy hatī evā rāmachandre vajrakarṇa pratyenā vātsalyanā
nimitte sinhodarane bāndhyo. ( — ā vātsalyakathā rāmāyaṇamān prasiddha chhe.) nishchay vātsalya
to, te ja vyavahār vātsalyaguṇanā sahakārīpaṇāthī dharmamān draḍhatā thatān, mithyātva – rāgādi
samasta shubhāshubh bahirbhāvomān prīti chhoḍīne rāgādi vikalpopādhirahit, param svāsthyanā
samvedanathī utpanna sadānand (nitya ānand) jenun ek lakṣhaṇ chhe evā sukhāmr̥utanā rasāsvādamān
prīti karavī te ja chhe. e pramāṇe sātamā aṅganun vyākhyān karyun. 7.
have, prabhāvanāguṇ nāmanā āṭhamā aṅganun kathan kare chheḥ — shrāvake dān – pūjā
ādi dvārā ane munie tap – shrut ādithī jainashāsananī prabhāvanā karavī — e vyavahārathī
prabhāvanāguṇ jāṇavo. te viṣhayamān uttar mathurāmān jinasamayanī prabhāvanā karavānā
svabhāvavāḷī urvillāmahādevīne prabhāvanā nimitte upasarga thatān vajrakumār nāmanā
vidyādhar shramaṇe ākāshamān jainarath pheravīne prabhāvanā karī hatī — e ek āgamaprasiddha
kathā chhe. ane bījī kathā ā chheḥ — tadbhav mokṣhagāmī hariṣheṇ nāmanā dashamā
chakravartīe, jinasamayanī prabhāvanāshīl potānī mātā vaprāmahādevīnā nimitte ane potānā
dharmānurāgathī, jainamatanī prabhāvanā māṭe ūñchān toraṇavāḷān jinamandirothī samasta pr̥ithvīne
vibhūṣhit karī hatī. ā kathā rāmāyaṇamān prasiddha chhe. nishchayathī to, te ja vyavahār
mokṣhamārga adhikār [ 197