yogya sthānamān sthit rūpādi viṣhayonun grahaṇ karavun te ja sannipāt – sambandh athavā sannikarṣha
kahevāy chhe. parantu naiyāyikamatanī jem chakṣhu ādi indriyonun je rūpādi potapotānā
viṣhayonī pāse javun tene sannikarṣha na kahevo. āvo sambandh jenun lakṣhaṇ chhe evā lakṣhaṇavāḷun
nirvikalpa sattāvalokanarūp darshan chhe; te darshanapūrvak ‘ā saphed chhe’ ityādi avagrahādi
vikalparūp, indriy ane manathī utpanna thatun te matignān chhe. ukta lakṣhaṇavāḷā
matignānapūrvak, dhūmāḍāthī agninun gnān thāy chhe tem, ek padārtha uparathī bījā padārthanā
grahaṇarūp ‘liṅgaj’ (chihnathī utpanna thatun) ane ghaṭādi shabdonā shravaṇarūp ‘shabdaj’
(shabdathī utpanna thatun) — em be prakāranun shrutagnān chhe. avadhignān, avadhidarshanapūrvak hoy
chhe. ihā (nāmanā) matignānapūrvak manaḥparyayagnān hoy chhe.
ahīn, shrutagnān ane manaḥparyayagnānane utpanna karanārun, avagrah – ihā ādirūp je
matignān kahyun te matignān paṇ darshanapūrvak thatun hovāthī upachārathī darshan kahevāy chhe, te kāraṇe
shrutagnān ane manaḥparyayagnān — e banne paṇ darshanapūrvak jāṇavān. ā rīte chhadmasthone
āvaraṇavāḷun kṣhāyopashamik gnān hovāthī darshanapūrvakagnān thāy chhe. kevaḷībhagavānane nirvikār
svasamvedanathī utpanna nirāvaraṇ kṣhāyikagnān hovāthī, megharahit sūryanā yugapad ātap ane
prakāshanī jem, darshan ane gnān (banne) yugapad ja hoy chhe, em jāṇavun.
prashnaḥ — chhadmastha shabdano artha shun chhe? uttaraḥ — ‘chhadma’ shabdathī gnānāvaraṇ ane
स्थितरूपादिविषयाणां ग्रहणमेव सन्निपातः सम्बन्धः सन्निकर्षो भण्यते । न च
नैयायिकमतवच्चक्षुरादीन्द्रियाणां रूपादिस्वकीयस्वकीयविषयपार्श्वे गमनं इति सन्निकर्षो
वक्तव्यः । स एव सम्बन्धो लक्षणं यस्य तल्लक्षणं यन्निर्विकल्पं सत्तावलोकनदर्शनं तत्पूर्वं
शुक्लमिदमित्याद्यवग्रहादिविकल्परूपमिन्द्रियानिन्द्रियजनितं मतिज्ञानं भवति । इत्युक्तलक्षण-
मतिज्ञानपूर्वकं तु धूमादग्निविज्ञानवदर्थादर्थान्तरग्रहणरूपं लिङ्गजं, तथैव घटादिशब्दश्रवणरूपं
शब्दजं चेति द्विविधं श्रुतज्ञानं भवति । अथावधिज्ञानं पुनरवधिदर्शनपूर्वकमिति । ईहामति-
ज्ञानपूर्वकं तु मनःपर्ययज्ञानं भवति ।
अत्र श्रुतज्ञानमनःपर्ययज्ञानजनकं यदवग्रहेहादिरूपं मतिज्ञानं भणितम्, तदपि दर्शन-
पूर्वकत्वादुपचारेण दर्शनं भण्यते, यतस्तेन कारणेन श्रुतज्ञानमनःपर्ययज्ञानद्वयमपि दर्शनपूर्वकं
ज्ञातव्यमिति । एवं छद्मस्थानां सावरणक्षायोपशमिकज्ञानसहितत्वात् दर्शनपूर्वकं ज्ञानं भवति ।
केवलिनां तु भगवतां निर्विकारस्वसंवेदनसमुत्पन्ननिरावरणक्षायिकज्ञानसहितत्वान्निर्मेघादित्ये
युगपदातपप्रकाशवद्दर्शनं ज्ञानं च युगपदेवेति विज्ञेयम् । छद्मस्था इति कोऽर्थः ? छद्मशब्देन
mokṣhamārga adhikār [ 209