kāraṇ – kāryabhāv[ 35
nāsh thāy; utpād-vyay vagar (vastu) arthakriyākārak na hoy ane
arthakriyā vagar vastunī siddhi na thāy (vastumān) ṣhaṭ guṇī vr̥uddhi-hāni
na thāy; em thatān (vastu) agurulaghu na rahe ne vastu halakī – bhāre
thaīne jaḍ thaī jāy, tethī chiddhruvatā na rahe. bījo e doṣh – kṣhaṇavartī
paryāy paṇ nitya thaī jāy, em thatān adhruv paṇ dhruv thaī jāy.
vaḷī kevaḷ utpād ja mānīe to be doṣh lāge – ek to
utpādanā kāraṇ-vyayano abhāv thāy, vyayano abhāv thatān utpādano
abhāv thāy. bījo doṣh e – jo asatno utpād thāy to ākāshanā
phūlanī paṇ utpatti dekhāy paṇ e kalpanā jūṭhī chhe.
kevaḷ vyay ja mānavāmān āve to be doṣh lāge – ek to
vināshanun ( – vyayanun) kāraṇ je utpād teno abhāv thāy, em thatān
vināsh paṇ hoy nahi; kāraṇ vagar kārya hoy nahi, bījo e doṣh –
satno uchchhed thaī jāy; ane satno uchchhed thatān gnānādi chetanāno
nāsh thaī jāy.
māṭe (utpād-vyay-dhruv e) trilakṣhaṇārūp vastu chhe.1
1. juo, pravachanasār gā. 100 ṭīkā.