Ishtopdesh-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Shlok: 3-8.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 2 of 8

 

Page 7 of 146
PDF/HTML Page 21 of 160
single page version

तेषामानर्थक्यं निष्फलत्वं स्यादभिप्रेतायाः स्वात्मोपलब्धेः सुद्रव्यादिसम्पत्त्यपेक्षत्वादित्यर्थः
अत्राचार्यो निषेधमाहतन्नेति वत्स ! यत्त्वया शंकितं व्रतादीनामानर्थक्यं तन्न भवति
तेषामपूर्वाशुभकर्मनिरोधेनोपार्जिताशुभकर्मैकदेशक्षपणेन च सफलत्वात्तद्विषयरागलक्षणशुभोपयोग-
जनितपुण्यस्य च स्वर्गादिपदप्राप्तिनिमित्तत्वादेव
एतदेव च व्यक्तीकर्त्तुं वक्ति
jashe, to ahinsādi vratonun tathā samiti ādinun anuṣhṭhān nirarthak thaī jashe.)
ahīn, āchārya teno niṣhedh karī kahe chhe keḥ
‘‘he vatsa! tem nathī. ten je vratādinī niṣhphaḷatā viṣhe shaṅkā karī chhe te ṭhīk nathī,
kāraṇ ke navān ashubh karmonā nirodhathī ane upārjit ashubh karmonā ekadesh kṣhapaṇathī
teo saphaḷ chhe, eṭalun ja nahi paṇ te viṣhay sambandhī (vrat sambandhī) anurāgarūp
shubhopayogathī utpanna puṇya, svargādi padanī prāptimān nimitta hovāthī temanī (vratādinī)
saphaḷatā chhe. āne ja (ā vātane ja) spaṣhṭa karavā āchārya kahe chhe
[sudravyādinā yogathī dharmīne jeṭalā anshe shuddhi pragaṭe teṭalā anshe to navān karmono
nirodh thāy chhe, paṇ ashubhabhāvathī bachavā māṭe asthiratāne līdhe jeṭalā anshe vratādino
shubhabhāv āve chhe, teṭalā anshe tenā nimitte puṇyakarmano bandh thāy chhe ane pūrvopārjit
ashubh karmomānthī keṭalāk karmonun saṅkramaṇ thaī shubhakarma
puṇyakarmarūpe pariṇame chhe.
puṇyakarmanā phalasvarūp svargādinī prāpti thāy chhe. tethī vratādinī, e apekṣhāe
saphaḷatā chhe, parantu tenāthī samvar-nirjarā nahi thatī hovāthī tenī, e apekṣhāe asaphaḷatā
chhe.]
आदिका पालन करना निष्फल (निरर्थक) हो जाएगा व्रतोंका परिपालन कर व्यर्थमें ही
शरीरको कष्ट देनेसे क्या लाभ ?
समाधानआचार्य उत्तर देते हुए बोलेहे वत्स ! जो तुमने यह शंका की
है कि व्रतादिकोंका परिपालन निरर्थक हो जाएगा, सो बात नहीं है, कारण कि वे व्रतादिक
नवीन शुभ कर्मोंके बंधके कारण होनेसे, तथा पूर्वोपार्जित अशुभ कर्मोंके एकदेश क्षयके
कारण होनेसे सफल एवं सार्थक हैं
इतना ही नहीं, किन्तु व्रतसम्बन्धी अनुरागलक्षणरूप
शुभोपयोग होनेसे पुण्यकी उत्पत्ति होती है और वह पुण्य स्वर्गादिक पदोंकी प्राप्तिके लिए
निमित्त कारण होता है इसलिए भी व्रतादिकोंका आचरण सार्थक है इसी बातको प्रगट
करनेके लिए आचार्य आगेका श्लोक कहते हैं।।।।
kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 7

Page 8 of 146
PDF/HTML Page 22 of 160
single page version

chhāyā ātap sthit jo, jan pāme sukh duḥkh,
tem devapad vrat thakī, avrate nārak duḥkh. 3.
anvayārtha :[व्रतैः ] vrato dvārā [दैव पदं ] devapad prāpta karavun [वरं ] sārun chhe, [बत ]
paṇ are [अव्रतैः ] avrato dvārā [नारकं पदं ] narak-pad prāpta karavun [न वरं ] sārun nathī.
jem [छायातपस्थयोः ] chhāyā ane tāpamān besī [प्रतिपालयतोः ] (mitranī) rāh jonārā banne
(puruṣho)mān [महान् भेदः ] moṭo taphāvat chhe, tem (vrat ane avratanun ācharaṇ karanār banne
puruṣhomān moṭo taphāvat chhe.)
ṭīkā :sārun ho. shun te (sārun ho)? pad-sthān. kevun (pad)? devonun pad arthāt
svarga, kyā hetuo dvārā? vrato dvārā, kāraṇ ke vratādi viṣhay sambandhī rāgathī utpanna
puṇyothī svargādipadarūp abhyudayano sambandh hoy chhe, je sakal janomān suprasiddha chhe.
tyāre shiṣhye āshaṅkā karī kahyun, ‘‘avrato paṇ tevā prakāranān hashe?’’
वरं व्रतैः पदं दैवं नाव्रतैर्बत नारकम्
छायातपस्थयोर्भेदः प्रतिपालयतोर्महान् ।।।।
टीकावरं भवतु किं तत् ? पदं स्थानं किं विशिष्टं ? दैवं देवानामिदं दैवं, स्वर्गः
कैर्हेतुभिर्व्रतादिविषयरागजनितपुण्यैः तेषां स्वर्गादिपदाभ्युदयनिबंधनत्वेन सकलजनसुप्रसिद्धत्वात्
तहर्यऽव्रतान्यपि तथाविधानि भविष्यन्तीत्याशंक्याहनेत्यादि न वरं भवति किं तत् ? पदं
किंविशिष्टं ? नारकं नरकसंबंधि कैः ? अव्रतैः हिंसादिपरिणामजनितपातकेः, बतेति खेदे कष्टे
वा तर्हि व्रताव्रतनिमित्तयोरपि देवनारकपक्षयोः साम्यं भविष्यतीत्याशंकायां तयोर्महदन्तरमिति
दृष्टान्तेन प्रकटयन्नाह
मित्र राह देखत खड़े, इक छाया इक धूप
व्रतपालनसे देवपद, अव्रत दुर्गति कूप ।।।।
अर्थव्रतोंके द्वारा देव-पद प्राप्त करना अच्छा है, किन्तु अव्रतोंके द्वारा नरक-
पद प्राप्त करना अच्छा नहीं है जैसे छाया और धूपमें बैठनेवालोंमें अन्तर पाया जाता
है, वैसे ही व्रत और अव्रतके आचरण व पालन करनेवालोंमें फर्क पाया जाता है
वर वयतवेहि सग्गो मा दुक्खं होउ णिरइ इयरेहिं
छायातवट्टियाणं पउवालंताण गुरुभेयं ।।२५।।(मोक्षपाहुडे)
8 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-

Page 9 of 146
PDF/HTML Page 23 of 160
single page version

‘nā, ityādi.’ te sārun nathī. shun te? pad. kevun (pad)? narak sambandhī (pad) shā
vaḍe (prāpta thayelun), avratothī arthāt hinsādi pariṇāmathī utpanna thayelā pāpo vaḍe (prāpta
thayelun) [
‘बत’ shabda khedkaṣhṭanā arthamān chhe] ‘are! to vrat ane avrat jenun nimitta chhe
tevān dev ane nārak e be pakṣhomān samānatā āvashe.’ evī (shiṣhyanī) āshaṅkā thatān ‘te
bannemān taphāvat chhe,’ em chhāyā ityādi draṣhṭānta dvārā pragaṭ karī (āchārya) kahe chhe
koṇ te? bhedantar. kevo? mahānmoṭo, koṇ beu vachche? be pathiko vachche. shun karatā?
potānā kāryanā aṅge nagaramān gayelā ane tyānthī pāchhā āvatā potānā trījā sāthīnī
mārgamān pratīkṣhā karatā
rāh jotā. te banne kevā hoī? chhāyā ane tāpamān beṭhelā hoī.
[chhāyā ane ātapte chhāyātap, temān beṭhelā]. eno artha ā pramāṇe chheḥtrījā
(sāthīnā) āgamanakāl sudhī, jem chhāyāmān beṭhelo (pathik) sukhethī bese chhe ane tāpamān
beṭhelo (pathik) duḥkhathī bese chhe, tem jyān sudhī sudravyādi muktinān kāraṇo prāpta thāy,
tyān sudhī vratādi ācharaṇ karanār te ātmā
jīv svargādi sthānomān sukhathī rahe chhe ane
bījo (avratādi ācharanār) narakādi sthānomān duḥkhathī rahe chhe.
bhāvārtha :jem chhāyāmān besī potānā mitranī rāh jonār musāphar sukhī thāy
chhe ane taḍakāmān besī tenī rāh jonār bījo musāphar duḥkhī thāy chhe, tem samyagdraṣhṭi
jīv jyāre nirvikalpa dashāmān rahī shakato nathī, tyāre tene heyabuddhie vratādipālanano
shubhabhāv āve chhe ane te shubhabhāvanā nimitte te svargādisthānomān sukh bhogave chhe.
samyagdraṣhṭine narakamān javā jevā bhāv thatā ja nathī; parantu hinsādi avratanā ashubh bhāv
छायेत्यादि भवति कोऽसौ ? भेदः अन्तरं किंविशिष्टो ? महान् बृहन् कयोः ?
पथिकयोः किं कुर्वतोः ? स्वकार्यशान्नगरांतर्गतं तृतीयं स्वसार्थिकमागच्छन्तं पथि प्रतिपालयतोः
प्रतीक्षमाणयोः किंविशिष्टयोः सतोः ? छायातपस्थयोः छाया च आतपश्च छायातपौ तयोः
स्थितयोः अयमर्थो यथैव छायास्थितस्तृतीया गमनकालं यावत्सुखेन तिष्ठति आतपस्थितश्च
विशदार्थअपने कार्यके वशसे नगरके भीतर गए हुए तथा वहाँसे वापिस
आनेवाले अपने तीसरे साथीकी मार्गमें प्रतीक्षा करनेवाले, जिनमेंसे एक तो छायामें बैठा
हुआ है और दूसरा धूपमें बैठा हुआ है
दो व्यक्तियोंमें जैसे बड़ा भारी अन्तर है, अर्थात्
छायामें बैठनेवाला तीसरे पुरुषके आने तक सुखसे बैठा रहता है, और धूपमें बैठनेवाला
दुःखके साथ समय व्यतीत करता रहता है
उसी तरह जब तक मुक्तिके कारणभूत अच्छे
द्रव्य, क्षेत्र, काल, भाव आदिक प्राप्त होते हैं, तब तक व्रतादिकोंका आचरण करनेवाला
kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 9

Page 10 of 146
PDF/HTML Page 24 of 160
single page version

स्वर्गादिक स्थानोंमें आनन्दके साथ रहता है दूसरा व्रतादिकोंको न पालता हुआ असंयमी
पुरुष नरकादिक स्थानोंमें दुःख भोगता रहता है अतः व्रतादिकोंका परिपालन निरर्थक
नहीं, अपितु सार्थक है
शंकायहाँ पर शिष्य पुनः प्रश्न करता हुआ कहता है‘‘यदि उपरिलिखित
कथनको मान्य किया जाएगा, तो चिद्रूप आत्मामें भक्ति भाव (विशुद्ध अंतरंग अनुराग)
करना अयुक्त ही हो जाएगा ? कारण कि आत्मानुरागसे होनेवाला मोक्षरूपी सुख तो
योग्य द्रव्य, क्षेत्र, काल, भावादिरूप सम्पत्तिकी प्राप्तिकी अपेक्षा रखनेके कारण बहुत
दूर हो जाएगा और बीचमें ही मिलनेवाला स्वर्गादि-सुख व्रतोंके साहाय्यसे मिल जाएगा
तब फि र आत्मानुराग करनेसे क्या लाभ ? अर्थात् सुखार्थी साधारण जन आत्मानुरागकी
ओर आकर्षित न होते हुए, व्रतादिकोंकी ओर ही अधिक झुक जाएँगे
karanār mithyādraṣhṭi jīv narakādi sthānomān duḥkh bhogave chhe.
māṭe vratādinun pālan svargādisukhanī apekṣhāe sārthak chhe. 3
have shiṣhya pharīthī āshaṅkā kare chhe
evī rīte ātmānī bhakti ayukta (ayogya) ṭharashe, arthāt bhagavān! e rīte
mokṣhasukh chirabhāvī (lāmbā kāḷe sādhya) thashe ane vratothī sādhya sansāranun sukh to siddha
chhe, tethī chidrūp ātmāmān bhaktibhāv arthāt vishuddha antaraṅg anurāg karavo ayukta
aghaṭit banashe, kāraṇ ke tenāthī sādhya mokṣhasukh sudravyādi sāmagrīnī apekṣhā rākhatun
hovāthī dūravartī thashe ane vrato dvārā avāntar (vachamān) prāpta svargādinun sukh ek
sādhya thashe.
दुःखेन तिष्ठति तथा व्रतादि कुर्वन् स आत्मा जीवः सद्रव्यादयो मुक्तिहेतवो यावत्संपद्यन्ते
तावत्स्वर्गादिपदेषु सुखेन तिष्ठति अन्यश्च नरकादिपदेषु दुःखेनेति
अथ विनेयः पुनराशंकतेएवमात्मनि भक्तिरयुक्ता स्यादिति भगवन्नैवं
चिरभाविमोक्षसुखस्य व्रतसाध्ये संसारसुखे सिद्धे सत्यात्मनि चिद्रूपे भक्तिर्भाव-विशुद्ध
आंतरोऽनुरागोअयुक्ता अनुपपन्ना स्याद्भवेत् तत्साध्यस्य मोक्षसुखस्य सुद्रव्यादिसंपत्त्यपेक्षया
दूरवर्तित्वादवांतरप्राप्तस्य च स्वर्गादिसुखस्य व्रतैकसाध्यत्वात्
10 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-

Page 11 of 146
PDF/HTML Page 25 of 160
single page version

समाधानशंकाका निराकरण करते हुए आचार्य बोले, ‘‘व्रतादिकोंका आचरण
करना निरर्थक नहीं है ’’ (अर्थात् सार्थक है) इतनी ही बात नहीं, किन्तु आत्म-भक्तिको
अयुक्त बतलाना भी ठीक नहीं है इसी कथनकी पुष्टि करते हुए आगे श्लोक लिखते
हैंः।।।।
आत्मभाव यदि मोक्षपद, स्वर्ग है कितनी दूर
दोय कोस जो ले चले, आध कोस सुख पूर ।।।।
अर्थआत्मामें लगा हुआ जो परिणाम भव्य प्राणियोंको मोक्ष प्रदान करता है, उस
अत्राप्याचार्यः समाधत्तेतदपि नेति न केवलं व्रतादिनामानर्थक्यं न भवेत् किं तर्हि
तदप्यात्मभक्त्यनुपपत्तिप्रकाशनमपि त्वया क्रियमाणं न साधु स्यादित्यर्थः यतः
यत्र भावः शिवं दत्ते द्यौः कियद्दूरवर्तिनी
यो नयत्याशु गव्यूतिं क्रोशार्धे किं स सीदति ।।।।
टीकायत्रात्मनि विषये प्रणिधानं, भावः कर्त्ता, दत्ते प्रयच्छति किं ? तच्छिवं मोक्षं,
kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 11
ahīn paṇ āchārya samādhān kare chhe
te paṇ nathī, kāraṇ ke vratādinī niṣhphaḷatā nahi bane, eṭalun ja nahi parantu tem
chhatān tun je ātmabhaktine ayukta batāve chhe te paṇ ṭhīk nathī, evo artha chhe, kāraṇ
ke
ātmabhāvathī mokṣha jyān, tyān svarga shun dūr,
bhār vahe je kosh be, ardha kosh shun dūr. 4.
anvayārtha :[यत्र ] jyān [भावः ] ātmabhāv (bhavya jīvone) [शिवं ] mokṣha
[दत्ते ] āpe chhe, [तत्र ] tyān [द्यौः ] svarga [कियद्दूरवर्तिनो ] keṭalun dūr chhe? (kāī dūr nathī
arthāt najīk chhe). [यः ] je (manuṣhya) bhārane [गव्यूतिं ] be kosh sudhī [आशु ] jaladī
[नयति ] laī jāy chhe, [सः ] te (manuṣhya) te bhārane [क्रोशार्धे ] ardho kosh laī jatān [किं
सीदति ] shun thākī jashekhinna thashe? (nā, khinna thashe nahi).
ṭīkā :jyān eṭale ātmaviṣhayamān bhāv(ātmadhyān) āpe chhepradān kare chhe;
bhavya jīvane shiv eṭale mokṣha (āpe chhe). mokṣha pradān karavāmān samartha te

Page 12 of 146
PDF/HTML Page 26 of 160
single page version

12 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
भावकाय भव्यायेति शेषः तस्यात्मविषयस्य शिवदानसमर्थस्य द्यौः स्वर्गः कियद्ररवर्तिनी ?
कियदूरे किंपरिमाणे व्यवहितदेशे वर्तते ? निकट एव तिष्ठतीत्यर्थः स्वात्मध्यानोपात्तपुण्यस्य
तदेकफलत्वात् तथा चोक्तं [तत्त्वानुशासने ]
गुरुपदेशमासाद्य ध्यायमानः समाहितैः
अनंतशक्तिरात्मायं भुक्तिं मुक्तिं च यच्छति ।।१९६।।
ध्यातोऽर्हत्सिद्धरूपेण चरमांगस्य मुक्तये
तद्व्यानोपात्तपुण्यस्य स एवान्यस्य भुक्तये ।।१९७।।
मोक्ष देनेमें समर्थ आत्मपरिणामके लिए स्वर्ग कितनी दूर है ? न कुछ वह तो उसके
निकट ही समझो अर्थात् स्वर्ग तो स्वात्मध्यानसे पैदा किये हुए पुण्यका एक फलमात्र
है ऐसा कथन अन्य ग्रन्थोंमें भी पाया जाता है तत्त्वानुशासनमें कहा है :
‘‘गुरुपदेशमासाद्य’’
‘‘गुरुके उपदेशको प्राप्त कर सावधान हुए प्राणियोंके द्वारा चिन्तवन किया गया यह
अनन्त शक्तिवाला आत्मा चिंतवन करनेवालेको भुक्ति और मुक्ति प्रदान करता है इस
आत्माको अरहंत और सिद्धके रूपमें चिंतवन किया जाय, तो यह चरमशरीरीको मुक्ति
प्रदान करता है और यदि चरमशरीरी न हो तो उसे वह आत्म-ध्यानसे उपार्जित पुण्यकी
सहायतासे भुक्ति (स्वर्ग चक्रवर्त्यादिके भोगों)को प्रदान करनेवाला होता है
’’
ātmabhāvane svarga keṭalun dūr? keṭale dūr eṭale keṭale chheṭe āvelā pradeshe varte? nikaṭ ja
rahe
evo artha chhe, kāraṇ ke svātmadhyān sāthe upārjit puṇyanun te ek phaḷ chhe.
vaḷī, tattvānushāsanamān kahyun chhe keḥ
‘guruno upadesh prāpta karī sāvadhān thayelā prāṇīo dvārā dhyāvavāmān āvelo ā
anantashaktivāḷo ātmā (ātmadhyān karanārane) bhukti (bhogo) ane mukti pradān kare
chhe.’......(shlo. 196).
‘ā ātmā, arihant ane siddhanā rūpe chintavavāmān (dhyāvavāmān) āvatān, charam
sharīrīne mukti pradān kare chhe ane tenā dhyān sāthe puṇya upārjit karanār anyane te
bhukti (arthāt svarga, chakravartyādinā bhogo) pradān kare chhe.’.......(shlo. 197).

Page 13 of 146
PDF/HTML Page 27 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 13
अमुमेवार्थं दृष्टान्तेन स्पष्टयन्नाहय इत्यादि यो वाहीको नयति, प्रापयति किं ?
स्ववाह्यं भारं कां, गव्यूतिं क्रोशयुगं कथं, आशु शीघ्रं स किं क्रोशार्द्धे स्वभारं नयन् सीदति
खिद्यते ? न खिद्यत इत्यर्थः महाशक्तावल्पशक्तः सुघटत्वात्
अथैवमात्मभक्तेः स्वर्गगतिसाधनत्वेऽपि समर्थिते प्रतिपाद्यस्तत्फलजिज्ञासया गुरुं
श्लोककी नीचेकी पंक्तिमें उपरिलिखित भावको दृष्टान्त द्वारा समझाते हैं
देखो जो भारको ढोनेवाला अपने भारको दो कोस तक आसानी और शीघ्रताके
साथ ले जा सकता है, तो क्या वह अपने भारको आधा कोस ले जाते हुए खिन्न होगा ?
नहीं
भारको ले जाते हुए खिन्न न होगा बड़ी शक्तिके रहने या पाये जाने पर अल्प
शक्तिका पाया जाना तो सहज (स्वाभाविक) ही है
इस प्रकारसे आत्म-शक्तिको जब कि स्वर्ग-सुखोंका कारण बतला दिया गया, तब
ā ja arthane draṣhṭānta dvārā spaṣhṭa karīne kahe chhe(य इत्यादि.....)
je eṭale bhāravāhak laī jāy chhe; shun? potāne ūñchakavāno bhār. kyān sudhī?
be kosh sudhī. kevī rīte? shīghrajaladī; te shun potānā bhārane ardho kosh laī jatān khed
pāmashe? nahi khed pāmeevo artha chhe, kāraṇ ke mahā shaktimān alpa shaktino (samāvesh)
sārī rīte ghaṭe chhe(arthāt mahāshaktivāḷāne alpashakti sahaj hoy chhe).
bhāvārtha :je shuddhopayogarūp ātmapariṇāmamān mokṣhasukh prāpta karavānun sāmarthya chhe,
te bhūmikāmān rahelā shubharāgathī svargādinī prāpti sahaj hoy chhe. je māṇas ek maṇano
bojo be kosh laī jaī shake teṭalī tākātavāḷo chhe, te shun te bojo ardho kosh laī jatān
thākī jashe? nahi ja thāke; tevī rīte je jīve pūrṇatānā lakṣhe
mokṣhasukh māṭe puruṣhārtha ādaryo
chhe, tene shun svargādinī prāpti mushkel chhe? nā; te sulabh ja chhe.
je jīv charamasharīrī chhe, eṭale ke te bhave ja mokṣha prāpta karavānī lāyakātavāḷo
chhe, to ātmadhyānādinā ugra puruṣhārtha dvārā mokṣha sukh pāme chhe, parantu je jīvo
acharamasharīrī chhe
eṭale ke te bhave mokṣha prāpta karī shake tem nathī, teo arihant
siddharūpe potānā ātmānun dhyān karī te bhūmikāmān je puṇya upārjan kare chhe, tenā
phaḷasvarūp temane svarga
chakravartyādinī vibhūti prāpta thāy chhe. e rīte ātmadhyānādithī
bhukti ane muktinī prāpti thāy chhe. 4
e rīte ātmabhaktimān svargagatinun paṇ sādhanapaṇun chhe evun samarthan karavāmān

Page 14 of 146
PDF/HTML Page 28 of 160
single page version

14 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
पृच्छतिस्वर्गे गतानां किं फलमिति स्पष्टं गुरूत्तरयति
हृषीकजमनातङ्कं दीर्घकालोपलालितम्
नाके नाकौकसां सौख्यं नाके नाकौकसामिव ।।।।
टीकावत्स ! अस्ति, किं तत् ? सौख्यं शर्म केषां ? नाकौकसां देवानां, न पुनः
स्वर्गेऽपि जातानामेकेन्द्रियाणां क्व वसतां ? नाके स्वर्गे, न पुनः क्रीडादिवशाद्रमणीयपर्वतादौ
शिष्य पुनः कुतुहूलकी निवृत्तिके लिए पूछता है, कि ‘‘स्वर्गमें जानेवालोंको क्या फल मिलता
है ?’’
।।।।
इन्द्रियजन्य निरोगमय, दीर्घकाल तक भोग्य
स्वर्गवासि देवानिको, सुख उनही के योग्य ।।।।
अर्थस्वर्गमें निवास करनेवाले जीवोंको स्वर्गमें वैसा ही सुख होता है, जैसा कि
स्वर्गमें रहनेवालों (देवों)को हुआ करता है, अर्थात् स्वर्गमें रहनेवाले देवोंका ऐसा अनुपमेय
(उपमा रहित) सुख हुआ करता है, कि उस सरीखा अन्य सुख बतलाना कठिन ही है
वह
सुख इन्द्रियोंसे पैदा होनेवाला, आंतकसे रहित और दीर्घ काल तक बना रहनेवाला होता है
āvatān shiṣhya tenā phaḷanī jignāsāthī gurune pūchhe chhe‘‘svarge janārāone shun phaḷ maḷe
chhe?’’
āchārya teno spaṣhṭa rīte uttar āpatān kahe chheḥ
indriyajanya nirāmayī, dīrghakāl tak bhogya,
bhoge suragaṇ svargamān, saukhya surone yogya. 5
anvayārtha :[नाके नाकौकसाम् ] svargamān vasanār devone je [सौख्यं ] sukh hoy
chhe te [नाके नाकौकसाम् इव ] svargamān rahelā devonā jevun [हृषीकजं ] indriyajanit,
[अनातङ्कं ] ātaṅk (shatruādi dvārā utpanna thanār duḥkh) rahit, [दीर्घकालोपलालितं ] dīrgha
kāl sudhī (tetrīs sāgar paryant) bhogavavāmān āve tevun hoy chhe.
ṭīkā :he vatsa! chhe. shun te? sukhsharma, kone (chhe)? svargamān vasatā devone,
nahi ke svargamān paṇ utpanna thayelā ekendriy jīvone; kyān vasatā? svargamān, nahi ke
krīḍādikanā kāraṇe ramaṇīy parvatādimān (vasatā). shun te atīndriy (sukh) chhe? (uttaramān)
kahe chhe
‘nā’ indriyothī utpanna thayelun, ichchhānī anantar indriyo dvārā upasthit thayelun

Page 15 of 146
PDF/HTML Page 29 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 15
किमतीन्द्रियं ? तन्नेत्याहहृषीकजं हृषीकेभ्यः समीहितानन्तरमुपस्थितं निजं निजं विषय-
मनुभवद्भयः स्पर्शनादींद्रियेभ्यः सर्वांगीणाह्लादनाकारतया प्रादुर्भूतं तथापि राज्यादिसुखवत्सातंकं
भविष्यतीत्याशंकापनोदार्थमाह
अनातंकं, न विद्यते आतंकः प्रतिपक्षादिकृतश्चित्तक्षोभो यत्र
तथापि भोगभूमिजसुखवदल्पकालभोग्यं भविष्यतीत्याशंकायामाहदीर्घकालोपलालितंदीर्घ-
कालं सागरोपमपरिछिन्नकालं यावदुपलालितमाज्ञाविधेयदेवदेवीर्विलासिनीभिः क्रियमाणोपचारत्वा-
विशदार्थहे बालक ! स्वर्गमें निवास करनेवालोंको न कि स्वर्गमें पैदा होनेवाले
एकेन्द्रियादि जीवोंको स्वर्गमें, न कि क्रीड़ादिकके वशसे रमणीक पर्वतादिमें ऐसा सुख
होता है, जो चाहनेके अनन्तर ही अपने विषयको अनुभव करनेवाली स्पर्शनादिक इन्द्रियोंसे
सर्वांगीण हर्षके रूपमें उत्पन्न हो जाता है। तथा जो आतंक (शत्रु आदिकोंके द्वारा किये
गये चित्तक्षोभ)से भी रहित होता है, अर्थात् वह सुख राज्यादिकके सुखके समान
आंतकसहित नहीं होता है
वह सुख भोगभूमिमें उत्पन्न हुए सुखकी तरह थोड़े कालपर्यन्त
भोगनेमें आनेवाला भी नहीं है वह तो उल्टा, सागरोपम काल तक, आज्ञामें रहनेवाले
देव-देवियोंके द्वारा की गई सेवाओंसे समय-समय बढ़ा चढ़ा ही पाया जाता है
स्वर्गमें निवास करनेवाले प्राणियोंका (देवोंका) सुख स्वर्गवासी देवोंके समान ही
हुआ करता है इस प्रकारसे कहने या वर्णन करनेका प्रयोजन यही है, कि यह सुख
अनन्योपम है अर्थात् उसकी उपमा किसी दूसरेको नहीं दी जा सकती है लोकमें जब
किसी चीज़की अति हो जाती है, तो उसके द्योतन करनेके लिए ऐसा ही कथन किया
arthāt potpotānā viṣhayane anubhavatī sparshanādi indriyo dvārā sarvāṅgīṇ (sarva aṅgomān
vyāpak) harṣharūpe pragaṭ thayelun(te sukh chhe).
vaḷī te sukh rājyādinā sukh jevun ātaṅk (chittakṣhobh) vāḷun hashe? te āshaṅkānā
samādhānārthe (āchārya) kahe chhe
(te sukh) anātaṅk eṭale jemān ātaṅk eṭale shatruādikr̥ut chittakṣhobh na hoy tevun
chhe.
tathāpi te sukh shun bhogabhūmimān utpanna thayelā sukhanī māphak alpa kāl bhogavavā
yogya hashe? tevī āshaṅkā thatān (āchārya) kahe chhe
(te sukh) dīrgha kāl sudhī bhogavavāmān āve chhe; dīrgha kāl eṭale sāgaropamathī
jaṇātā kāl sudhī; upalālit eṭale āgnākārī devdevīo arthāt svarganī vilāsinīo
dvārā karavāmān āvatī sevāothī utkarṣha (vr̥uddhi) pāmatun (sukh).

Page 16 of 146
PDF/HTML Page 30 of 160
single page version

16 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
दुत्कर्षं प्रापितम् तर्हि क्व केषामिव तदित्याह, नाके नाकौकसामिव स्वर्गे देवानां यथा
अनन्योपममित्यर्थः
अत्र शिष्यः प्रत्यवतिष्ठतेयदि स्वर्गेऽपि सुखमुत्कृष्टं किमपवर्गप्रार्थनयेति भगवन् !
यदि चेत्स्वर्गेऽपि न केवलमपवर्गेसुखमस्ति, कीदृशं ? उत्कृष्टं मर्त्यादिसुखातिशायि, तर्हि
किं कार्यं ? कया ? अपवर्गस्य मोक्षस्य प्रार्थनयाअपवर्गो मे भूयादित्यभिलाषेण
जाता है, जैसे ‘‘भैया ! राम-रावणका युद्ध तो राम-रावणके युद्ध समान ही था
रामरावणोर्युद्धं रामरावणयोरिव ’’
अर्थात् इस पंक्तिमें युद्ध सम्बन्धी भयंकरताकी पराकाष्ठाको जैसा द्योतित किया गया
है ऐसा ही सुखके विषयमें समझना चाहिए ।।।।
शंकाइस समाधानको सुन, शिष्यको पुनः शंका हुई और वह कहने लगा
‘‘भगवन् ! न केवल मोक्षमें, किन्तु यदि स्वर्गमें भी, मनुष्यादिकोंसे बढ़कर उत्कृष्ट सुख
पाया जाता है, तो फि र ‘‘मुझे मोक्षकी प्राप्ति हो जावे’’ इस प्रकारकी प्रार्थना करनेसे क्या
लाभ ?’’
‘tyāre kyān konā jevun te (sukh) chhe?’em (shiṣhye) pūchhyun.
svargamān nivās karanārā devonun sukh, svargavāsī devonā (sukh) jevun hoy chhe,
arthāt te sukh ananyopam (jenī upamā bījā koī sāthe thaī shake nahi tevun) hoy chhe,
tevo artha chhe.
bhāvārtha :ā svargīy sukh atīndriy nathī paṇ indriyajanit chhe, chhatān te
indriyajanit sukhomān anupam chhe, kāraṇ ke rājyādinā sukh jevun chittakṣhobh kare tevun nathī
ane devo te sukh potānī devīo sāthe sāgaropam kāl sudhī bhogave chhe; bhogabhūminā
sukh jevun te alpakālīn nathī. 5.
ahīn shiṣhya pūrvapakṣha laī pūchhe chhe, ‘‘jo svargamān paṇ sukh utkr̥uṣhṭa hoy to mokṣha
māṭe prārthanānī shī jarūr? bhagavan! na keval mokṣhamān, kintu svargamān paṇ sukh hoy
kevun? utkr̥uṣhṭamanuṣhyādinā sukhane ṭapī jāy tevun hoyto (tenun) shun prayojan? konun?
‘mane mokṣha ho (mokṣhanī prāpti ho)’ evī apavarga eṭale mokṣhanī abhilāṣhārūp prārthanānun
(shun prayojan)?

Page 17 of 146
PDF/HTML Page 31 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 17
एवं च संसारसुखे एव निर्बन्धं कुर्वन्तं प्रबोध्यं तत्सुखदुःखस्य भ्रांतत्वप्रकाशनाय आचार्यः
प्रबोधयति
वासनामात्रमेवैतत्सुखं दुःखं च देहिनाम्
तथाह्युद्वेजयन्त्येते भोगा रोगा इवापदि ।।।।
टीकाएतत् प्रतीयमानमैंद्रियकं सुखं दुःखं चास्ति कीदृशं ? वासनामात्रमेव,
जीवस्योपकारकत्वापकारकत्वाभावेन परमार्थतो देहादावुपेक्षणीये तत्त्वानवबोधादिदं
ममेष्टमुपकारकत्वादिदं चानिष्टमपकारकत्त्वादिति विभ्रमाज्जातः संस्कारो वासना,
संसार सम्बन्धी सुखमें ही सुखका आग्रह करनेवाले शिष्यको ‘संसार सम्बन्धी सुख
और दुःख भ्रान्त हैं यह बात बतलानेके लिए आचार्य आगे लिखा हुआ श्लोक कहते
हैं
विषयी सुख दुःख मानते, है अज्ञान प्रसाद
भोग रोगवत् कष्टमें, तन मन करत विषाद ।।।।
अर्थदेहधारियोंको जो सुख और दुःख होता है, वह केवल कल्पना (वासना
या संस्कार) जन्य ही है देखो ! जिन्हें लोकमें सुख पैदा करनेवाला समझा जाता है,
evī rīte sansār sambandhī sukhano ja āgrah rākhatā shiṣhyane sansār sambandhī
sukhaduḥkhanun bhrāntipaṇun prakāshavā māṭe āchārya prabodhe chhe (samajāve chhe)ḥ
sukhaduḥkh sansārīnān, vāsanā janya tun mān,
āpadamān duḥkhakār te, bhogo rog samān. 6
anvayārtha :[देहिनां ] dehadhārīonān [एतत् सुखं दुःख च ] te sukh tathā duḥkh
[वासनामात्रम् एव ] keval vāsanāmātra ja hoy chhe. [तथा हि ] vaḷī [एते भोगाः ] te (sukh-
duḥkharūp) (bhogo) [आपदि ] āpattinā samaye [रोगाः इव ] rogonī jem (prāṇīone)
[उद्वेजयन्ति ] udvelit (ākulit) kare chhe.
ṭīkā :pratīti karavāmān āvatān te indriyajanit sukhduḥkh chhe. (te) kevān chhe?
(te) keval vāsanāmātra ja chhe. jīvane (dehādi padārtho) upakārak tathā apakārak nahi
hovāthī, paramārthe dehādi (padārtha) viṣhe te upekṣhaṇīy chhe. temān tattvagnānanā abhāve, ‘ā

Page 18 of 146
PDF/HTML Page 32 of 160
single page version

18 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
इष्टानिष्टार्थानुभवानन्तरमुद्भूतः स्वसंवेद्य आभिमानिकः परिणामः वासनैव, न
स्वाभाविकमात्मस्वरूपमित्यन्ययोगव्यवच्छेदार्थो मात्र इति, स्वयोगव्यवस्थापकश्चैव शब्दः
केषामेतदेवंभूतमस्तीत्याहदेहिनांदेह एवात्मत्वेन गृह्यमाणो अस्ति येषां ते देहिनो
बहिरात्मानस्तेषाम् एतदेव समर्थयितुमाहतथा हीत्यादि उक्तार्थस्य दृष्टान्तेन समर्थनार्थस्तथा
हीति शब्द उद्वेजयन्ति उद्वेगं कुर्वन्ति, न सुखयन्ति, के ते ? एते सुखजनकत्वेन लोके प्रतीता
भोगा रमणीयरमणीप्रमुखाः इन्द्रियार्थाः क इव ? रोगा इव ज्वरादिव्याधयो यथा कस्यां
सत्यामापाददुर्निवारवैरिप्रभृतिसंपादितदौर्मनस्य लक्षणायां विपदि तथा चोक्तम्
ऐसे कमनीय कामिनी आदिक भोग भी आपत्ति (दुर्निवार, शत्रु आदिके द्वारा की गई
बेचेनी)के समयमें रोगों (ज्वरादिक व्याधियों)की तरह प्राणियोंको आकुलता पैदा करनेवाले
होते हैं
यही बात सांसारिक प्राणियोंके सुख-दुःखके सम्बन्धमें है
mane upakārak hovāthī iṣhṭa chhe ane apakārak hovāthī aniṣhṭa chhe’ evā vibhramathī utpanna
thayelo sanskār te vāsanā chhe. te (vāsanā) iṣhṭa
aniṣhṭa padārthonā anubhavanā anantare
utpanna thayelo svasamvedya abhimānayukta pariṇām chhe. te vāsanā ja chhe, svābhāvik
ātmasvarūp nathī.
em anyanā yogano vyavachchhed (abhāv) darshāvavānā arthamān ‘मात्र’ shabda chhe ane
svano yog (sambandh) jaṇāvavānā arthamān ‘एव’ shabda chhe.
(shiṣhye) pūchhyunāvun (sukhduḥkh) kone hoy chhe? dehadhārīone arthāt dehane
ja jeo ātmā tarīke grahaṇ kare chhe, te dehī bahirātmāotemane (tevī sukhduḥkhanī
kalpanā hoy chhe).
ānā ja samarthanamān kahe chheतथाहित्यादि
ukta arthanā draṣhṭānta dvārā samarthan māṭe ‘तथाहि’ shabda chhe.
udvelit kare chhe, eṭale udveg kare chhesukhī karatā nathī. koṇ te? ‘te sukh utpanna
kare chhe’ em lokamān pratīt thayelā (mānavāmān āvelā) bhogoarthāt ramaṇīy strī ādi
indriypadārtho. konī māphak (udveg kare chhe)? rogonī māphakjvarādi vyādhionī jem.
shun hotān? āpatti āvī paḍatānarthāt durnivār shatru ādi dvārā karavāmān āvelī
chittakṣhobh lakṣhaṇavāḷī vipatti āvī paḍatān; tathā kahyun chhe ke

Page 19 of 146
PDF/HTML Page 33 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 19
‘‘मुञ्चांङ्गं ग्लपयस्यलं क्षिप कुतोऽप्यक्षाश्च विद्भात्यदो,
दूरे धेहि न हृष्य एव किमभूरन्या न वेत्सि क्षणम्
स्थेयं चेद्धि निरुद्धि गामिति तबोद्योगे द्विषः स्त्री क्षिपं
त्याश्लेषक्रमुकांगरागललितालापैर्विधित्सू रतिम् (?) ।।’’
विशदार्थये प्रतीत (मालूम) होनेवाले जितने इन्द्रियजन्य सुख व दुःख हैं, वे
सब वासनामात्र ही हैं देहादिक पदार्थ न जीवके उपकारक ही हैं और न अपकारक ही
अतः परमार्थसे वे (पदार्थ) उपेक्षणीय ही हैं किंतु तत्त्वज्ञान न होनेके कारणयह मेरे
लिए इष्ट हैउपकारक होनेसे’ तथा ‘यह मेरे लिए अनिष्ट हैअपकारक होनेसे ऐसे
विभ्रमसे उत्पन्न हुए संस्कार जिन्हें वासना भी कहते हैंइस जीवके हुआ करते हैं अतः
ये सुख-दुःख विभ्रमसे उत्पन्न हुए संस्कारमात्र ही हैं, स्वाभाविक नहीं ये सुख-दुःख
उन्हींको होते हैं, जो देहको ही आत्मा माने रहते हैं ऐसा कथन अन्यत्र भी पाया जाता
है‘‘मुंचांगं’’
अर्थइस श्लोकमें दम्पतियुगलके वार्तालापका उल्लेख कर यह बतलाया गया
है, कि ‘वे विषय जो पहिले अच्छे मालूम होते थे, वे ही मनके दुःखी होने पर बुरे मालूम
होते हैं
घटना इस प्रकार हैपति-पत्नी दोनों परस्परमें सुख मान, लेटे हुए थे कि
पति किसी कारणसे चिंतित हो गया पत्नी पतिसे आलिंगन करनेकी इच्छासे अंगोंको
चलाने और रागयुक्त वचनालाप करने लगी किन्तु पति जो कि चिंतित था, कहने लगा
‘‘मेरे अंगोंको छोड़, तू मुझे संताप पैदा करनेवाली है हट जा तेरी इन क्रियाओंसे मेरी
छातीमें पीड़ा होती है दूर हो जा मुझे तेरी चेष्टाओंसे बिलकुल ही आनन्द या हर्ष नहीं
हो रहा है ’’
[ā shlokamān ek yugalanā vārtālāp dvārā e batāvyun chhe, ke je viṣhayo pahelān
sukhakar lāgatā hatā, te have man duḥkhī thatān duḥkhakar lāge chhe. chintāmagna pati potānī
strīne kahevā lāgyo
]
‘‘mārā aṅgane chhoḍ, tun mane santāp pedā kare chhe, haṭhī jā, mane ānand thato nathī;
tārī ā kriyāothī mārī chhātīmān pīḍā thāy chhe, dūr jā; tyāre patnī ṭoṇo māratī kahe
chhe, ‘‘shun bījī strī sāthe prīti karī chhe?’’ pati kahe chhe, ‘‘tun samay jotī nathī. jo dhairya
hoy to prayatnathī indriyone vashamān rākh’’
em kahī te patnīne dūr karī de chhe.

Page 20 of 146
PDF/HTML Page 34 of 160
single page version

20 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
अपि च‘रम्यं हर्म्यं चन्दनं चन्द्रपादा, वेणुर्वीणा यौवनस्था युवत्यः
नैते रम्या क्षुत्पिपासार्दितानां, सर्वारंभास्तंदुलाः प्रस्थमूलाः ।।
तथा‘आतपे धृतिमता सह वध्वा यामिनीविरहिणा विहगेन
सेहिरे न किरणाहिमरश्मेर्दुःखिते मनसि सर्वमसह्यम् ।।’’
‘‘मुञ्चाङ्गं........’’
‘‘रम्यं हर्म्यं’’
रमणीक महल, चन्दन, चन्द्रमाकी किरणें (चाँदनी), वेणु, वीणा तथा यौवनवती
युवतियाँ (स्त्रियाँ) आदि योग्य पदार्थ भूख-प्याससे सताये हुए व्यक्तियोंको अच्छे नहीं
लगते
ठीक भी है, अरे ! सारे ठाटबाट सेरभर चाँवलोंके रहने पर ही हो सकते हैं
अर्थात् पेटभर खानेके लिए यदि अन्न मौजूद है, तब तो सभी कुछ अच्छा ही अच्छा लगता
है
अन्यथा (यदि भरपेट खानेको न हुआ तो) सुन्दर एवं मनोहर गिने जानेवाले पदार्थ
भी बूरे लगते हैं इसी तरह और भी कहा है :
‘‘एक पक्षी (चिरबा) जो कि अपनी प्यारी चिरैयाके साथ रह रहा था, उसे धूपमें
रहते हुए भी संतोष और सुख मालूम होता था रातके समय जब वह अपनी चिरैयासे
बिछुड़ गया, तब शीतल किरणवाले चन्द्रमाकी किरणोंको भी सहन (बरदाश्त) न कर
सका
उसे चिरैयाके वियोगमें चन्द्रमाकी ठंडी किरणें सन्ताप व दुःख देनेवाली ही प्रतीत
होने लगीं ठीक ही है, मनके दुःखी होने पर सभी कुछ असह्य हो जाता है, कुछ भी
भला या अच्छा मालूम नहीं होता ’’
vaḷī. ‘‘रम्यं हर्म्ये.....’’
sundar mahel, chandan, chāndanī (chandranā kiraṇo), veṇu, vīṇā tathā yauvanavatī yuvatio
vagere, bhūkh tarasathī pīḍātī vyaktione ramya (majānān) lāgatān nathī, kāraṇ ke (jīvonā)
sarva ārambhomān tandulaprastha e mūḷ vāt chhe. (arthāt gharamān bhojan māṭe tandul hoy
to ā badhā padārtho sundar lāge chhe, nahi to nahi.)
vaḷī, ‘‘आतपे धृतिमता.......’’
ek pakṣhī potānī priyā sāthe taḍakāmān rahevā chhatān sukh mānatun hatun, parantu rātre
jyāre te potānī priyāthī vikhūṭun paḍī gayun, tyāre tenā viyogamān chandranān kiraṇo paṇ tene
santāp detān lāgyān; kāraṇ ke man duḥkhī thatān badhun asahya thaī paḍe chhe; sārun lāgatun nathī;
ityādi.

Page 21 of 146
PDF/HTML Page 35 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 21
इत्यादिअतो ज्ञायते ऐन्द्रियंकं सुखं वासनामात्रमेव, नात्मनः
स्वाभाविकानाकुलत्वस्वभावम् कथमन्यथा लोके सुखजनकत्वेन प्रतीतानामपि भावानां
दुःखहेतुत्वम् ? एवं दुःखमपि ।।
इन सबसे मालूम पड़ता है, कि इन्द्रियोंसे पैदा होनेवाला सुख वासनामात्र ही है
आत्माका स्वाभाविक एवं अनाकुलतारूप सुख वासनामात्र नहीं है, वह तो वास्तविक है
यदि इन्द्रियजन्य सुख वासनामात्र-विभ्रमजन्य न होता, तो संसारमें जो पदार्थ सुखके पैदा
करनेवाले माने गये हैं, वे ही दुःखके कारण कैसे हो जाते ? अतः निष्कर्ष निकला कि
देहधारियोंका सुख केवल काल्पनिक ही है और इसी प्रकार उनका दुःख भी काल्पनिक
है
।।।।
tethī jaṇāy chhe, ke indriyajanit sukh vāsanāmātra ja chhe; te ātmānun svābhāvik
anākul svabhāvavāḷun nathī, nahi to sansāramān je padārtho sukhajanak mānavāmān āve chhe
te duḥkhanun kāraṇ kem bane? em te (indriy
sukh) paṇ duḥkh ja chhe.
bhāvārtha :agnānī jīvone je sukhduḥkh hoy chhe, te indriyajanit chhe
vāsanāmātra ja chhe.
‘dehādi padārtho mane upakārak chhe, māṭe iṣhṭa chhe ane teo mane apakārak
ahitakārak chhe (em koīk vār māne chhe), māṭe aniṣhṭa chhe’evī vibhramarūp kalpanāthī
utpanna thayelo sanskār te vāsanā chhe.
agnānī jīv, āvī vāsanānā kāraṇe bhogonā nimitte utpanna thayelā indriyajanit
sukhamān bhramathī vāstavik (sāchā) sukhanī kalpanā kare chhe.
ā bhogo rog samān chhe. teo duḥkhanā samaye rogonī jem ākulatāudvegatānān
nimitta thāy chhe. koī kāraṇathī man duḥkhī hoy arthāt chittakṣhobh hoy, to sundar bhogo
paṇ udvegakārak lāge chhe; teo asahya lāge chhe. bhūkhtarasathī pīḍātā manuṣhyane sundar mahel,
chandan, chandranān kiraṇ, yuvatīo vagere sundar padārtho paṇ duḥkhakar lāge chhe.
indriyajanya sukh vāsanāmātra athavā kalpanājanit chhe. te ātmānun svābhāvik
anākularūp sukh nathī, paṇ vāstavamān te duḥkh ja chhe, tethī temān vāstavik sukhanī kalpanā
karavī vyartha chhe.
jo indriyajanya sukh vāsanāmātravibhramajanya na hoy to ā sansāramān je padārtha
kayārek sukhadāyak manāy chhe, te ja kyārek duḥkhadāyak kem manāy? tethī agnānī jīvonun
sukh
duḥkh kevaḷ vāsanāmātra chhe, banne duḥkh chhe. 6.

Page 22 of 146
PDF/HTML Page 36 of 160
single page version

22 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
अत्राह पुन शिष्य :एते सुखदुःखे खलु वासनामात्रे कथं न लक्ष्येते इति खल्विति
वाक्यालंकारे निश्चये वा कथं केन प्रकारेण न लक्ष्येते न संवेद्येते लोकैरिति शेषः शेषं
स्पष्टम्
अत्राचार्यः प्रबोधयति
मोहेन संवृतं ज्ञानं स्वभावं लभते न हि
मत्तः पुमान् पदार्थानां यथा मदनकोद्रवैः ।।।।
टीकानहि नैव लभते परिच्छिनत्ति घातूनामनेकार्थत्वाल्लभेर्ज्ञानेपि वृत्तिस्तथा च लोको
शंकाऐसा सुन शिष्य पुनः कहने लगा कि ‘‘यदि ये सुख और दुःख वासनामात्र
ही हैं, तो वे लोगोंको उसी रूपमें क्यों नहीं मालूम पड़ते हैं ? आचार्य समझाते हुए बोले
मोहकर्मके उदयसे, वस्तुस्वभाव न पात
मदकारी कोदों भखे, उल्टा जगत लखात ।।।।
अर्थमोहसे ढका हुआ ज्ञान, वास्तविक स्वरूपको वैसे ही नहीं जान पाता है,
जैसे कि मद पैदा करनेवाले कोद्रव (कोदों)के खानेसे नशैल-बे-खबर हुआ आदमी
पदार्थोंको ठीक-ठीक रूपसे नहीं जान पाता है
ahīn, shiṣhya pharīthī kahe chhe‘‘jo te sukhduḥkh kharekhar [‘खलु’ shabda vākyālaṅkār
yā nishchayanā arthamān chhe.] vāsanāmay hoy, to (lokone) te (vāsanāmātra chhe em) kem mālūm
paḍatun nathī? arthāt lokone te kem samvedanamān āvatun nathī? sheṣh spaṣhṭa chhe.
ahīn, āchārya samajāve chhe
mohe āvr̥ut gnān je, pāme nahīn nijarūp,
kodravathī je matta jan, jāṇe na vastusvarūp. 7.
anvayārtha :[यथा ] jem [मदनकोद्रवैः ] mad utpanna karanār kodravothī (kodravanā
nimittathī) [मत्तः पुमान् ] unmatta (pāgal) banelo māṇas [पदार्थानां ] padārthonun [स्वभावं ]
yathārtha svarūp [न लभते ] jāṇato nathī, [तथा एव ] tem ja [मोहेन ] mohathī [संवृतं ]
āchchhādit thayelun [ज्ञानं ] gnān [स्वभावं ] vāstavik svarūpane [न हि लभते ] jāṇatun nathī.
ṭīkā :न हि eṭale kharekhar prāpta karatunjāṇatun nathī. (dhātuonā anek artha
hovāthī ‘लभ्’ shabda meḷavavānā arthamān ane gnānanā arthamān paṇ vaparāy chhe; jem ke lok

Page 23 of 146
PDF/HTML Page 37 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 23
वक्ति मयास्य चित्तं लब्धमिति किं तत् कर्तृज्ञानं धर्मधर्मिणोः कथंचित्तादात्म्यादर्थग्रहण-
व्यापारपरिणत आत्मा कं ? स्वभावं, स्वोऽसाधारणोअन्योऽन्यव्यतिकरे सत्यपि व्यक्त्यंतरेभ्यो
विवक्षितार्थस्य व्यावृत्तप्रत्ययहेतुर्भावो धर्मः स्वभावस्तं केषाम् ? पदार्थानां सुखदुःखशरीरादीनां
किंविशिष्टं सत् ज्ञानं ? संवृत्तं प्रच्छादितं वस्तुयाथात्म्यप्रकाशने अभिभूतसामर्थ्यम् केन ?
मोहेनमोहनीयकर्मणो विपाकेन
तथा चोक्तम् [लघीयस्त्रये ]
विशदार्थमोहनीयकर्मके उदयसे ढका हुआ ज्ञानवस्तुओंके यथार्थ (ठीक
ठीक) स्वरूपका प्रकाशन करनेमें दबी हुई सामर्थ्यवाला ज्ञान, सुख, दुःख, शरीर आदिक
पदार्थोंके स्वभावको नहीं जान पाता है
परस्परमें मेल रहने पर भी किसी विवक्षित (खास)
पदार्थको अन्य पदार्थोंसे जुदा जतलानेके लिए कारणीभूत धर्मको (भावको) स्व-असाधारण
भाव कहते हैं
अर्थात् दो अथवा दोसे अधिक पदार्थोंके बीच मिले रहने पर भी जिस
असाधारण भाव (धर्म)के द्वारा किसी खास पदार्थको अन्य पदार्थोंसे जुदा जान सके, उसी
धर्मको उस पदार्थका स्वभाव कहते हैं
ऐसा ही अन्यत्र भी कहा है‘‘मलविद्ध’’
kahe chhe, ‘men tenun man meḷavyunjāṇyun’) koṇ te (jāṇatun nathī)? gnān (kartā) arthāt dharma
ane dharmīnā kathañchit tādātmyapaṇāne līdhe arthane grahaṇ karavānā (jāṇavānā) vyāpāramān
pariṇat ātmā.
kone (jāṇatun nathī)? svabhāvane; sva eṭale asādhāraṇ; paraspar bhinna hovā chhatān
(ekaṭhā maḷelā padārthomānthī) vivakṣhit (khās) padārthane anya padārthothī vyāvarta (bhinna)
batāvavāmān kāraṇabhūt bhāv, te dharma
te svabhāv, tene.
(be athavā bethī adhik maḷelā padārthomānthī koī khās padārthane anya padārthothī
bhinna batāvanār asādhāraṇ bhāv (dharma) tene te padārthano svabhāv kahe chhe).
konā (svabhāvane)? sukhduḥkhsharīrādi padārthonā (svabhāvane). te gnān kevun chhe?
ḍhaṅkāyelunāchchhādit thayelunarthāt vastunā yathārtha svarūpanā prakāshamān jenun sāmarthya
abhibhūt thayun chhe (parābhav pāmyun chhe) tevun (te gnān). konāthī (abhibhūt thayun chhe)?
mohathī
mohanīy karmanā vipākathī (udayathī)(arthāt mohanīyakarmanā udayamān joḍāvāthī
te gnān āchchhādit thayun chhe).
vaḷī, (ladhīyastrayamān) kahyun chhe ke‘मलविद्ध०’

Page 24 of 146
PDF/HTML Page 38 of 160
single page version

24 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
मलविद्घमणेर्व्यक्तिर्यथा नैकप्रकारतः
कर्मविद्धात्मविज्ञप्तिस्तथा नैकप्रकारतः ।।
नन्वमूर्तस्यात्मन कथं मूर्तेन कर्मणाभिभवो युक्तः ? इत्यत्राहमत्त इत्यादि यथा नैव
लभते कोऽसौ ? पुमान् व्यवहारी पुरुषः कं ? पदार्थानां घटपटादीनां स्वभावम् किंविशिष्टः
सन् ? मत्तः जनितमदः कैः ? मदनकोद्रवैः ।।
‘‘मल सहित मणिका प्रकाश (तेज) जैसे एक प्रकारसे न होकर अनेक प्रकारसे
होता है, वैसे ही कर्मसम्बद्ध आत्माका प्रतिभास भी एक रूपसे न होकर अनेक रूपसे
होता है
’’
यहाँ पर किसीका प्रश्न है कि
अमूर्त्त आत्माका मूर्तिमान् कर्मोंके द्वारा अभिभव (पैदा) कैसे हो सकता है ?
उत्तरस्वरूप आचार्य कहते हैं किः
‘‘नशेको पैदा करनेवाले कोद्रव-कोदों धान्यको खाकर जिसे नशा पैदा हो गया
है, ऐसा पुरुष घट-पट आदि पदार्थोंके स्वभावको नहीं जान सकता, उसी प्रकार कर्मबद्ध
आत्मा पदार्थोंके स्वभावको नहीं जान पाता है
अर्थात् आत्मा व उसका ज्ञान गुण यद्यपि
अमूर्त्त है, फि र भी मूर्तिमान् कोद्रवादि धान्योंसे मिलकर वह बिगड़ जाता है उसी प्रकार
अमूर्त्त आत्मा मूर्त्तिमान् कर्मोंके द्वारा अभिभूत हो जाता है और उसके गुण भी दबे जा
सकते हैं
।।।।
jevī rīte maḷavāḷā maṇino prakāsh ek prakārano nahi hotān (anek prakāre hoy
chhe,) tevī rīte karmasambaddha ātmānī vignapti ek prakāre nahi hotān anek rūpe hoy chhe.
(karma
maḷathī āvr̥utta gnān khaṇḍakhaṇḍarūp hoī anekarūp hoy chhe).
shiṣhye prashna karyo‘amūrta ātmāno, mūrta karma dvārā abhibhav (parābhav) thavo
kevī rīte yogya chhe?’
tenā uttarasvarūp āchārya kahe chhe‘मत्त इत्यादि०’
jem jāṇato ja nathī. koṇ te? puruṣh eṭale vyavahārī puruṣh. kone (jāṇato
nathī)? ghaṭpaṭādi padārthonā svabhāvane. kevo thayelo (te puruṣh)? unmatta (pāgal)
thayeloghenamān āvelo. shā vaḍe? mad utpanna karanār kodravothī (kodravonā nimittathī).
bhāvārtha :jem mādak kodrav (kodarā)nā nimitte māṇas potānī yogyatāthī

Page 25 of 146
PDF/HTML Page 39 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 25
पुनराचार्य एव प्राहविराधक इत्यादि यावत् ‘स्वभावमनासादयन्
विसदृशान्यवगच्छतीति’शरीरादीनां स्वरूपमलभमानः पुरुषः शरीरादीनि अन्यथाभूतानि
प्रतिपद्यत इत्यर्थः
अमुमेवार्थं स्फु टयति
वपुर्गृहं धनं दाराः पुत्रा मित्राणि शत्रवः
सर्वथान्यस्वभावानि मूढः स्वानि प्रपद्यते ।।।।
शरीर आदिकोंके स्वरूपको न समझता हुआ आत्मा शरीरादिकोंको किसी दूसरे
रूपमें ही मान बैठता है
इसी अर्थको आगेके श्लोकमें स्पष्टरीत्या विवेचित करते हैं
पुत्र मित्र घर तन तिया, धन रिपु आदि पदार्थ
बिल्कुल निजसे भिन्न हैं, मानत मूढ़ निजार्थ ।।।।
अर्थयद्यपि शरीर, घर, धन, स्त्री, पुत्र, मित्र, शत्रु आदि सब अन्य स्वभावको
unmatta (pāgal) banī jāy chhe, tenun gnān paṇ mūrchhit thaī jāy chhe, tene heyupādeyano
kāī paṇ vivek raheto nathī, tem ā vyavahārī (agnānī) ātma svasvarūpathī chyut thāy
chhe, tene hey
upādeyano kāī vivek raheto nathī, te potānāthī sarvathā bhinna dhanādi
sampadāmān tathā dehstrīputramitrādikamān ātmakalpanā kare chhetemane potānān māne chhe
ane atyant duḥkhakar sānsārik bhogonā bhāvane paṇ sukhakar māne chhe. tenun gnān, mohathī
parābhav pāmelun hovāthī, sukh
duḥkh sharīrādi padārthonā yathārtha svarūpane jāṇatun nathī
arthāt padārthone viparīt svarūpe jāṇe chhe. 7
pharīthī āchārya ja kahe chhe‘विराधक इत्यादि यावत्’(dashamā shlok sudhī) potānā
svabhāvane prāpta nahi karanār (arthāt sharīr vagerenun svarūp nahi jāṇanār) puruṣh
sharīrādine anyathā (anya prakāre) māne chhe
evo artha chhe.
ā ja arthanī (āchārya) spaṣhṭatā kare chhe
tan, dhan, ghar, strī, mitraari, putrādi sahu anya,
parabhāvomān mūḍh jan, māne teh ananya. 8
anvayārtha :[वपुः ] sharīr, [गृहं ] ghar, [धनं ] dhan, [दाराः ] strī, [पुत्राः ] putro,

Page 26 of 146
PDF/HTML Page 40 of 160
single page version

26 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
टीकाप्रपद्यते कोऽसौ ? मूढः स्वपरविवेकज्ञानहीनः पुमान् कानि, वपुर्गृहादीनि
वस्तूनि किंविशिष्टानि ? स्वानि स्वश्चात्मा स्वानि चात्मीयानि स्वानि एकशेषाश्रयणादेकस्य
स्वशब्दस्य लोपः अयमर्थो दृढतममोहाविष्टो देहादिकमात्मानं प्रपद्यतेआत्मत्वेनाभ्युपगच्छति
दृढतरमोहाविष्टश्च आत्मीयत्वेन किं विशिष्टानि सन्ति स्वानि प्रपद्यत इत्याह
सर्वथान्यस्वभावानिसर्वेण द्रव्यक्षेत्रकालभाव लक्षणेन प्रकारेण स्वस्वभावादन्यो भिन्नः
स्वभावो येषां तानि किं किमित्याहवपुः शरीरं तावदचेतनत्वादिस्वभावं प्रसिद्धमस्ति एवं गृहं
धनं दारा भार्याः पुत्राः आत्मजाः मित्राणि सुह्रदः शत्रवोऽमित्राः
लिए हुए पर-अन्य हैं, परन्तु मूढ़ प्राणी मोहनीयकर्मके जालमें फसकर इन्हें आत्माके समान
मानता है
विशदार्थस्व और परके विवेकज्ञानसे रहित पुरुष शरीर आदिक पर पदार्थोंको
आत्मा व आत्माके स्वरूप ही समझता रहता है अर्थात् दृढ़तम मोहसे वश प्राणी
देहादिकको (जो कि द्रव्य, क्षेत्र, काल, भाव लक्षणरूप हरेक प्रकारसे आत्मस्वभावसे भिन्न
स्वभाववाले हैं) ही आत्मा मानता है और दृढ़तर मोहवाला प्राणी, उन्हीं व वैसे ही
शरीरादिकको आत्मा नहीं, अपि तु आत्माके समान मानता रहता है
।।।।
[मित्राणि ] mitro, [शत्रवः ] shatruo [सर्वथा अन्य स्वभावानि ] sarvathā (chaitanyasvabhāvathī) bhinna
svabhāvavāḷān chhe, [किन्तु ] chhatān [मूढः ] agnānī jīv [तानि ] temane [स्वानि ] potānān
[प्रपद्यते ] māne chhe.
ṭīkā :māne chhe (samaje chhe). koṇ te? mūḍh arthāt svaparanā vivekagnānathī
rahit puruṣh, kone (māne chhe)? sharīr, gr̥uh ādi vastuone; kevā prakāranī (māne chhe)?
potānī (māne chhe). sva eṭale nij ātmā,
स्वानि eṭale ātmīy sva. [ekasheṣh samāsane
līdhe ek ‘sva’ shabdano lop thayo chhe]. āno artha e chhe kedraḍhatam mohathī āviṣhṭa
(mohābhibhūt) prāṇī dehādikane ātmā māne chhe, eṭale ke temane ātmasvarūp samaje chhe
ane draḍhattar mohathī āviṣhṭa prāṇī (temane) ātmīy (eṭale ātmānān) māne chhe.
(shiṣhya) pūchhe chhekevā prakāranī vastuone potānī māne chhe? sarvathā (sarva prakāre)
anya (bhinna) svabhāvavāḷī (vastuone)arthāt dravyakṣhetrakāḷbhāvarūp sarva prakāre
svasvabhāvathī anya eṭale bhinna jeno svabhāv chhe tevī (vastuone). vaḷī pūchhyun, ‘‘kaī
kaī (vastuo)’’ pratham to vapu eṭale sharīr je achetanatvādi svabhāvavāḷun prasiddha chhe te,
tem ja ghar, dhan, dārā, strī (bhāryā), putro (ātmajo), mitro (suhr̥udo) ane shatruo
(amitro) vagere.