Ishtopdesh-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Shlok: 43-51 ; Tika prashasti; PadyAnukramsoochi; AdhyAtmaatishaykshetra Songadh (Dist : Bhavnagar).

< Previous Page  


Combined PDF/HTML Page 8 of 8

 

Page 127 of 146
PDF/HTML Page 141 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 127
samādhitantra shlok 34mān* kahyun chhe keḥ
‘‘ātmā ane dehanā bhedvignānathī utpanna thayelā āhlādathī (ānandathī) je
ānandit chhe, te (yogī) tap dvārā bhayānak duṣhkarmane bhogavato hovā chhatān khed pāmato
nathī.’’ 42.
ahīn, shiṣhya kahe chhee kevī rīte? bhagavan! mane āshcharya thāy chhe ke evī
avasthāntar (vibhinnavilakṣhaṇ avasthā) kevī rīte sambhave?
guru kahe chhedhīman! samaj.
je jyān vās karī rahe, tyān tenī ruchi thāy,
je jyān ramaṇ karī rahe, tyānthī bīje na jāy. 43.
anvayārtha :[यः ] je [यत्र ] jyān [निवसन् आस्ते ] nivās kare chhe, [सः ] te
[तत्र ] tyān [रतिं कुरुते ] rati kare chhe ane [यः ] je [यत्र ] jyān [रमते ] rame chhe, [सः ]
te [तस्मात् ] tyānthī bīje [न गच्छति ] jato nathī.
अत्राह शिष्यः कथमेतदिति भगवन् ! विस्मयो मे कथमेतदवस्थान्तरं संभवति
गुरुराहधीमन्निबोध
यो यत्र निवसन्नास्ते स तत्र कुरुते रतिं
यो यत्र रमते तस्मादन्यत्र स न गच्छति ।।४३।।
आचार्य कहते हैं, धीमन् ! सुनो समझो
जो जामें बसता रहे, सो तामें रुचि पाय
जो जामें रम जात है, सो ता तज नहिं जाय ।।४३।।
अर्थजो जहाँ निवास करने लग जाता है, वह वहाँ रमने लग जाता है और
जो जहाँ लग जाता है, वह वहाँसे फि र हटता नहीं है
* आत्मदेहान्तरज्ञानजनिताह्लादनिर्वृत्तः
तपसा दुष्कृतं घोरं भुञ्जानोऽपि न खिद्यते ।।
[समाधितन्त्रश्री पूज्यपादाचार्यः ]

Page 128 of 146
PDF/HTML Page 142 of 160
single page version

128 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
ṭīkā :je manuṣhya jyān eṭale nagarādimān svārtha māṭe arthāt koī (prayojananī)
siddhi aṅge (bandhu janonā) āgrahathī nivāsī thaīne rahe chhe, te tyān anya taraphathī chitta
haṭhāvī līdhelun hovāthī, ānand prāpta kare chhe (anubhave chhe) ane jyān je ānand anubhave
chhe te tyānthī bīje ṭhekāṇe jato nathī e (vāt) prasiddha chhe (pratītajanya) chhe; māṭe vishvās
kar ke, ‘ātmāmān nivās karatā yogīne ananubhūt (pūrve nahi anubhavelān) apūrva ānandano
anubhav thato hovāthī, tene bīje ṭhekāṇe vr̥uttino abhāv hoy chhe arthāt adhyātma sivāy
bīje ṭhekāṇe pravr̥utti hotī nathī.’
bhāvārtha :je māṇas je shaher, nagar ke grāmamān rahe chhe, tene te sthān prati
eṭalo mamatvabhāvratibhāv thaī jāy chhe ke tene tyān ja rahevānun game chhe, tyān ja ānand
āve chhe; te sthān chhoḍī bīje javun tene ruchatun nathī; tevī rīte ātmasvarūpamān sthit
yogīne
ramatā yogīne ātmāmān evo apūrva ānand āve chhe ke tene ātmāmān ja
vihār karavānun ruche chhe, bījā padārthomān viharavānī vr̥utti thatī nathī, kāraṇ ke
nijātmarasanā anubhav āgaḷ bāhya padārtho tathā viṣhay bhogo badhā tene nīras tathā
duḥkhadāyī lāge chhe. 43.
anyatra na pravartato hoy tyāre te āvo hoyaḥ
टीकायो जनो यत्र नगरादौ स्वार्थे सिद्ध्यङ्गत्वेन बद्धनिर्बन्धवास्तव्ये भवन् तिष्ठति
स तस्मिन्नन्यस्मान्निवृत्तचित्ततत्त्वान्निवृतित्वं लभते यत्र यश्च तथा निर्वाति स ततोऽन्यत्र न
यातीति प्रसिद्धं सुप्रतीतमत प्रतीहि योगिनोऽध्यात्मं निवसतोऽननुभूतापूर्वानन्दानुभवादन्यत्र
वृत्त्यभावः स्यादिति
अन्यत्राप्रवर्त्तमानश्चेदृक् स्यात्
विशदार्थजो मनुष्य, जिस नगरादिकमें स्वार्थकी सिद्धिका कारण होनेसे
बन्धुजनोंके आग्रहसे निवासी बनकर रहने लग जाता है, वह उसमें अन्य तरफ से चित्त
हटाकर आनन्दका अनुभव करने लग जाता है
और जो जहाँ आनन्दका अनुभव करता
रहता है, वह वहाँसे दूसरी जगह नहीं जाता, यह सभी जानते हैं इसलिये समझो कि
आत्मामें अध्यात्ममें रहनेवाले योगी अननुभूत (जिसका पहिले कभी अनुभव नहीं हुआ) और
अपूर्व आनन्दका अनुभव होते रहनेसे उसकी अध्यात्मके सिवाय दूसरी जगह प्रवृत्ति नहीं
होती
।।४३।।
जब दूसरी जगह प्रवृत्ति नहीं करता तब क्या होता है ? उसे आगेके श्लोकमें
आचार्य कहते हैं

Page 129 of 146
PDF/HTML Page 143 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 129
visheṣhothī agnāt rahī, nij rūpamān līn thāy,
sarva vikalpātīt te chhūṭe, nahi bandhāy. 44
anvayārtha :[अगच्छन् ] (bīje ṭhekāṇe) nahi jato (anyatra pravr̥utti nahi karato
yogī) [तद्विशेषाणाम ] tenā visheṣhono (arthāt dehādinā visheṣhono saundarya, asaundaryādi
dharmono) [अनभिज्ञः च जायते ] anabhigna rahe chhe (tenāthī ajāṇ rahe chhe) ane
[अज्ञाततद्विशेषः ] (saundaryaasaundaryādi) visheṣhono ajāṇ hovāthī [न बध्यते ] te bandhāto
nathī, [तु विमुच्यते ] parantu vimukta thāy chhe.
ṭīkā :svātmatattvamān sthir thayelo yogī, jyāre bīje ṭhekāṇe jato nathī
pravr̥utti karato nathī, tyāre te svātmāthī bhinna sharīrādinā visheṣhothī arthāt saundarya
asaundaryādi dharmono anabhigna (ajāṇ) rahe chhe. arthāt te jāṇavāne abhimukh (utsuk)
thato nathī ane te visheṣhothī te agnāt hovāthī temān tene rāgdveṣh utpanna thatā nathī;
tethī te karmothī bandhāto nathī. tyāre shun thāy chhe? visheṣh karīne (khās karīne) vratādinun
anuṣhṭhān (ācharaṇ) karanārāo karatān te atirekathī (atishayapaṇe) temanāthī (karmothī)
mukta thāy chhe.
bhāvārtha :ātmasvarūpamān sthir yogīne ātmā sivāy sharīrādi bāhya padārthomān
वस्तु विशेष विकल्प को, नहिं करता मतिमान
स्वात्मनिष्ठता से छुटत, नहिं बँधता गुणवान ।।४४।।
अर्थअध्यात्मसे दूसरी जगह प्रवृत्ति न करता हुआ योगी, शरीरादिककी सुन्दरता
असुन्दरता आदि धर्मोंकी ओर विचार नहीं करता और जब उनके विशेषोंको नहीं
जानता, तब वह बन्धको प्राप्त नहीं होता, किन्तु विशेष रूपसे छूट जाता है
विशदार्थस्वात्मतत्त्वमें स्थिर हुआ योगी जब अध्यात्मसे भिन्न दूसरी जगह प्रवृत्ति
नहीं करता, तब उस स्वात्मासे भिन्न शरीरादिके सौन्दर्यअसौन्दर्य आदि विशेषोंसे अनभिज्ञ
हो जाता है और जब उनकी विशेषताओं पर ख्याल नहीं करता, तब उनमें राग-द्वेष
अगच्छंस्तद्विशेषाणामनभिज्ञश्च जायते
अज्ञाततद्विशेषस्तु बध्यते न विमुच्यते ।।४४।।
टीकास्वात्मतत्त्वनिष्ठोऽन्यत्र अगच्छन्नप्रवर्तमानस्तस्य स्वात्मनोऽन्यस्य देहादेः
विशेषाणां सौन्दर्यासौन्दर्यादिधर्माणामनभिज्ञ आभिमुख्येनाप्रतिपत्तश्च भवति अज्ञाततद्विशेषः

Page 130 of 146
PDF/HTML Page 144 of 160
single page version

130 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
pravr̥utti hotī nathī. tethī tene te padārthomān iṣhṭaaniṣhṭanī kalpanāno abhāv hovāthī tene
rāgdveṣh utpanna thatā nathī ane bandhanā kāraṇarūp rāgdveṣhanā abhāvamān te karmothī bandhāto
nathī, parantu tene anekagaṇī nirjarā thāy chhe.
gnānīne vratādinā ācharaṇano vikalpa e shubh rāg chhe, tenāthī to tene āsravbandh
ja thāy; parantu te kāḷe je tenī sāthe tene shuddha pariṇati chhe, te ja nirjarānun vāstavik kāraṇ
chhe. tethī yogīone nirvikalpa dashāmān tenāthī paṇ atishay nirjarā thāy chhe.
vaḷī,
par to par chhe duḥkharūp, ātmāthī sukh thāy,
mahā puruṣho udyam kare, ātmārthe man lāy. 45.
anvayārtha :[परः परः ] par te par chhe, [ततः दुःखं ] tenāthī duḥkh thāy chhe.
ane [आत्मा आत्मा एव ] ātmā te ātmā ja chhe, [ततः सुखम् ] tenāthī sukh thāy chhe;
[अतः एव ] tethī ja [महात्मानः ] mahātmāoe [तन्निमितं ] tenā nimitte (sukhārthe)
[कृतोद्यमाः ] udyam karyo chhe.
पैदा न होनेके कारण कर्मोंसे बँधता नहीं है, किन्तु व्रतादिकका आचरण करनेवालोंकी
अपेक्षा भी कर्मोंसे ज्यादा छूटता है
।।४४।।
और भी कहते हैं
पर पर तातें दुःख हो, निज निज ही सुखदाय
महापुरुष उद्यम किया, निज हितार्थ मन लाय ।।४५।।
अर्थदूसरा दूसरा ही है, इसलिए उससे दुःख होता है, और आत्मा आत्मा ही है,
इसलिये उससे सुख होता है इसीलिए महात्माओंने आत्माके लिए उद्यम किया है
पुनस्तत्राजायमानरागद्वेषत्वात्कर्मभिर्न बध्यते किं तर्हि ? विशेषेण व्रताद्यनुष्ठातृभ्योऽतिरेकेण
तैर्मुच्यते
किं च
परः परस्ततो दुःखमात्मैवात्मा ततः सुखम्
अत एव महात्मानस्तन्निमित्तं कृतोद्यमाः ।।४५।।

Page 131 of 146
PDF/HTML Page 145 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 131
ṭīkā :par eṭale dehādik padārtha par ja chhe, kāraṇ ke tene koī rīte paṇ
potāno karavo ashakya chhe. em chhe tethī teno ātmāmān ārop karavāthī (tene ātmā
mānavāthī) duḥkh ja thāy chhe, kāraṇ ke duḥkhanā kāraṇonī pravr̥utti tenā dvārā (āropaṇ
dvārā) thāy chhe tathā ātmā ātmā ja chhe, kāraṇ ke te kadī paṇ dehādirūp thato nathī.
(dehādirūp grahaṇ karato nathī). em chhe tethī tenāthī sukh thāy chhe, kāraṇ ke duḥkhanā
kāraṇono te aviṣhay chhe. em chhe tethī tīrthaṅkarādi mahāpuruṣhoe, tenā kāraṇe arthāt
ātmārthe udyam karyo
arthāt shāstra vihit taponā anuṣhṭhānamān (ācharaṇamān) abhiyogī
(kr̥ut prayatna) banyā.
bhāvārtha :sharīr, strī, putra, mitrādi ātmāthī bhinna par padārtho chhe. teo kadī
ātmārūp thatān nathī chhatān agnānī temān ātmabuddhi karī temanā sanyogviyogamān sukh
duḥkhanī kalpanā karī duḥkhī thāy chhe. ‘‘संयोगानां वियोगो हि भविता हि नियोगतः’’ । sanyogī
padārthono niyamathī viyog thāy chhe; tethī sanyogī sharīrādi par padārtho taraphano anurāg
duḥkhanun kāraṇ chhe.
ātmā ātmā ja chhe. te kadī dehādirūp thato nathī, tethī te duḥkhanun kāraṇ nathī
paṇ sukharūp chhe. māṭe tīrthaṅkarādi mahāpuruṣhoe, ātmasvarūpamān sthir thavā māṭe nishchay tap
dvārā udyam karyo chhe. 45.
टीकापरो देहादिरर्थः पर एव कथंचिदपि तस्यात्मीकर्त्तुमशक्यत्वात् यतश्चैवं
ततस्तस्मादात्मन्यारोप्यमाणाद्दुःखमेव स्यात्तद्द्वारत्वाद् दुःखनिमित्तानां प्रवृत्तेः तथा आत्मा
आत्मैव स्यात् तस्य कदाचिदपि देहादिरूपत्वानुपादानात् यतश्चैवं ततस्तस्मात्सुखं
स्याद्दुःखनिमित्तानां तस्याविषयत्वात् यतश्चैवं, अतएव महात्मानस्तीर्थंकरादयस्तस्मिन्निमित्त-
मात्मार्थं कृतोद्यमा विहिततपोनुष्ठानाभियोगाः संजाताः
विशदार्थपर देहादिक अर्थ, पर ही है किसी तरहसे भी उन्हें आत्मा या
आत्माके सदृश नहीं बनाया जा सकता जब कि ऐसा है तब उनसे (आत्मा या आत्माके
मान लेनेसे) दुःख ही होगा। कारण कि दुःखोंके कारणोंकी प्रवृत्ति उन्हींके द्वारा हुआ करती
है, तथा आत्मा अपना ही है, वह कभी देहादिकरूप नहीं बन सकता
जब कि ऐसा है,
तब उससे सुख ही होगा कारण कि दुःखके कारणोंको वह अपनाता ही नहीं है इसी
लिए तीर्थंकर आदिक बड़ेबड़े पुरुषोंने आत्माके स्वरूपमें स्थिर होनेके लिए अनेक प्रकारके
तपोंके अनुष्ठान करनेमें निद्राआलस्यादि रहित अप्रमत्त हो उद्यम किया है ।।४५।।

Page 132 of 146
PDF/HTML Page 146 of 160
single page version

132 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
have, paradravyonā anurāgamān doṣh batāve chheḥ
abhinande agnānī je, pudgalane nij jāṇ,
chaugatimān nij saṅgane, taje na pudgal, mān. 46.
anvayārtha :[यः अविद्वान् ] je (heyupādey tattvone nahi jāṇanār)
[पुद्गलद्रव्यं ] pudgal dravyane (sharīrādikane) [अभिनन्दति ] abhinande chheshraddhe chhe (arthāt tene
potānun svarūp māne chhe). [तस्य जन्तोः ] te bichārā jīvanī sāthenā [सामीप्यं ] sanyog-
sambandhane [तत् ] te (pudgal) [चतुर्गतिषु ] narakādi chār gatiomān [जातु न मुञ्चति ] kadāchit
paṇ chhoḍato nathī.
ṭīkā :vaḷī je avidvān chhe arthāt heyupādey tattvono anabhigna chhe te
pudgaladravyane eṭale dehādikane abhinande chheshraddhe chhe arthāt tene ātmabhāve ane
ātmīyabhāve (arthāt ātmarūp ane ātmānun) māne chhe; te bichārā jīvanun samīpapaṇun
(
pratyāsannapaṇunnikaṭatā sanyogsambandh) te pudgaladravya narakādi chār gatiomān kadāchit
paṇ chhoḍatun nathī.
अथ परद्रव्यानुरागे दोपं च दर्शयति
अविद्वान्पुद्गलद्रव्यं योऽभिनन्दति तस्य तत्
न जातु जन्तोः सामीप्यं चतुर्गतिषु मुञ्चति ।।४६।।
टीकायः पुनरविद्वान् हेयोपादेयतत्त्वानभिज्ञः पुद्गलद्रव्यं देहादिकमभिनन्दति श्रद्धत्ते
आत्मात्मीयभावेन प्रतिपद्यते तस्य जन्तोर्जीवस्य तत्पुद्गलद्रव्यं चतसृषु नारकादिगतिषु सामीप्यं
परद्रव्योंमें अनुराग करनेसे होनेवाले दोषको दिखाते हैं
पुद्गलको निज जानकर, अज्ञानी रमजाय
चहुँगतिमें ता संगको, पुद्गल नहीं तजाय ।।४६।।
अर्थजो हेयोपादेयके स्वरूपको न समझनेवाला, शरीरादिक पुद्गल द्रव्यको आप
(आत्म)रूप तथा अपनेको (आत्माके) मानता है, उस जीवके साथ नरकादिक चार गतियोंमें
वह पुद्गल अपना सम्बन्ध नहीं छोड़ता है, अर्थात् भव-भवमें वह पुद्गलद्रव्य जीवके साथ
बँधा ही रहता है
उससे पिंड नहीं छूट पाता ।।४६।।

Page 133 of 146
PDF/HTML Page 147 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 133
bhāvārtha :agnānī jīv sharīrādik pudgalane ātmasvarūp ane ātmānun māne chhe,
tethī pudgaldravya chāre gatiomān ātmā sātheno sambandh chhoḍatun nathī. te sāthe ne sāthe
ja rahe chhe.
sharīrādik pudgal dravya achetan chhe. te ātmāthī sarvathā bhinna chhe. tenī sāthenī
ekatā sarvathā hey chhe, parantu agnānī mithyādraṣhṭi jīvane heyupādeyano vivek nahi
hovāthī te ātmāthī bhinna padārthomān ātmabuddhi kare chhe, arthāt temane ātmasvarūp māne
chhe. temanī anukūl
pratikūlarūp pariṇati joī te rāgdveṣh kare chhe ane rāgdveṣhajanit
āsravbandhathī tene narakādi chaturgatirūp sansāramān paribhramaṇ thāy chhe. e rīte jīv
sātheno pudgalsambandh chālu rahe chhe. te kadī chhūṭato nathī. samādhitantra shlok 15mān kahyun
chhe ke
‘मूलं संसारदुःखस्य देह एवात्मघीस्ततः’
dehamān ja ātmabuddhi karavī te sansāranā duḥkhanun kāraṇ chhe. 46
pudgal mārun nathī, māṭe pudgalanun kāī paṇ hun karī shakun nahi evo nirṇay karī
ātmasanmukh thavun, jethī pudgal sātheno sambandh chhūṭī jāy.
jīvanī sāthe rahevun ke na rahevunevun pudgalane to kāī gnān nathī, parantu jīvanā
vikārane ane tene (paudgalik karmane) nimittanaimittik sambandh chhe, tethī jyān sudhī jīv
vikār kare tyān sudhī ā sambandh chhūṭe nahi.
have shiṣhya kahe chhesvarūpamān tatpar rahenārane shun (phaḷ) prāpta thāy chhe?
guru kahe chheḥ
प्रत्यासत्तिं संयोगसम्बन्धं जातु कदाचिदपि न त्यजति
अथाह शिष्यःस्वरूपपरस्य किं भवतीति सुगमम्
गुरुराह
आत्मस्वरूपमें तत्पर रहनेवालेको क्या होता है ?
आचार्य कहते हैं

Page 134 of 146
PDF/HTML Page 148 of 160
single page version

134 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
viramī par vyavahārathī, je ātamaras līn,
pāme yogīshrī aho! paramānand navīn. 47.
anvayārtha :[आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य ] ātmasvarūpamān sthit thayelā (līn thayelā)
[व्यवहारबहिःस्थितेः ] tathā vyavahārathī dūr (bahār) rahelā [योगिनः ] yogīne [योगेन ] yogathī
(ātmadhyānathī) [कश्चित् परमानन्दः ] koī anirvachanīy param ānand [जायते ] utpanna thāy
chhe.
ṭīkā :ātmānun anuṣhṭhān eṭale dehādithī haṭhīne potānā ātmāmān ja
avasthāpan (nakkī sthit rahevun te)temān tatpar rahelā tathā pravr̥uttinivr̥uttirūp vyavahārathī
bahār (dūr) rahelā dhyān karanār yogīne, yogathī eṭale potānā ātmānā dhyānathī koīk
vāṇī agochar tathā anyane na sambhavī shake, tevo param ānand utpanna thāy chhe.
bhāvārtha :shārīrik bāhya padārtho taraphanun valaṇ (jhukāv) haṭhāvī tathā pravr̥utti
nivr̥uttirūp vyavahārathī dūr rahī, jyāre yogī svasvarūpamān līn thāy chhe. tyāre
ātmadhyānathī tene koī anirvachanīy param ānand āve chhe.
shrī devasenāchārya ‘tattvasārshlok* pr̥u. 58mān kahyun chhe keḥ
* उभयविंणट्ठें णिय उवलद्धे सुसुद्ध ससरूवे
बिलसइ परमाणंदो जोईणं जोयसत्तीए ।।५८।।
आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य व्यवहारबहिःस्थितेः
जायते परमानन्दः कश्चिद्योगेन योगिनः ।।४७।।
टीकाआत्मनोऽनुष्ठानं देहादेर्व्यावर्त्य स्वात्मन्येवावस्थापनं तत्परस्य व्यवहारात्प्रवृत्ति-
निवृत्तिलक्षणाद्बहिःस्थितेः बाह्यस्य योगिनो ध्यातुर्योगेन स्वात्मध्यानेन हेतुना कश्चिद् वाचागोचरः
परमोऽनन्यसम्भवी आनन्दः उत्पद्यते
ग्रहण त्यागसे शून्य जो, निज आतम लवलीन
योगीको हो ध्यानसे, कोइ परमानन्द नवीन ।।४७।।
अर्थदेहादिकसे हटकर अपने आत्मामें स्थित रहनेवाले तथा प्रवृत्ति-निवृत्ति-
लक्षणवालेव्यवहारसे बाहिर दूर रहनेवाले, ध्यानीयोगी पुरुषको आत्म-ध्यान करनेसे कोई
एक वचनोंके अगोचर परम जो दूसरोंको नहीं हो सकता, ऐसा आनन्द उत्पन्न होता है ।।४७।।

Page 135 of 146
PDF/HTML Page 149 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 135
‘rāg-dveṣharūp ubhay bhāv (pariṇām) vinaṣhṭa thatān yogashakti dvārā potānā vishuddha
svarūpanī prāpti thatān, yogīne yogashakti dvārā param ānandanī prāpti thāy chhe.’
vāstavamān rāgdveṣhano abhāv te ja param ānandanī prāptinun mūḷ kāraṇ chhe. 47.
tenun (ānandanun) kārya kahe chheḥ
karato ati ānandathī, karmakāṣhṭha prakṣhīṇ,
bāhya duḥkhomān jaḍ samo, yogī khed vihīn. 48.
anvayārtha :[सः आनन्दः ] te ānand (ātmāmān utpanna thayelo ānand) [उद्धं
कर्मेन्धनं ] prachur karmarūpī indhanane [अनारतं ] nirantar [निर्दहति ] jalāvī de chhe ane [असौ
योगी च ] te (ānandamagna) yogī [बहिर्दुःखेषु ] bahāranān duḥkhomān [अचेतनः ] achetan
rahevāthī (bahāranān duḥkhothī agnāt hovāthī) [न खिद्यते ] khed pāmato nathī.
ṭīkā :vaḷī, te ānand prachur karmasantatine bāḷī nākhe chhe; jem agni indhanane
bāḷe chhe tem, ane te ānandamagna yogī, bahāranān duḥkhomān arthāt parīṣhahupasarga
sambandhī kleshomān achetan eṭale samvedan vināno thaī jāy chhe, (duḥkhanā nimittarūp padārtho
taraph lakṣha rahetun nathī) tethī tene khed thato nathī arthāt te saṅklesh pāmato nathī.
तत्कार्यमुच्यते
आनन्दो निर्दहत्युद्धं कर्मेन्धनमनारतम्
न चासौ खिद्यते योगी बहिर्दुःखेष्वचेतनः ।।४८।।
टीकास पुनरानन्द उद्धं प्रभूतं कर्मसन्ततिं निर्दहति वह्निरिंधनं यथा किं च
असावानन्दाविष्टो योगी बहिर्दुःखेषु परीषहोपसर्गक्लेशेषु अचेतनोऽसंवेदनः स्यात्तत एव न
खिद्यते न संक्लेशं याति
उस आनन्दके कार्यको बताते हैं
निजानंद नित दहत है, कर्मकाष्ठ अधिकाय
बाह्य दुःख नहिं वेदता, योगी खेद न पाय ।।४८।।
अर्थजैसे अग्नि, ईन्धनको जला डालता है, उसी तरह आत्मामें पैदा हुआ
परमानन्द, हमेशासे चले आए प्रचुर कर्मोंको अर्थात् कर्म-सन्ततिको जला डालता है, और
आनन्द सहित योगी, बाहिरी दुःखोंके
परीषह उपसर्ग सम्बन्धी क्लेशोंके अनुभवसे रहित
हो जाता है जिससे खेदके (संक्लेशको) प्राप्त नहीं होता ।।४८।।

Page 136 of 146
PDF/HTML Page 150 of 160
single page version

136 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
bhāvārtha :jem agni indhanane bāḷī nākhe chhe tem ātmāmān utpanna thayelo
paramānand, karmasantatine (karmanā samūhane) bhasma karī de chhe, ānandamagna yogī parīṣhah
upasargādinān bāhya duḥkhomān achetan rahevāthī arthāt tene te duḥkhonun anubhavan nahi
hovāthī khedakhinna thato nathī.
yogīne ātmānī ekāgratāthīdhyānathīprachur (ghaṇān) karmonī nirjarā thāy chhe ane
dhyānāvasthāmān paramānandano evo vachan agochar svād āve chhe ke tene te svādamān bāhya
sanyogonun kānīpaṇ vedan thatun nathī. 48.
em chhe tethī.
gnānamayī jyotirmahā, vibhram nāshak jeh,
pūchhe, chāhe, anubhave, ātmārthī jan teh. 49.
anvayārtha :[अविद्याभिदुरं ] avidyāne dūr karavāvāḷī [महत् परं ] mahān utkr̥uṣhṭa
[ज्ञानमयं ज्योतिः ] gnānamay jyoti chhe; [मुमुक्षुभिः ] mumukṣhuoe [तत् प्रष्टव्यं ] tenā viṣhayamān
pūchhavun joīe, [तत् एष्टव्यं ] tenī vāñchchhā karavī joīe ane [तद् द्रष्टव्यम् ] teno anubhav
karavo joīe.
ṭīkā :te ānandsvabhāvī, gnānamayī, svārthane prakāshavāvāḷī, mahān utkr̥uṣhṭa
यस्मादेवं तस्मात्
अविद्याभिदुरं ज्योतिः परं ज्ञानमयं महत्
तत्प्रष्टव्यं तदेष्टव्यं तद्द्रष्टव्यं मुमुक्षुभिः ।।४९।।
टीकातदानन्दस्वभावं ज्ञानमयं स्वार्थावभासात्मकं परमुत्कृष्टमविद्याभिदुरं विभ्रमच्छेदकं
पूज्य अविद्या-दूर यह, ज्योति ज्ञानमय सार
मोक्षार्थी पूछो चहो, अनुभव करो विचार ।।४९।।
अर्थअविद्याको दूर करनेवाली महान् उत्कृष्ट ज्ञानमयी ज्योति है। सो मुमुक्षुओं
(मोक्षाभिलाषियों)को उसीके विषयमें पूछना चाहिये, उसीकी वांछा करनी चाहिये और उसे
ही अनुभवमें लाना चाहिये।
विशब्दार्थवह आनन्द स्वभावशाली, महान उत्कृष्ट, विभ्रमको नष्ट करनेवाली,

Page 137 of 146
PDF/HTML Page 151 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 137
avidyāne dūr karavāvāḷī, vibhramano nāsh karavāvāḷī, mahāvipul, indrādine pūjanīyevī
jyoti chhe. mumukṣhuoe te viṣhayamān guru ādi pāsethī pūchhatāchh karī levī joīe, tenī
ja vāñchchhā karavī joīe, tenī ja abhilāṣhā karavī joīe, tene ja jovī joīe ane
teno ja anubhav karavo joīe.
bhāvārtha :gnānamay jyoti agnānvināshak chhe, svapar prakāshak chhe, utkr̥uṣhṭa chhe
ane indronepaṇ pūjya chhe. māṭe mokṣhanā abhilāṣhī jīvoe pratisamay teno ja vichār
karavo, te sambandhī ja guru vagerene pūchhatāchh karavī, nirantar tenī ja abhilāṣhā karavī ane
teno ja anubhav karavo.
samādhitantra shlok 53mān kahyun chhe keḥ
‘yogīe ātmajyotinī ja vāt karavī bījāone te sambandhī ja pūchhavun, tenī ja
ichchhā karavī ane temān ja līn thavun, jethī te avidyāno tyāg karī gnānamay svabhāv prāpta
kare
*’. 49
ā rīte samajāvīnevistārathī samajāvīne, āchārya have kahelā arthatattvane param
karuṇāthī saṅkṣhepamān kahī shiṣhyanā manamān ṭhasāvavānī ichchhāthī kahe chhe
bahu kahevāthī shun? he sumatesārī buddhivāḷā! bahu bolavāthī shun? kāraṇ ke hey
महत् विपुलं इन्द्रादीनां पूज्यं वा ज्योतिः प्रष्टव्यं मुमुक्षुभिर्गुर्वादिभ्योऽनुयोक्तव्यम् तथा तदेव
एष्टव्यं अभिलषणीयं तदेव च द्रष्टव्यमनुभवनीयम्
एवं व्युत्पाद्य विस्तरतो व्युत्पाद्य उक्तार्थतत्त्वं परमकरुणया संगृह्य तन्मनसि
संस्थापयितुकामः सूरिरिदमाह
किं बहुनेति ? हे सुमते ! किं कार्यं बहुनोक्तेन हेयोपादेयतत्त्वयोः संक्षेपेणापि प्राज्ञचेतसि
स्वार्थको प्रकाशन करनेवाली, अथवा इन्द्रादिकोंके द्वारा पूज्य ऐसी ज्योति है मोक्षकी इच्छा
रखनेवालोंको चाहिये कि वे गुरु आदिकोंसे उसीके विषयमें पूछ-ताछ करें तथा उसीको
चाहें एवं उसीका अनुभव करें
।।४९।।
इस प्रकार शिष्यको विस्तारके साथ समझाकर आचार्य अब परम करुणासे उस
कहे हुए अर्थस्वरूपको संक्षेपके साथ शिष्यके मनमें बैठानेकी इच्छासे कहते हैं कि ‘‘हे
सुमते
अच्छी बुद्धिवाले ! बहुत कहनेसे क्या ? हेय-उपादेय तत्त्वोंको संक्षेपमें भी बुद्धिमानोंके
हृदयोंमें उतारा जा सकता है उन्हें साररूपमें बतलाया जा सकता है ’’
* तद् ब्रूयात्तत्परान् पृच्छेत्तदिच्छेत्तत्परो भवेत्
येनाऽविद्यामयं रूपं त्यक्त्वा विद्यामयं व्रजेत् ।।५३।।

Page 138 of 146
PDF/HTML Page 152 of 160
single page version

138 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
upādey tattvone saṅkṣhepamān paṇ buddhimānanā hr̥udayamān utāravā shakya chheevo bhāv chhe.
jīvpudgal be bhinna chhe, e ja tattvano sār,
anya kāī vyākhyān je, te teno vistār. 50
anvayārtha :[जीवः अन्यः ] jīv bhinna chhe ane [पुद्गलः च अन्यः ] pudgal
bhinna chhe; [इति असौ तत्त्वसंग्रहः ] āṭalo ja tattva kathanano sār chhe. [यत् अन्यत् किंचित्
उच्यते ] (enā sivāy) bījun je kāī kahevāy chhe, [स तस्य एव विस्तरः अस्तु ] te eno
ja vistār chhe.
ṭīkā :jīv, sharīrādithī bhinna chhe ane sharīrādi jīvathī bhinna chhe, āṭalun
ja vidhān karavun (kathan karavun) te ātmatattvano bhūtārthasatyārthano saṅgrah chhe arthāt
sampūrṇapaṇe (tenun) grahaṇnirṇay chhe. ā tattvasaṅgrahathī atirikta (enā sivāy) je kāī
bhedprabhedādi chhe te āchārye je kahyun chhe teno ja vistār ruchivāḷā shiṣhyanī apekṣhāe
निवेशयितुं शक्यत्वादितिभावः
जीवोऽन्यः पुद्गलश्चान्य इत्यसौ तत्त्वसंग्रहः
यदन्यदुच्यते किंचित्सोऽस्तु तस्यैव विस्तरः ।।५०।।
टीकाजीवो देहादेर्भिन्नो देहादिश्च जीवाद्भिन्न इतीयानेव असौ विधीयते आत्मनस्तत्त्वस्य
भूतार्थस्य संग्रहः सामस्त्येन ग्रहणं निर्णयः स्यात् यत्पुनरितस्तत्त्वसंग्रहादन्यदतिरिक्त
किंचिद्भेदप्रभेदादिकं विस्तररुचिशिष्यापेक्षयाचार्यैरुच्यते स तस्यैव विस्तरो ब्यासोऽस्तु तमपि
जीव जुदा पुद्गल जुदा, यही तत्त्वका सार
अन्य कछू व्याख्यान जो, याहीका विसतार ।।५०।।
अर्थजीव जुदा है, पुद्गल जुदा है,’ बस इतना ही तत्त्वके कथनका सार है,
इसीमें सब कुछ आ गया। इसके सिवाय जो कुछ भी कहा जाता है, वह सब इसीका
विस्तार है।
विशब्दार्थजीव’ शरीरादिकसे भिन्न है, ‘शरीरादिक’ जीवसे भिन्न है’ बस
इतना ही कहना है कि सत्यार्थ आत्मरूप तत्त्वका सम्पूर्णरूपसे ग्रहण (निर्णय) हो जाय
और जो कुछ इस तत्त्व-संग्रहके सिवाय भेद-प्रभेद आदिक विस्तारमें सुननेकी रुचि-इच्छा
रखनेवाले शिष्योंके लिए आचार्योंने कहा है, वह सब इसीका विस्तार है
इसी एक बातको

Page 139 of 146
PDF/HTML Page 153 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 139
vistār chhe. ame tene paṇ abhinandīe chhīe (tene paṇ ame shraddhānī draṣhṭie āvakārīe
chhīe)
evo bhāv chhe.
bhāvārtha :jīv ane pudgal ekabījāthī bhinna chhe; tethī jīv, pudgalanun ane
pudgal jīvanun kāī kārya karī shake nahi, chhatān teo ekabījānun kārya kare chhe em mānavāmān
āve to banne dravyonī bhinnatā rahetī nathī ane abhiprāyamān dravyono abhāv thāy chhe.
evī mānyatā jyān sudhī hoy tyān sudhī jīvane bhedagnānarūp pariṇati thāy nahi.
ātmasanmukh thaī bhedagnān dvārā ātmatattvano nirṇay karavo e tattvakathanano sār
chhe. vistār ruchivāḷā shiṣhyone lakṣhamān rākhī āchārye je bhedprabhedathī kathan karyun chhe e
badho teno (te tattvasaṅgrahano) ja vistār chhe. ṭīkākār tene abhinande chhesaharṣha svīkāre
chhe. (50).
āchārya, shāstranā adhyayananun sākṣhāt tathā paramparāe prāpta thatā phaḷanun pratipādan
kare chheḥ
(vasantatilakā)
iṣhṭopadesh matimān bhaṇī surīte,
mānāpamān tu sahe nij sāmyabhāve,
वयमभिनन्दाम इति भावः ।।
आचार्यः शास्त्राध्ययनस्य साक्षात्पारम्पर्येण च फलं प्रतिपादयति :
इष्टोपदेशमिति सम्यगधीत्य धीमान्,
मानापमानसमतां स्वमताद् वितन्य
जीव जुदा है और पुद्गल जुदा है’ समझानेके लिए ही कहा गया है जो विस्तार किया
है उसको भी हम श्रद्धाकी दृष्टिसे देखते हैं ।।५०।।
आचार्य शास्त्रके अध्ययन करनेका साक्षात् अथवा परम्परासे होनेवाले फलको
बतलाते हैं
इष्टरूप उपदेशको, पढ़े सुबुद्धि भव्य
मान अमानमें साम्यता, निज मनसे कर्तव्य ।।

Page 140 of 146
PDF/HTML Page 154 of 160
single page version

140 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
chhoḍī matāgrah vase svajane vane vā,
muktivadhū nirupamā ja subhavya pāme. 51.
anvayārtha :[इति ] evī rīte [इष्टोपदेशं सम्यक् अधीत्य ] ‘iṣhṭopadesh’no sārī
rīte abhyās karīne [धीमान् भव्यः ] buddhishāḷī bhavya [स्वमतात् ] potānā ātmagnānathī
[मानापमानसमतां ] mānapamānamān samatā [वितन्य ] vistārī [मुक्ताग्रहः ] āgrah chhoḍī,
[सजने वने वा ] nagaramān ke vanamān [निवसन् ] nivās karato thako [निरुपमां मुक्तिश्रियम् ]
upamārahit muktirūpī lakṣhmīne [उपयाति ] prāpta kare chhe.
ṭīkā :iti e prakāre ‘iṣhṭopadesh’arthāt iṣhṭa eṭale sukh tenun kāraṇ mokṣha
ane tenā upāyarūp svātmānun dhyānteno jemān vā je vaḍe yathāvat upadesh karavāmān āvyo
chhetenun pratipādan karavāmān āvyun te ‘iṣhṭopadesh’ nāmano grantha chhe.
teno samyak prakāre eṭale vyavahārnishchayadvārā abhyās karīnepaṭhan karīnechintan
karīne, dhīmān eṭale hitahitanī parīkṣhā karavāmān nipuṇevo bhavya arthāt anant
gnānādi pragaṭ karī shake tevī yogyatāvāḷo jīv, upamārahit, arthāt anupam anant
मुक्ताग्रहो विनिवसन्सजने वने वा,
मुक्तिश्रियं निरुपमामुपयाति भव्यः
।।५१।।
टीकाइत्यनेन प्रकारेण इष्टोपदेशं, इष्टं सुखं तत्कारणत्वान्मोक्षस्तदुपायत्वाच्च
स्वात्मध्यानं उपदिश्यते यथावत्प्रतिपाद्यते अनेनास्मिन्निति वा इष्टोपदेशो नाम ग्रन्थस्तं सम्यग्
आग्रह छोड़ स्वग्राममें, वा वनमें सु वसेय
उपमा रहित स्वमोक्षश्री, निजकर सहजहि लेय ।।५१।।
अर्थइस प्रकार ‘इष्टोपदेश’को भली प्रकार पढ़कर-मनन कर हित-अहितकी
परीक्षा करनेमें दक्ष-निपुण होता हुआ भव्य अपने आत्म-ज्ञानसे मान और अपमानमें समताका
विस्तार कर छोड़ दिया है आग्रह जिसने ऐसा होकर नगर अथवा वनमें विधिपूर्वक रहता
हुआ उपमा रहित मुक्तिरूपी लक्ष्मीको प्राप्त करता है
विशब्दार्थइष्ट कहते हैं सुखको-मोक्षको और उसके कारणभूत स्वात्मध्यानको
इस इष्टका उपदेश यथावत् प्रतिपादन किया है जिसके द्वारा या जिसमें, इसलिए इस
ग्रन्थको कहते हैं ‘इष्टोपदेश’
इसका भली प्रकार व्यवहार और निश्चयसे पठन एवं चिन्तन

Page 141 of 146
PDF/HTML Page 155 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 141
gnānādi sampadārūp mukti lakṣhmīne prāpta kare chhe. shun karīne? āgrah chhoḍī daīne arthāt
bāhya padārthomān abhinivesh (viparīt mānyatā) chhoḍī daīne, grāmādimān vā vanamān nivās
karato thako arthāt vidhipūrvak raheto thako, (te mokṣhalakṣhmīne prāpta kare chhe).
shun karīne? visheṣhapaṇe vistārīnephelāvīne shun (vistārī)? mānamān eṭale mahattā
prāptimān ane apamānamān eṭale mahattvanā khaṇḍanamān (mānabhaṅgamān) rāgdveṣhanā abhāvarūp
samatāne (vistārīne)(mān apamānanā prasaṅge samatābhāv rākhīne);
kayā kāraṇathī? svamatathī eṭale iṣhṭopadeshanā adhyayan ane chintanathī utpanna
thayelā ātmagnānathī(mānapamān prasaṅge samatābhāv rākhī.......muktilakṣhmī prāpta
kare chhe.)
‘समाधितंत्र’ shlok 39mān kahyun chhe keḥ
‘‘jyāre tapasvīne mohanā kāraṇe rāgdveṣh utpanna thāy tyāre ja teṇe
व्यवहारनिश्चयाभ्यामधीत्य पठित्वा चिंतयित्वा च धीमान् हिताहितपरीक्षादक्षो भव्योऽनन्त-
ज्ञानाद्याविर्भावयोग्यो जीवः मुक्तिश्रियमनंतज्ञानादिसम्पदं निरुपमामनौपम्यां प्राप्नोति
किं
कुर्वन् ? मुक्ताग्रहो वर्जितबहिरर्थाभिनिवेशः सन् सजने ग्रामादौ वने वाऽरण्ये विनिवसन्
विधिपूर्वकं तिष्ठन्
किं कृत्वा ? वितन्य विशेषेण विस्तार्य कां ? माने महत्त्वाधाने अपमाने
च महत्त्वखण्डने समतां रागद्वेषयोरभावम् कस्माद्धेतोः स्वमतात् इष्टोपदेशाध्ययनचिन्तन-
जनितादात्मज्ञानात्
उक्तं च [समाधितन्त्रे ]
‘‘यदा मोहात्प्रजायेते रागद्वेषौ तपस्विनः
तदैव भावयेत्स्वस्थमात्मानं साम्यतः क्षणात्’’ ।।१३९।।
करके हित और अहितकी परीक्षा करनेमें चतुर ऐसे भव्य प्राणी, जिससे अनन्त-ज्ञानादिक
प्रगट हो सकते हैं
इस इष्टोपदेशके अध्ययन-चिन्तन करनेसे उत्पन्न हुए आत्मज्ञानसे
मान-अपमानमें राग-द्वेषको न करनेरूप समताका प्रसार कर नगर-ग्रामादिकोंमें अथवा
निर्जन-वनमें विधि-पूर्वक ठहरते हुए छोड़ दिया है बाहरी पदार्थोंमें मैं और मेरेपनका आग्रह
अथवा हठाग्रह जिसने ऐसा वीतराग होता हुआ प्राणी अनुपम तथा अनन्त ज्ञानादि गुणोंको
और सम्पत्तिरूप मुक्ति-लक्ष्मीको प्राप्त कर लेता है
जैसा कि कहा गया है ‘‘यदा
मोहात्प्रजायेते०’’ ।।

Page 142 of 146
PDF/HTML Page 156 of 160
single page version

142 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
potānāmān sthit (param shuddha) ātmānī bhāvanā karavī, jethī kṣhaṇavāramān rāgdveṣh shānt
thaī jashe.’’
bhāvārtha :ā ‘iṣhṭopadesh’māniṣhṭa eṭale mokṣha ane upadesh eṭale tenā
upāyarūp ātmadhyāntenun nirūpaṇ (pratipādan) karavāmān āvyun chhe.
gām ke vanamān vasato thako je bhavya jīv, ā iṣhṭopadesh vyavahārnishchayadvārā
samyak prakāre adhyayanchintavan karī hitāhitano vivek kare chhe tathā bāhya padārthomān
mamatvano tyāg karī mānapamānprasaṅge samatābhāv rākhe chhe, te ‘iṣhṭopadesh’nā
adhyayanchintavanathī prāpta karelā ātmagnān dvārā anupam mokṣha sukhane prāpta kare chhe. 51.
ṭīkāprashasti
vinayachandra nāmanā muninān vākyono sahāro laī, bhavya prāṇīonā upakāranā
hetue dhīmān (paṇḍit) āshādhare iṣhṭopadeshanī ā ṭīkā karī chhe.’.......1.
‘sāgarachandra nāmanā munīndrathī (temanā shiṣhya) vinayachandra thayā. teo jāṇe ke
टीकाप्रशस्तिः
विनयेन्दुमुनेर्वाक्याद्भव्यानुग्रहहेतुना
इष्टोपदेशटीकेयं कृताशाधरधीमता ।।।।
उपशम इव मूर्तः सागरेन्दोर्मुनीन्द्रादजनि विनयचन्द्रः सच्चकोरैकचन्द्रः
जगदमृतसगर्भाः शास्त्रसंदर्भगर्भाः शुचिचरितवरिष्णोर्यस्य धिन्वन्ति वाचः ।।।।
जिस समय तपस्वीको मोहके उदयसे मोहके कारण राग-द्वेष पैदा होने लगें, उस
समय शीघ्र ही अपनेमें स्थित आत्माकी समतासे भावना करे, अथवा स्वस्थ आत्माकी भावना
भावे, जिससे क्षणभरमें वे राग-द्वेष शान्त हो जावेंगे
।।५१।।
आगे इस ग्रन्थके संस्कृत टीकाकार पंडित आशधरजी कहते है कि
प्रशस्तिः
अर्थविनयचंद्र नामक मुनिके वाक्योंका सहारा लेकर भव्य प्राणियोंके उपकारके
लिए मुझ आशाधर पंडितने यह ‘इष्टोपदेश’ नामक ग्रन्थकी टीका की है
अर्थसागरचन्द्र नामक मुनीन्द्रसे विनयचंद्र हुए जो कि उपशमकी (शांतिकी)

Page 143 of 146
PDF/HTML Page 157 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 143
मानो मूर्ति ही थे तथा सज्जन पुरुषरूपी चकोरोंके लिए चन्द्रमा समान थे और पवित्र
चारित्रवाले जिन मुनिके अमृतमयी तथा जिनमें अनेक शास्त्रोंकी रचनाएँ समाई हुई हैं,
ऐसे उनके वचन जगतको तृप्ति व प्रसन्नता करनेवाले हैं
जगद्वंद्य श्रीमान नेमिनाथ जिनभगवानके चरणकमल जयवन्त रहें, जिनके आश्रयमें
रहेनेवाली धूली भी राजाओंके मस्तकपर जा बैठती है
इस प्रकार श्री पूज्यपादस्वामीके द्वारा बनाया हुआ ‘इष्टोपदेश’ नामक ग्रन्थ समाप्त
हुआ
upasham (shānti)nī mūrti hatā; sajjan puruṣhorūpī chakor pakṣhīone māṭe ek chandramā
samān hatā; te pavitra chāritravān jin muninān amr̥utathī (anek) shāstronā sāragarbhit
vachano jagatane tr̥upta (prasanna) kare chhe.’........2.
‘jagadvandya shrīmān nemināth jin bhagavānanān charaṇakamaḷ jayavant varte chhe. jemanā
(charaṇakamaḷanā) āshrit dhūḷ paṇ rājāonā mastak par jaī bese chhe. (arthāt
rājāo paṇ jemanān charaṇakamaḷomān mastak jhukāve chhe).’.......3.
iti shrī pūjyapādasvāmivirachit iṣhṭopadesh samāpta.
जयन्ति जगतीवन्द्या श्रीमन्नेमिजिनाङ्घ्रयः
रेणवोऽपि शिरोराज्ञामारोहनि् त यदाश्रिताः ।।।।
इति श्रीपूज्यपादस्वामिविरचितः इष्टोपदेशः समाप्तः ।।

Page 144 of 146
PDF/HTML Page 158 of 160
single page version

144 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
shlokpr̥uṣhṭha
अगच्छंस्तेद्विशेषाणा४४१२९
अज्ञानोपास्तिरज्ञानं२३७२
अभवच्चित्तविक्षेप३६११२
अविद्याभिदुरं ज्योतिः४९१३६
अविद्वान् पुद्गलद्रव्यं४६१३२
आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य४७१३४
आनन्दो निर्दहत्युद्धं४८१३५
आयुर्वृद्धिक्षयोत्कर्ष१५४५
आरम्भे तापकान्१७५१
इच्छत्येकान्तसंवासं४०१२१
इतश्चिन्तामणिर्दिव्य२०६१
इष्टोपदेशमिति५११४०
एकोऽहं निर्ममः शुद्धो२७८८
कटस्थ कर्ताहमिति२५८०
कर्म कर्महिताबन्धि३१९७
किमिदं कीदृशं४२१२५
shlokpr̥uṣhṭha
गुरूपदेशादभ्यासात्३३१०३
जीवोऽन्यः पुद्गलश्चान्यः५०१३८
त्यागाय श्रेयसे वित्तम्१६४७
दिग्देशेभ्यः खगा एत्य२८
दुःखसन्दोहभागित्वं२८९०
दुरर्ज्येनासुरक्षेण१३४०
न मे मृत्युः कुतः भीतिर्न२९९३
नाज्ञो विज्ञत्वमायति३५१०८
निशामयति निःशेष३९११९
परीषहाद्यविज्ञानाद्२४७४
परोपकृतिमुत्सृज्य३२१०१
परः परस्ततो दुःख४५१३०
बध्यते मुच्यते जीवः२६८४
ब्रुवन्नपि हि न ब्रुते४११२३
पद्यानुक्रमसूची
G

Page 145 of 146
PDF/HTML Page 159 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 145
shlokpr̥uṣhṭha
भवन्ति प्राप्य यत्संग१८५६
भुक्तोज्झिता मुहुर्मोहात्३०९५
मोहेन संवृतं ज्ञानं२२
यज्जीवस्योपकाराय१९५८
यत्र भावः शिवं दत्ते११
यथा यथा न रोचन्ते३८११७
यथा यथा समायाति३७११५
यस्य स्वयं स्वभावाप्ति
योग्योपादानयोगेन
यो यत्र निवसन्नास्ते४३१२७
shlokpr̥uṣhṭha
रागद्वेषद्वयी दीर्घ११३३
वपुर्ग्रहं धनं दाराः२५
वरं व्रतैः पदं देवं
वासनामात्रमेवैतत्१७
विपत्तिमात्मनो मूढः१४४३
विपद्भवपदावर्ते१२३८
विराधकः कथं हंत्रे१०३१
संयम्य करणग्राम२२६८
स्वसंवेदन सुव्यक्त२१६३
स्वस्मिन् सदभिलाषित्वाद्३४१०५
हृषीकजमनातंकं१४