Ishtopdesh-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Shlok: 35-42.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 7 of 8

 

Page 107 of 146
PDF/HTML Page 121 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 107
upāy māre (ātmāe) sevavā yogya chhe evo bodh karato hovāthī tathā svayam mokṣhasukhanā
upāyamān svane (ātmāne) prayukta karato (yojato) hovāthī, ‘ā sudurlabh mokṣhasukhanā
upāyamān, he durātman ātmā! tun svayam āj sudhī pravr̥utta thayo nahi’ e rīte tyān
(upāyamān) apravr̥utta ātmāne pravartāvanār hovāthī (ātmā ja ātmāno guru chhe).
bhāvārthaḥmokṣhasukhano abhilāṣhī ātmā svayam ātmāno guru chhe, kāraṇ ke te
svayam ja potānun kalyāṇ ichchhe chhe, te svayam potāne mokṣhanā upāyano bodh kare chhe ane svayam
potāne mokṣhasukhanā upāyamān yoje chhe (lagāve chhe).
shrī samādhitantra shlok* 75mān kahyun chhe keḥ
‘ātmā ja ātmāne janmamaraṇarūp sansāramān bhramaṇ karāve chhe ane ātmā ja
ātmāne nirvāṇ prati laī jāy chhe, māṭe nishchayathī ātmā ja ātmāno guru chhe, bījo
koī guru nathī.’
ahīn shiṣhya ākṣhep karī kahe chhe‘‘e rīte anyanī upāsanā prāpta thatī nathī,
arthāt he bhagavan! ukta nīti anusār paranā gurupaṇāno+ abhāv thatān, mumukṣhune
बोधकत्वात् तथाहि ते मोक्षसुखोपाये स्वयं स्वस्य प्रयोक्तृत्वात् अस्मिन् सुदुर्लभे मोक्षसुखोपाये
दुरात्मन्नात्मन्स्वयमद्यापि न प्रवृत्तः इति तत्रावर्त्तमानस्यात्मनः प्रवर्त्तकत्वात्
अथ शिष्यः साक्षेपमाह एवं नान्योपास्तिः प्राप्नोतीति भगवन्नुक्तनीत्या परस्यगुरुत्वे
चाहिए इसी तरह अपने आपको मोक्ष-उपायमें लगानेवाला भी वह स्वयं हो जाता है, कि
इस सुदुर्लक्ष मोक्ष सुखोपायमें हे दुरात्मन् आत्मा ! तुम आज तक अर्थात् अभी तक भी
प्रवृत्त नहीं हुए
इस प्रकार अभी तक न प्रवर्तनेवाले आत्माका प्रवर्तक भी हुआ करता
है इसलिये स्वयं ही आत्मा अपने कल्याणका चाहनेवाला, अपनेको सुखोपाय बतलानेवाला
और सुखोपायमें प्रवृत्ति करनेवाला होनेसे अपना गुरु है ।।३४।।
यहाँ पर शिष्य आक्षेप सहित कहता है कि इस तरह तो अब अन्य दूसरोंकी क्यों
*नयत्यान्मानमात्मैव जन्म निर्वाणमेव वा
गुरुरात्मात्मनस्तस्मान्नान्योऽस्ति परमार्थतः ।।७५।।[समाधितन्त्रेश्री पूज्यपादाचार्यः ]
+iḍar sarasvatī bhaṇḍāranī hastalikhit pratamān ‘परस्परगुरुत्वे निश्चिते’ne badale ‘परस्यगुरुत्वे निरस्ते’ shabdo
chhe ane te yogya lāge chhe. tethī te pramāṇe ahīn artha karyo chhe.

Page 108 of 146
PDF/HTML Page 122 of 160
single page version

108 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
dharmāchāryādinī sevā prāpta thatī nathī. mumukṣhune dharmāchāryādi sevavā yogya rahetā nathī evo
bhāv chhe, parantu em nathī, kāraṇ ke em kahevāmān apasiddhāntano prasaṅg āve chhe.
āvun bolanār shiṣhya prati āchārya javāb āpe chheḥ
mūrkha na gnānī thaī shake, gnānī mūrkha na thāy,
nimittamātra sau anya to, dharmadravyavat thāy. 35.
anvayārtha :[अज्ञः ] je puruṣh agnānī chhe (arthāt tattvagnānanī utpatti māṭe
ayogya chhete) [विज्ञत्वं न आयाति ] vigna thaī shakato nathī ane [विज्ञः ] je visheṣh gnānī
chhe te [अज्ञत्वं न ऋच्छति ] agnānī thaī shakato nathī; jem (jīv pudgalanī) [गतेः ] gatimān
[धर्मास्तिकायवत् निमित्तमात्रम् ] dharmāstikāy nimittamātra chhe, tem [अन्यः तु ] anya (padārtha)
paṇ nimittamātra (dharmāstikāyavat) chhe.
ṭīkā :bhadra! agna eṭale tattvagnānanī utpattine māṭe ayogya abhavyādik
निरस्ते सति धर्माचार्यादिसेवनं न प्राप्नोति मुमुक्षुः मुमुक्षुणा धर्माचार्यादिः सेव्यो न भवतीति
भावः न चैवमेतदिति वाच्यमपसिद्धान्तप्रसङ्गात्
इति वदन्तं प्रत्याह
नाज्ञो विज्ञत्वमायाति विज्ञो नाज्ञत्वमृच्छति
निमित्तमात्रमन्यस्तु गतेर्धर्मास्तिकायवत् ।।३५।।
टीकाभद्र ! अज्ञस्तत्त्वज्ञानोत्पत्ययोग्योऽभव्यादिर्विज्ञत्वं तत्त्वज्ञत्वं धर्माचार्याद्युपदेश-
सहस्रेणापि न गच्छति
सेवा करनी होगी ? बस जब आपसमें खुदका खुद ही गुरु बन गया, तब धर्माचार्यादिकोंकी
सेवा मुमुक्षुओंको नहीं करनी होगी
ऐसा भी नहीं कहना चाहिए, कि हाँ ऐसा तो है ही,
कारण कि वैसा माननेसे अपसिद्धान्त हो जाएगा ऐसे बोलनेवाले शिष्यके प्रति आचार्य
जवाब देते हैं
मूर्ख न ज्ञानी हो सके, ज्ञानी मूर्ख न होय
निमित्त मात्र पर जान, जिमि गति धर्मतें होय ।।३५।।
अर्थतत्त्वज्ञानकी उत्पत्तिके अयोग्य अभव्य आदिक जीव, तत्त्वज्ञानको

Page 109 of 146
PDF/HTML Page 123 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 109
jīv, dharmāchāryādinā hajāro upadeshothī paṇ vignatvanetattvagnānane prāpta karī shakato nathī.
tathā kahyun chhe keḥ
‘(koī kāryanī) utpattimān svābhāvik guṇanī apekṣhā rahe chhe. seṅkaḍo vyāpārothī
(prayatnothī) paṇ bagalo popaṭanī māphak bhaṇāvī shakāto nathī.’
tem vigna eṭale tattvagnāne pariṇat jīv hajāro upāyothī paṇ agnānapaṇāne prāpta
thato nathī arthāt tattvagnānathī paribhraṣhṭa thato nathī.
vaḷī, ‘पद्मनन्दिपंचविंशतिका’shlok 63, pr̥u. 33mān kahyun chhe keḥ
‘jenā bhayathī gabharāī jaī duniyānā lok mārga chhoḍī, ahīn tahīn bhāgī jāy
tevun vajra paḍe chhatān prashamabhāvasampanna yogīo yogathī (dhyānathī) chalāyamān thatā nathī,
to gnānarūpī pradīpathī jemaṇe moharūpī mahāndhakārano nāsh karī dīdho chhe evā samyagdraṣhṭi
तथा चोक्तम्
‘स्वाभाविकं हि निष्पत्तौ क्रियागुणमपेक्ष्यते
न व्यापारशतेनापि शुकवत्पापाठयते बकः’ ।।
तथा विज्ञस्तत्त्वज्ञानपरिणतो अज्ञत्वं तत्त्वज्ञानात्परिभ्रंशमुपायसहस्रेणापि न गच्छति
तथा चोक्तम्
‘वज्रे पतत्यपि भयद्रुतविश्वलोके मुक्ताध्वनि प्रशमिनो न चलन्ति योगात्
बोधप्रदीपहतमोहमहान्धकाराः सम्यग्दृशः किमुत शेषपरीषहेषु’ ।।६३।।
धर्माचार्यादिकोंके हजारों उपदेशोंसे भी नहीं प्राप्त कर सकता है, जैसा कि कहा गया है
‘‘
स्वाभाविकं हि निष्पत्तौ’’
‘‘कोई भी प्रयत्न कार्यकी उत्पत्ति करनेके लिये स्वाभाविक गुणकी अपेक्षा किया
करता है सैकड़ों व्यापारोंसे भी बगुला तोतेकी तरह नहीं पढ़ाया जा सकता है ’’
इसी तरह तत्त्वज्ञानी जीव, तत्त्वज्ञानसे छूटकर हजारों उपायोंके द्वारा भी अज्ञत्वको
प्राप्त नहीं कर सकता जैसा कि कहा गया है‘‘वज्रे पतत्यपि’’
‘‘जिसके कारण भयसे घबराई हुई सारी दुनियाँ मार्गको छोड़कर इधर उधर
भटकने लग जाय, ऐसे वज्रके गिरने पर भी अतुल शांतिसम्पन्न योगिगण योगसे (ध्यानसे)
चलायमान नहीं होते
तब ज्ञानरूपी प्रदीपसे जिन्होंने मोहरूपी महान् अन्धकारको नष्ट कर

Page 110 of 146
PDF/HTML Page 124 of 160
single page version

110 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
jīvo, sheṣh parīṣhaho āvī paḍatān, shun chalāyamān thashe? (nahi, teo kadī paṇ chalāyamān
thashe nahi).
e rīte to bāhya nimitto ūḍī jashe! em atre kahe chhe.
‘anya arthāt guru tathā shatruādi, prakr̥ut kāryanī utpattimān tathā nāshamān
nimittamātra chhe, kāraṇ ke tyān yogyatā ja sākṣhāt sādhak chhe.
kono koṇ? jem ‘गतेरित्यादि’0thī ahīn kahe chhe tem.
āno artha e chhe kejem ke yugapad (ekī sāthe) bhāvī gatirūp pariṇām māṭe
unmukh (te taraph valaṇavāḷā) padārthonī potānī gamanashakti ja gatine sākṣhāt utpanna kare
chhe; tenā vikalapaṇāmān (eṭale padārthomān gaman prati unmukhatā na hoy tyāre) temān koīthī
(kāī) karavun ashakya chhe (arthāt temān koī gati utpanna karī shake nahi). dharmāstikāy
to gati
upagrāhakarūp (gatimān nimittarūp) dravyavisheṣh chhe; te tene (gatine) sahakārī
kāraṇamātra chhe. e rīte prakr̥utamān paṇ (ā viṣhayamān paṇ) samajavun. tethī vyavahārathī ja
नन्वेवं बाह्यनिमित्तक्षेपः प्राप्नोतीत्यत्राह अन्यः पुनर्गुरूविपक्षादिः प्रकृतार्थसमुत्पाद-
भ्रंशयोर्निमित्तमात्रं स्यात्तत्र योग्यताया एव साक्षात्साधकत्वात्
कस्याः को यथेत्यत्राह, गतेरित्यादि अयमर्थो यथा युगपद्भाविगतिपरिणामोन्मुखानां
भावानां स्वकीया गतिशक्तिरेव गतेः साक्षाज्जनिका, तद्वैकल्पे तस्याः केनापि कर्त्तुमशक्यत्वात्
धर्मास्तिकायस्तु गत्युपग्राहकद्रव्यविशेषस्तस्याः सहकारिकारणमात्रं स्यादेवं प्रकृतेऽपि अतो
दिया है, ऐसे सम्यग्दृष्टि जीव क्या शेष परीषहोंके आने पर चलायमान हो जायँगें ? नहीं,
वे कभी भी चलायमान नहीं हो सकते हैं
’’
यहाँ शंका यह होती है कि यों तो बाह्य निमित्तोंका निराकरण ही हो जाएगा ?
इसके विषयमें जवाब यह है कि अन्य जो गुरु आदिक तथा शत्रु आदिक हैं, वे प्रकृत
कार्यके उत्पादनमें तथा विध्वंसनमें सिफ र् निमित्तमात्र हैं
वास्तवमें किसी कार्यके होने व
बिगड़नेमें उसकी योग्यता ही साक्षात् साधक होती है जैसे एक साथ गतिरूप परिणामके
लिये उन्मुख हुए पदार्थोंमें गतिकी साक्षात् पैदा करनेवाली उन पदार्थोंकी गमन करनेकी
शक्ति है
क्योंकि यदि पदार्थोंमें गमन करनेकी शक्ति न होवे तो उनमें किसीके द्वारा
भी गति नहीं की जा सकती धर्मास्तिकाय तो गति करानेमें सहायकरूप द्रव्यविशेष है
इसलिये वह गतिके लिये सहकारी कारणमात्र हुआ करता है यही बात प्रकृतमें भी जाननी

Page 111 of 146
PDF/HTML Page 125 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 111
guru ādinī shushrūṣhā (sevā) karavī yogya chhe.
bhāvārtha :gnānī ke agnānī banavānī yogyatā potānā ātmāmān ja chhe. guru
ādi to bāhya nimittamātra chhe, teo koīne gnānī ke agnānī banāvī shakatā nathī.
padārthomān pariṇaman māṭe je unmukh yogyatā hoy chhe te rūp ja kārya utpanna
(niṣhpanna) thāy chhe, kāraṇ ke कारणानुविधायीनि कार्याणिkāraṇ jevān ja kāryo hoy chhe.
anya padārtho to tenā pariṇamanamān nimittamātra chhe. pratyek padārthanī pariṇamanunmukhatā
jakṣhaṇik upādān ja kāryarūpe pariṇame chhe.
jīv ane pudgal dravyamān gaman karavānī svayam shakti chhe, tethī je samaye teo
potānī kriyāvatī shaktinī je prakāranī pariṇamanunmukhatāthī gaman kare chhe; te prakāre te
samaye dharmadravya, temanā gamanamān nimittamātra hoy chhe. pariṇām prati padārthonī unmukhatā
ja (te samayanī yogyatā ja) kāryanun sākṣhāt upādān kāraṇ chhe.
guru shiṣhyane shīkhave chhee vyavahāranayanunnimittanun kathan chhe, eṭale ke shiṣhya
potānī upādānashaktithī shīkhe to guru nimittamātra kahevāy. ā kathan, kāryotpattisamaye
anukūḷ kayun nimitta hatun, tenun gnān karāvī tenā taraphanun valaṇ chhoḍāvavā māṭe chhe, em
samajavun.
vastutaḥ koī koīne shīkhavī shake nahi, kāraṇ ke e siddhānta chhe ke ‘sarva dravyo
potapotānā svabhāvathī ūpaje chhe, anya dravyathī anya dravyanā guṇanī (paryāyanī) utpatti
karī shakātī nathī.’+
chhae dravyonī vikārī ke avikārī paryāyomān badhān nimitto dharmāstikāyavat
nimittamātra chhe. prerak ane udāsīn nimitto tenā peṭā prakāro chhe, parantu upādān pratye
to te sadā dharmāstikāyavat udāsīn nimittamātra chhe.
व्यवहारादेव गुर्वादेः सुश्रूषा प्रतिपत्तव्या
चाहिये इसलिये व्यवहारसे ही गुरु आदिकोंकी सेवा, शुश्रूषा आदि की जानी चाहिए ।।३५।।
+ ko dravya bījā dravyane utpād nahi guṇano kare,
tethī badhāye dravya nij svabhāvathī ūpaje khare.
(shrī samayasār gu. āvr̥utti gāthā372)

Page 112 of 146
PDF/HTML Page 126 of 160
single page version

112 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
have shiṣhya kahe chhe(ātmasvarūpano) abhyās kevī rīte (karāy)? ā
abhyāsanā prayoganā upāy sambandhī prashna chhe.
(koī ṭhekāṇe ‘अभ्यासः कथ्यते’abhyās kahevāmān āve chheevo pāṭh chhe). tyān
(te bābatamān) vāramvār pravr̥utti lakṣhaṇātmak abhyās sārī rīte prasiddha chhe; tenā sthān
niyamādirūpe abhyāsasambandhī upadesh karavāmān āve chhe
evo artha chhe.
e rīte samvitti (svasamvedan) sambandhī kahevāmān āve chheem pāṭhanī apekṣhāe
uttar pātanikānun paṇ vyākhyān samajavun (arthāt sāthe sāthe samvittinun paṇ varṇan
samajavun). 35.
gurue ja te banne vākyonī vyākhyā karavī yogya chhe.
shiṣhyanā bodh māṭe guru kahe chheḥ
kṣhobharahit ekāntamān svarūp sthir thaī khās,
yogī tajī paramādane kar tun tattvābhyās. 36.
अथाह शिष्यः अभ्यासः कथमिति अभ्यासप्रयोगोपायप्रश्नोऽयम् अभ्यासः कथ्यत
इति क्वचित् पाठः तत्राभ्यासः स्यात् भूयोभूय प्रवृत्तिलक्षणत्वेन सुप्रसिद्धत्वात्तस्य
स्थाननियमादिरूपेणोपदेशः क्रियत इत्यर्थः एवं संवित्तिरुच्यत इत्युत्तरपातनिकाया अपि
व्याख्यानमेतत्पाठापेक्षया द्रष्टव्यम्
तथा च गुरूरेवैते वाक्ये व्याख्येये शिष्यबोधार्थं गुरुराह
अभवच्चित्तविक्षेप एकान्ते तत्त्वसंस्थितः
अभ्यस्येदभियोगेन योगी तत्त्वं निजात्मनः ।।३६।।
अब शिष्य कहता है कि ‘अभ्यास कैसे किया जाता है ?’ इसमें अभ्यास करनेके
उपायोंको पूछा गया है सो अभ्यास और उसके उपायोंको कहते हैं बार बार प्रवृत्ति
करनेको अभ्यास कहते हैं यह बात तो भलीभाँति प्रसिद्ध ही है उसके लिये स्थान कैसा
होना चाहिए ? कैसे नियमादि रखने चाहिए ? इत्यादि रूपसे उसका उपदेश किया जाता
है
इसी प्रकार साथमें संवित्तिका भी वर्णन करते हैं
क्षोभ रहित एकान्त में, तत्त्वज्ञान चित धाय
सावधान हो संयमी, निज स्वरूपको भाय ।।३६।।

Page 113 of 146
PDF/HTML Page 127 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 113
anvayārtha :[अभवत् चित्तविक्षेपः ] jenā chittamān kṣhobh nathī (arthāt jenā
chittamān rāgdveṣhādi vikār pariṇatirūp kṣhobhvikṣhep nathī) tathā je [तत्त्वसंस्थितः ] tattvamān
(ātmasvarūpamān) sārī rīte sthit chhe, tevā [योगो ] yogīe [अभियोगेन ] sāvadhānīpūrvak
(arthāt āḷas, nidrādinā parityāgapūrvak) [एकान्ते ] ekānta sthānamān [निजात्मनःतत्वं ]
potānā ātmatattvano [अभ्यस्येत् ] abhyās karavo.
ṭīkā :abhyās karavo bhāvavo. koṇe te? yogīesanyamīe. shun (abhyās
karavo)? ātmā sambandhī tattvano. kono? nij ātmāno (potānā svarūpano) shā vaḍe?
abhiyog vaḍe arthāt āḷas, nidrādinā tyāg vaḍe. kayān (abhyās karavo)? ekāntamān
eṭale yogya khālī gr̥uhādimān. kevā prakārano thaīne? jenā chittamān
manamān vikṣhep arthāt
rāgādirūp kṣhobh nathī tevo thaīne? kahe chhe, ‘āvo’ kevā thaīnetattvamān sārī rīte sthit
arthāt tattva eṭale heyupādey tattvomān gurunā upadeshathī jenī buddhi nishchal thaī gaī
chhe, tevo thaīne athavā paramārtharūpe sādhya vastumān samyakprakāre sthit eṭale jevā kahyā chhe;
tevā kāyotsargādi dvārā vyavasthit
thaīne.
bhāvārtha :jyān sudhī rāgdveṣhādi vikalpothī chitta vikṣhipta rahe chheākulit
rahe chhe, tyān sudhī ātmasvarūpanun dhyān thaī shakatun nathī. *samādhitantra shlok 35mān kahyun
chhe keḥ
टीकाअभ्यस्येद्भावयेत्कोसौ ? योगी संयमी किं ? तत्त्वं यथात्म्यं कस्य ?
निजात्मनः केन ? अभियोगेन आलस्यनिद्रादिनिरासेन क्वं ? एकान्ते योग्यशून्यगृहादौ किं
विशिष्टः सन् ? अभवन्नजायमानश्चित्तस्य मनसो विक्षेपो रागादिसंक्षोभो यस्य सोऽयमित्थंभूतः
सन्
किंभूतो भूत्वा ? तथाभूत इत्याह तत्वसंस्थितस्तत्त्वे हेये उपादेये च गुरूपदेशान्निश्चलधी
अर्थजिसके चित्तमें क्षोभ नहीं है, जो आत्मा स्वरूप रूपमें स्थित है, ऐसा योगी
सावधानीपूर्वक एकान्त स्थानमें अपने आत्माके स्वरूपका अभ्यास करे
विशदार्थनहीं हो रहे हैं चित्तमें विक्षेप-रागादि विकल्प जिसको ऐसा तथा हेय-
उपादेय तत्त्वोंमें गुरुके उपदेशसे जिसकी बुद्धि निश्चल हो गई है, अथवा परमार्थरूपसे
साध्यभूत वस्तुमें भले प्रकारसे
यानी जैसे कहे गये हैं, वैसे कायोत्सर्गादिकोंसे व्यवस्थित
हो गया है, ऐसा योगी अपनी आत्माके ठीक ठीक स्वरूपका एकान्त स्थानोंमेंयोगीके लिये
*रागद्वेषादिकल्लोलैरलोलं यन्मनोजलम्
स पश्यत्यात्मनस्तत्त्वं तत् तत्त्वं नेतरो जनः ।।३५।।
[समाधितन्त्रेश्री पूज्यपादाचार्यः ]

Page 114 of 146
PDF/HTML Page 128 of 160
single page version

114 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘‘jenun manarūpī jal rāgdveṣhādi taraṅgothī chañchal (vikṣhipta) thatun nathī, te ja puruṣh
ātmānā yathārtha svarūpano anubhav kare chhe; rāgdveṣhādi kallolothī ākulit chittavāḷo
puruṣh ātmatattvano anubhav karī shakato nathī.’’
māṭe yogīe pratham gurunā upadeshathī heyupādey tattvomān buddhi nishchal karī
potānā chittane mohkṣhobharahit karavun, pachhī kāyotsargādi dvārā vyavasthit thaī
ekāntamānshūnya gr̥uhamān ke parvatanī guphāmānāḷas tathā nidrādino tyāg karī potānā
ātmānā yathārtha svarūpano abhyās karavo.
ā shlokamān ātmasvarūpanā abhyās māṭe āchārye nīchenā mukhya traṇ upāyo
sūchavyā chheḥ
1. gurunā upadesh dvārā heyupādey tattvomān arthāt svaparanā bhedavignānamān buddhine
sthir karavī;
2. chittane mohkṣhobharahit karavun arthāt rāgdveṣhādi vikalpothī vikṣhipta na karavun;
3. pramādano tyāg karī ekāntamān ātmasvarūpanā anubhavano abhyās karavo. 36.
have shiṣhya kahe chhe‘samvitti’ eṭale abhyās kevī rīte anuvartāy (karāy)? ā
artha (bhāv) sanyamit karāto nathī (arthāt āṭalāthī pūro thato nathī).
bhagavān! ukta lakṣhaṇavāḷī samvitti (ātmānubhav) thaī rahī chhe te yogīne kayā
upāyathī jāṇī shakāy? ane pratikṣhaṇ teno prakarṣha thaī rahyo chhe te paṇ kevī rīte jāṇī
shakāy?
यदि वा तत्त्वेन साध्ये वस्तुनि सम्यक् स्थितो यथोक्तकायोत्सर्गादिना व्यवस्थितः
अत्राह शिष्यः संवित्तिरिति अभ्यासः कथमित्यनुवर्त्यन्ते नायमर्थः संयम्यते भगवन् !
उक्तलक्षण संवित्तिः प्रवर्तमाना केनोपायेन योगिनो विज्ञायते कथं च प्रतिक्षणं प्रकर्षमापद्यते
योग्य ऐसे शून्य गृहोंमें ? पर्वतोंकी गुहा कंदरादिकोंमें, आलस्य निद्रा आदिको दूर करते
हुए अभ्यास करे
।।३६।।
यहाँ पर शिष्य पूछता है कि भगवन् ! जिसका लक्षण कहा गया है ऐसी ‘संवित्ति
हो रही है यह बात योगीको किस तरहसे मालूम हो सकती है ? और उसकी हरएक
क्षणमें उन्नति हो रही है, यह भी कैसे जाना जा सकता है ?

Page 115 of 146
PDF/HTML Page 129 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 115
ahīn, āchārya kahe chhe‘he dhīman! sāmbhaḷ, hun tenā chihnanun varṇan karun chhun’
evo artha chhe.
jyam jyam samvedan viṣhe āve uttam tattva,
sulabh maḷe viṣhayo chhatān, jarīye kare na mamatva. 37.
anvayārtha :[यथा यथा ] jem jem [उत्तमं तत्त्वं ] uttam tattva [संवित्तौ ]
anubhavamān [समायाति ] āve chhe, [तथा तथा ] tem tem [सुलभाः अपि विषयाः ] sulabh
viṣhayo paṇ [न रोचन्ते ] ruchatā nathī (gamatā nathī).
ṭīkā :je je prakāre yogīnī samvittimān (svānubhavarūp samvedanamān) shuddhātmānun
svarūp āve chhe (jhalake chhe) sanmukh thāy chhe, tem anāyāse (sahajamān) prāpta thatā ramya
(ramaṇīk) indriyaviṣhayo paṇ bhogyabuddhine utpanna karī shakatā nathī. (bhogavavāyogya chhe,
evī buddhi
ichchhā utpanna karī shakatā nathī), kāraṇ ke mahāsukhanī prāpti thatān alpasukhanā
अत्राचार्यो वक्ति उच्यत इति धीमन्नाकर्णय वर्ण्यते तल्लिङ्गं तावन्मयेत्यर्थः
यथा यथा समायाति संवित्तौ तत्त्वमुत्तमम्
तथा तथा न रोचन्ते विषयाः सुलभा अपि ।।३७।।
टीकायेन येन प्रकारेण संवित्तौ विशुद्धात्मस्वरूपं सांमुख्येनागच्छति योगिनः तथा
तथानायासलभ्या अपि रम्येन्द्रियार्था भोग्यबुद्धिं नोत्पादयन्ति महासुखलब्धावऽल्पसुखकारणानां
लोकेऽप्यनादरणीयत्वदर्शनात्
तथा चोक्तम्
आचार्य कहते हैं, कि हे धीमन् ? सुनो मैं उसके चिन्हका वर्णन करता हूँ
जस जस आतम तत्त्वमें, अनुभव आता जाय
तस तस विषय सुलभ्य भी, ताको नहीं सुहाय ।।३७।।
अर्थज्यों ज्यों संवित्ति (स्वानुभव)में उत्तम तत्त्वरूपका अनुभवन होता है, त्यों
त्यों उस योगीको आसानीसे प्राप्त होनेवाले भी विषय अच्छे नहीं लगते
विशदार्थजिस जिस प्रकारसे योगीकी संवित्तिमें (स्वानुभवरूप संवेदनमें) शुद्ध
आत्माका स्वरूप झलकता जाता है, सन्मुख आता है, तैसे-तैसे बिना प्रयाससे, सहजमें
ही प्राप्त होनेवाले रमणीक इन्द्रिय विषय भी योग्य बुद्धिको पैदा नहीं कर पाते हैं
ठीक

Page 116 of 146
PDF/HTML Page 130 of 160
single page version

116 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
kāraṇo prati lokamān (duniyāmān) paṇ anādar dekhāy chhe. kahyun chhe ke
jemanun man shānti sukhathī sampanna chhe tevā (mahāpuruṣhone) bhojan paṇ dveṣh utpanna
kare chhe (arthāt temane bhojan paṇ gamatun nathīte prati udāsīn hoy chhe), to viṣhay
bhogonī vāt ja shun karavī (arthāt temane viṣhay bhogo ruchikar lāgatā nathī).
māchhalīonā aṅgane jamīn ja bāḷe chhe, to agninā aṅgārānī to vāt ja shun! (te
to tene bāḷī ja nākhe).
tethī viṣhayonī aruchi ja yogīnī svātmasamvitti (svātmānubhav)nun gnān karāve
chhe.
tenā abhāvamān (arthāt svātmasamvittinā abhāvamān teno (eṭale viṣhayo prati
aruchino) abhāv hoy chhe, ane viṣhayo prati aruchi vadhatān svātmasamvitti paṇ prakarṣhatā
pāme chhe (vr̥uddhi pāme chhe).
bhāvārtha :ātmasvarūpanun bhān thatān, viṣhayo prati bhogyabuddhi utpanna thatī nathī.
jem jem yogīne svānubhavarūp svasamvedanamān ātmāno ānand āve chhe, tem tem sulabhya
ramya viṣhayo taraphathī paṇ tenun man haṭhatun jāy chhe, arthāt sundar lāgatā viṣhayo paṇ tene
ākarṣhī shakatā nathī. jene bhojan paṇ sārun lāge nahi, tene viṣhay bhog kem ruche? kāraṇ
ke ādhyātmik ānand āgaḷ viṣhay
bhogano ānand tene tuchchhanīras lāge chhe. lokamān
‘‘शमसुखशीलितमनसामशनपि द्वेषमेति किमु कामाः
स्थलमपि दहति झषाणां किमङ्गं पुनरङ्गमङ्गाराः’’ ।।।।
ही है, दुनियाँमें भी देखा गया है कि महान् सुखकी प्राप्ति हो जाने पर अल्प सुखके पैदा
करनेवाले कारणोंके प्रति कोई आदर या ग्राह्य-भाव नहीं रहता है
ऐसा ही अन्यत्र भी
कहा है ‘‘शमसुखशीलितमनसा०’’
‘‘जिनका मन शांति-सुखसे सम्पन्न है, ऐसे महापुरुषोंको भोजनसे भी द्वेष हो जाता
है, अर्थात् उन्हें भोजन भी अच्छा नहीं लगता फि र और विषय भोगोंकी तो क्या चलाई ?
अर्थात् जिन्हें भोजन भी अच्छा नहीं लगता, उन्हें अन्य विषय-भोग क्यों अच्छे लग सकते
हैं ? अर्थात् उन्हें अन्य विषय-भोग रुचिकर प्रतीत नहीं हो सकते
हे वत्स ! देखो, जब
मछलीके अंगोंको जमीन ही जला देनेमें समर्थ है, तब अग्निके अंगारोंका तो कहना ही
क्या ? वे तो जला ही देंगे
इसलिये विषयोंकी अरुचि ही योगीकी स्वात्म-संवित्तिको प्रकट
कर देनेवाली है ’’

Page 117 of 146
PDF/HTML Page 131 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 117
paṇ e rīt chhe ke adhik sukhanun kāraṇ prāpta thatān alpa sukhanā kāraṇo prati lokone
anādar (aruchi) thāy chhe.
māṭe viṣhayonī aruchi ja yogīnī svātmasamvittine pragaṭ kare chhe. 37.
te ā pramāṇe chheḥ
jem jem viṣhayo sulabh, paṇ nahi ruchimān āy,
tem tem ātamtattvamān anubhav vadhato jāy. 38
anvayārtha :[यथा यथा ] jem jem [सुलभाः अपि विषयाः ] sulabh (sahaj prāpta)
(indriyviṣhayo paṇ [न रोचन्ते ] ruchatā nathī (gamatā nathī) [तथा तथा ] tem tem [संवित्तौ ]
svātmasamvedanamān [उत्तमम् तत्त्वम् ] uttam nijātmatattva [समायाति ] āvatun jāy chhe.
ṭīkā :ahīn paṇ pūrvavat vyākhyān samajavun; tathā
shrī samayasār kalash shlok 34mān kahyun chhe ke
अतो विषयारुचिरेव योगिनः स्वात्मसंवित्तेर्गमिका तदभावे तदभावात् प्रकृष्यमाणायां च
विषयारुचौ स्वात्मसंवित्तिः प्रकृष्यते
यथा यथा न रोचन्ते विषयाः सुलभा अपि
तथा तथा समायाति संवित्तौ तत्त्वमुत्तमम् ।।३८।।
तद्यथा
टीकाअत्रापि पूर्वबद्वयाख्यानं यथाचोक्तम्
[समयसारकलशायां ]
स्वात्म-संवित्तिके अभाव होने पर विषयोंसे अरुचि नहीं होती और विषयोंके प्रति
अरुचि बढ़ने पर स्वात्म-संवित्ति भी बढ़ जाती है ।।३७।।
जस जस विषय सुलभ्य भी, ताको नहीं सुहाय
तस तस आतम तत्त्वमें, अनुभव बढ़ता जाय ।।३८।।
उपरिलिखित भावको और भी स्पष्ट करते हुए आचार्य कहते हैं
अर्थज्यों ज्यों सहजमें भी प्राप्त होनेवाले इन्द्रिय विषय भोग रुचिकर प्रतीत नहीं
होते हैं, त्यों त्यों स्वात्म-संवेदनमें निजात्मानुभवनकी परिणति वृद्धिको प्राप्त होती रहती है

Page 118 of 146
PDF/HTML Page 132 of 160
single page version

118 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘‘he bhavya! tane bījo nakāmo kolāhal karavāthī shun lābh chhe? e kolāhalathī
tun virakta thā ane ek chaitanyamātra vastune pote nishchaḷ līn thaī dekh; evo chha mahinā
abhyās kar ane jo (tapās) ke em karavāthī potānā hr̥uday
sarovaramān jenun tej, pratāp,
prakāsh pudgalathī bhinna chhe; evā ātmānī prāpti nathī thatī ke thāy chhe.’’
bhāvārtha :viṣhayonī ruchi na hovāthī e ātmānā vishuddha svarūpanī prāptinun
kāraṇ chhe. jem jem indriyviṣhayo pratye virakti (udāsīnatā) vadhatī jāy chhe, tem tem
svātmasamvedanamānshuddhātmānā anubhavamān paṇ vr̥uddhi thatī jāy chhe.
māṭe par padārtho sambandhī sarva saṅkalpavikalpono tyāg karī, viṣhayothī man vyāvr̥utta
karī, ekāntamān svātmānā avalokanano abhyās karavo, tenāthī thoḍā samayamān
shuddhātmasvarūpanī prāpti thāy chhe. 38.
svātmasamvitti vadhatān je chihno thāy chhe te sāmbhaḷ; jem ke
‘‘विरम किमपरेणाकार्यकोलाहलेन,
स्वयमपि निभृतः सन्पश्य षण्मासमेकं
हृदयसरसि पुंसः पुद्गलाद्भिन्नधाम्नो,
ननु किमनुपलब्धिर्भाति किंचोपलब्धिः’’
।।
प्रकृष्यमाणायां च स्वात्मसंवित्तौ यानि चिह्नानि स्युस्तान्याकर्णय यथा
विशदार्थविषय भोगोंके प्रति अरुचि भाव ज्यों ज्यों वृद्धिको प्राप्त होते हैं, त्यों
त्यों योगीके स्वात्म-संवेदनमें निजात्मानुभवनकी परिणति वृद्धिको प्राप्त होती रहती है कहा
भी है ‘‘विरम किमपरेणा’’
आचार्य शिष्यको उपदेश देते हैं, हे वत्स ! ठहर, व्यर्थके ही अन्य कोलाहलोंसे
क्या लाभ ? निश्चिन्त हो छह मास तक एकान्तमें, अपने आपका अवलोकन तो कर देख,
हृदयरूपी सरोवरमें पुद्गलसे भिन्न तेजवाली आत्माकी उपलब्धि (प्राप्ति) होती है, या
अनुपलब्धि (अप्राप्ति)
।।३८।।
हे वत्स !स्वात्मसंवित्तिके बढ़ने पर क्या क्या बातें होती हैं, किस रूप परिणति
होने लगती है, आदि बातोंको सुन

Page 119 of 146
PDF/HTML Page 133 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 119
indrajāl sam dekh jag, ātamahit chitta lāy,
anyatra chitta jāy jo, manamān te pastāy. 39.
anvayārtha :yogī [निःशेष जगत् ] samasta jagatane [इन्द्रजालोपम् ] indrajāl
samān [निशामयति ] samaje chhe (dekhe chhe), [आत्मलाभाय ] ātmasvarūpanī prāpti māṭe
[स्पृहयति ] spr̥uhā (abhilāṣhā) kare chhe ane [अन्यत्र गत्वा अनुतप्यते ] anyatra (anya
viṣhayamān) lāgī jāy, to te pashchāttāp kare chhe.
ṭīkā :‘योगी’ shabda anta dīpak hovāthī badhe yojavo. (arthāt निशामयति,
स्पृहयति ādi kriyāpado sāthe tene kartā tarīke yojavo.)
svātma samvedanamān jene ras chhe tevo dhyātā (yogī) char (jaṅgam), achar (sthāvar)
rūp bāhya vastu samūhane, indrijālik dvārā batāvelā sarpa, hārādi padārthasamūh samān
dekhe chhe, kāraṇ ke avashya upekṣhaṇīyapaṇāne līdhe (te vastuo) tyāggrahaṇ (viṣhayak)
buddhino viṣhay chhe; tathā te ātmalābh māṭe spr̥uhā (ichchhā) kare chhe. arthāt chidānandasvarūp
ātmāno anubhav karavā ichchhe chhe; tathā anyatra arthāt svātmāne chhoḍī anya koī paṇ
निशामयति निःशेषमिन्द्रजालोपं जगत्
स्पृहयत्यात्मलाभाय गत्वान्यत्रानुतप्यते ।।३९।।
टीकायोगीत्यन्तदीपकत्वात्सर्वत्र योज्यः स्वात्मसंवित्तिरसिको ध्याता चरांचरं
बहिर्वस्तुजातमवश्योपेक्षणीयतया हानोपादानबुद्धिविषयत्वादिन्द्रजालिकोपदर्शितसर्पहारादिपदार्थसदृशं
पश्यति
तथात्मलाभाय स्पृहयति चिदानन्दस्वरूपमात्मानं संवेदयितुमिच्छति तथा अन्यत्र स्वात्म-
इन्द्रजाल सम देख जग, निज अनुभव रुचि लात
अन्य विषय में जात यदि, तो मनमें पछतात ।।३९।।
अर्थयोगी समस्त संसारको इन्द्रजालके समान समझता है आत्मस्वरूपकी
प्राप्तिके लिये अभिलाषा करता है तथा यदि किसी अन्य विषयमें उलझ जाता, या लग
जाता है तो पश्चात्ताप करता है
विशदार्थश्लोक नं. ४२में कहे गये ‘‘योगी योगपरायणः’’ शब्दको अन्त्यदीपक
होनेसे सभी ‘‘निशामयति स्पृहयति’’ आदि क्रियापदोंके साथ लगाना चाहिए स्वात्म-संवेदन
करनेमें जिसे आनन्द आया करता है, ऐसा योगी इस चर, अचर, स्थावर, जंगमरूप समस्त

Page 120 of 146
PDF/HTML Page 134 of 160
single page version

120 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
vastumān, pūrvanā sanskārādivash manvachankāyathī pravr̥utti kare to tyānthī haṭhī (pāchhā vaḷī)
svayam ja pashchāttāp kare chhe, ke ‘are! mārāthī anātmīn (ātmāne ahitarūp) anuṣhṭhān
kem thayun?’’ evo pashchāttāp kare chhe.
bhāvārtha :jene svātmasamvedanamān ras chheānand āve chhe tene jagatanā sthāvar
ane jaṅgamarūp samasta bāhya padārtho tathā indriyviṣhayo indrajāl samān niḥsār tathā
vinashvar pratīt thāy chhe. tene have sānsārik viṣhaybhoganī ichchhā thatī nathī, parantu
ātmasvarūpanī ja prāpti māṭe prabal bhāvanā rahyā kare chhe.
ātmasvarūpane chhoḍī anya padārtho taraph tenī vr̥utti jatī nathī, ane kadāch pūrvanā
sanskāravash tathā potānī asthiratāne līdhe te prati manvachan kāy dvārā pravr̥utta thaī jāy,
to tyānthī turat pāchho haṭhī aphasos kare chhe ke, ‘‘are! mārā svarūpathī chyut thaī, hun
ātmānun ahit karī beṭho!’’ em te pashchāttāp kare chhe ane ātma
nindāgarhādi karī
potānī shuddhi kare chhe.
gnānī jagatanā padārthone gney samajī ātmasvarūpamān līn rahe chhete vāt darshāvatān
āchārya shrī amitagatie ‘subhāṣhit ratnasandoh’ shlok 335mān kahyun chhe ke
‘‘ā lakṣhmī thoḍā ja divas sukhadāyak pratīt thāy chhe. taruṇ strīo juvānīmān ja
manane atul ānand āpe chhe, viṣhaybhogo vijaḷī samān chañchaḷ chhe ane sharīr
vyādhiothī grasit rahe chhe. em vichārī guṇavān gnānī puruṣho ātmasvarūpamān ja rat
(līn) rahe chhe.’’
*
व्यतिरिक्ते यत्र क्वापि वस्तुनि पूर्वसंस्कारादिवशात्मनोवाक्कायैर्गत्वा व्यावृत्य अनुतप्यते स्वयमेव,
आ कथं मयेदमनात्मीनमनुष्ठितमिति पश्चात्तापं करोति
बाहिरी वस्तु-समूहको त्याग और गृहण विषयक बुद्धिका अविषय होनेसे अवश्य उपेक्षणीय
रूप इन्द्रियजालियाके द्वारा दिखलाये हुए सर्प-हार आदि पदार्थोंके समूहके समान देखता
है
तथा चिदानन्दस्वरूप आत्माके अनुभवकी इच्छा करता है और अपनी आत्माको
छोड़कर अन्य किसी भी वस्तुमें पहिले संस्कार आदि कारणोंसे यदि मनसे, वचनसे, वा
कायासे, प्रवृत्ति कर बैठता है, तो वहाँसे हटकर खुद ही पश्चात्ताप करता है, कि ओह !
यह मैंने कैसा आत्माका अहित कर डाला
।।३९।।
* भवत्येषा लक्ष्मीः कतिपयदिनान्येव सुखदा तरुणयस्तारुण्ये विदघति मनःप्रीतिमतुलां
तडिल्लोलाभोगा वपुरविचलं व्याधिकलितं, बुधाः संचिन्त्येति प्रगुणमनसो ब्रह्मणि रताः ।।३३५।।
(सुभाषितरत्नसंदोहःश्री अमितगतिराचार्यः)

Page 121 of 146
PDF/HTML Page 135 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 121
tathā
chāhe gupta nivāsane, nirjan vanamān jāy,
kāryavash jo kāī kahe, turta ja bhūlī jāy. 40.
anvayārtha :[निर्जनं जनितादरः ] nirjanatā māṭe jene ādar utpanna thayo chhe, tevo
yogī [एकान्तसंवासं इच्छति ] ekāntavāsane ichchhe chhe ane [निजकार्यवशात् ] nij kāryavash
[किंचित् उक्त्वा ] kanīk bolī gayo hoy, to te [द्रुतं ] jaladī [विस्मरति ] bhūlī jāy chhe.
ṭīkā :ekāntamān svabhāvathī nirjan evā parvat, vanādimān samvāsarthāt guru
ādi sāthe rahevānī abhilāṣhā kare chhe. kevo thaīne? jene (nirjan sthān māṭe ādar
utpanna thayo chhe) tathā lokonun manorañjan karanār chamatkārī mantra
ādinā prayoganī vātonī
nivr̥utti arthe (prayoganī vāto bandh karavā māṭe) jeṇe prayatna karyo chhe, tevo tekone māṭe
(ādar) chhe? nirjan sthān māṭe arthāt lokanā abhāv māṭesvārthavash lābh
तथा
इच्छत्येकान्तसंवासं निर्जनं जनितादरः
निजकार्यवशात्किंचिदुक्त्वा विस्मरति द्रुतं ।।४०।।
टीकाएकान्ते स्वभावतो निर्जने गिरिगहनादौ संवासं गुर्वादिभिः
सहावस्थानमभिलषति किं विशिष्टः सन् ? जनितादरो जनमनोरञ्जनचमत्कारिमन्त्रादिप्रयोग-
वार्त्तानिर्वृत्तौ कृतप्रयत्नः कस्मै ? निर्जनं जनाभावाय स्वार्थवशाल्लाभालाभादिप्रश्नार्थं
आत्मानुभवीके और भी चिन्होंको दिखाते हैं
निर्जनता आदर करत, एकांत सुवास विचार
निज कारजवश कुछ कहे, भूल जात उस बार ।।४०।।
अर्थनिर्जनताको चाहनेवाला योगी एकान्तवासकी इच्छा करता है, और निज
कार्यके वशसे कुछ कहे भी तो उसे जल्दी भुला देता है
विशदार्थलोगोंके मनोरंजन करनेवाले चमत्कारी मन्त्रतन्त्र आदिके प्रयोग
करनेकी वार्ताएँ न कि या करें, इसके लिये अर्थात् अपने मतलबसे लाभ-अलाभ आदिकके
प्रश्न पूछनेके लिए आनेवाले लोगोंको मना करनेके लिए किया है प्रयत्न जिसने ऐसा योगी

Page 122 of 146
PDF/HTML Page 136 of 160
single page version

122 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
alābhādinā prashno pūchhavā māṭe pāse āvatā lokone niṣhedh karavā māṭe (manāī karavā
māṭe tene nirjan sthān māṭe ādar chhe)
evo artha chhe.
dhyānathī ja lok chamatkārī atishayo thāy chhe; tathā
‘तत्त्वानुशासन’shlok 87mān kahyun chheḥ
‘guruno upadesh prāpta karī nirantar abhyās karanār dhāraṇānā sauṣhṭhavathī (potānī
samyak ane sudraḍh avadhāraṇ shaktinā baḷathī), dhyānanā pratyayo (lok chamatkārī atishayo)
dekhe chhe.’
tathā potāne avashya karavā yogya bhojanādinī paratantratānā kāraṇe kanīkthoḍuṅk
shrāvakādine kahe chhe, ‘‘aho! aho ā. aho e karo,’’ ityādi kahīne te kṣhaṇe ja te
bhūlī jāy chhe. ‘bhagavan! sho hukam chhe?’ em shrāvakādi pūchhe chhe, chhatān te kāī uttar
āpatā nathī.
लोकमुपसर्यन्तं निषेधुमित्यर्थः ध्यानाद्धि लोकचमत्कारिणः प्रत्ययाः स्युः
तथाचोक्तम्, [तत्त्वानुशासने ]
‘‘गुरूपदेशामासाद्य समभ्यस्यन्ननारतम्
घारणासौष्ठवाध्यानप्रत्ययानपि पश्यति’’ ।।८७।।
तथा स्वस्वावश्यकरणीयभोजनादिपारतन्त्र्यात्किंचिदल्पमसमग्रं श्रावकादिकं प्रति अहो इति
अहो इदं कुर्वनित्यादि भाषित्वा तत्क्षण एव विस्मरति भगवन् ! किमादिश्यत इति श्रावकादौ
पृच्छति सति न किमप्युत्तरं ददाति
स्वभावसे ही जनशून्य ऐसे पहाड़ोंकी गुफाकन्दरा आदिकोंमें गुरुओंके साथ रहना चाहता
है ध्यान करनेसे लोक-चमत्कार बहुतसे विश्वास व अतिशय हो जाया करते हैं, जैसा
कि कहा गया है‘‘गुरूपदेशमासाद्य’’
‘‘गुरुसे उपदेश पाकर हमेशा अच्छी तरह अभ्यास करते रहनेवाला, धारणाओंमें
श्रेष्ठता प्राप्त हो जानेसे ध्यानके अतिशयोंको भी देखने लग जाता है ’’ अपने शरीरके लिये
अवश्य करने योग्य जो भोजनादिक, उसके वशसे कुछ थोड़ासा श्रावकादिकोंसे ‘‘अहो,
देखो, इस प्रकार ऐसा करना, अहो, और ऐसा, यह इत्यादि’’ कहकर उसी क्षण भूल
जाता है
भगवन् ! क्या कह रहे हो ? ऐसा श्रावकादिकोंके द्वारा पूछे जाने पर योगी कुछ
भी जवाब नहीं देता तथा।।४०।।

Page 123 of 146
PDF/HTML Page 137 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 123
bhāvārtha :svaparanā bhedavignānanā abhyāsanā baḷe ja ātmāne svātmānubhavanun
vedan thāy chhe, tyāre te lokone rañjan kare tevā mantratantranā prayoganī vātothī dūr rahevā
māṭe tathā loko potānā svārthanī khātar lābhālābhanā prashno pūchhī tene ātmadhyānamān khalel
na kare, te māṭe te ādarapūrvak nirjan sthānamān rahevā ichchhe chhe.
bhojanādinī paratantratāne līdhe tene nirjan sthān chhoḍī āhārārthe shrāvakonī vastīmān
javun paḍe, to kāryavashāt alpa vachanālāp paṇ kare chhe, parantu āhār laī potānā sthāne
āvī jyāre te svarūp
chintanamān līn thaī jāy chhe, tyāre te vachanālāp sambandhī sarva bhūlī
jāy chhe. koī pūchhe topaṇ te kāī uttar āpatā nathī.
tathā
dekhe paṇ nahīn dekhatā, bole chhatān abol,
chāle chhatān na chālatā, tattvasthit aḍol. 41
anvayārtha :[स्थिरीकृतात्मतत्त्वस्तु ] jeṇe ātmatattvanā viṣhayamān sthiratā prāpta
karī chhe te [ तु ब्रवन् अपि न ब्रुते ] bolato hovā chhatān bolato nathī, [गच्छन् अपि न गच्छति ]
chālato hovā chhatān chālato nathī ane [पश्यन् अपि न पश्यति ] dekhato hovā chhatān dekhato
nathī.
ṭīkā :jeṇe ātmatattvanā viṣhayamān sthiratā prāpta karīarthāt jeṇe
ātmasvarūpane draḍh pratītino viṣhay banāvyo chhe, tevo yogī sanskāravash yā bījānā
तथा
ब्रुवन्नपि हि न ब्रूते गच्छन्नपि न गच्छति
स्थिरीकृतात्मतत्त्वस्तु पश्यन्नपि न पश्यति ।।४१।।
टीकास्थिरीकृतात्मतत्त्वो दृढप्रतीतिगोचरीकृतस्वस्वरूपो योगी संस्कारवशात्परोपरोधेन
देखत भी नहिं देखते, बोलत बोलत नाहिं
दृढ़ प्रतीत आतममयी, चालत चालत नाहिं ।।४१।।
अर्थजिसने आत्म-स्वरूपके विषयमें स्थिरता प्राप्त कर ली है, ऐसा योगी बोलते
हुए भी नहीं बोलता, चलते हुए भी नहीं चलता, और देखते हुए भी नहीं देखता है
विशदार्थजिसने अपनेको दृढ़ प्रतीतिका विषय बना लिया है, ऐसा योगी

Page 124 of 146
PDF/HTML Page 138 of 160
single page version

124 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
uparodhathī (anurodhathī) bolato hovā chhatān arthāt dharmādikanun vyākhyān karato hovā chhatān
na te yog sahit chhe (yogamān sthit chhe
evo अपि shabdano artha chhe). paṇ te bolato
ja nathībhāṣhaṇ karato ja nathī. kāraṇ ke tene (yogīne) bolavā taraph abhimukhapaṇāno
abhāv chhe.
‘समाधितन्त्र’shlok 50mān kahyun chhe keḥ
(antarātmā) ātmagnānathī bhinna anya kāryane potānī buddhimān chirakāl tak
(lāmbā samay sudhī) dhāraṇ kare nahi. jo prayojanavashāt te vachankāyathī kāī paṇ karavāno
vikalpa kare to te atatpar thaī kare.’’
tathā (yogī) bhojan māṭe jato hovā chhatān jato nathī ane siddha pratimādikane
dekhato hovā chhatān dekhato ja nathī, e ja eno artha chhe.
bhāvārtha :je yogīe ātmasvarūpane potānī draḍh pratītino viṣhay banāvyo chhe
arthāt ātmasvarūpanā viṣhayamān sthiratā prāpta karī chhe, tene sanskāravash yā bījānā
ब्रुवन्नपि धर्मादिकं भाषमाणोऽपि (न केवलं योगेन तिष्ठति ह्यपि शब्दार्थः) न ब्रूते हि न
भाषत एव तत्राभिमुख्याभावात्
उक्तं च [समाधितंत्रे ]
‘‘आत्मज्ञानात्परं कार्यं न बुद्धौ धारयेच्चिरम्
कुर्यादर्थवशात्किञ्चिद्वाक्कायाभ्यामतत्परः’’ ।।५०।।
तथा भोजनार्थं व्रजन्नपि न व्रजत्यपि तथा सिद्धप्रतिमादिकमवलोकयन्नपि
नावलोकयत्येवतुरेवार्थः
संस्कारोंके वशसे या दूसरोंके संकोचसे धर्मादिकका व्याख्यान करते हुए भी नहीं बोल रहा
है, ऐसा समझना चाहिए, क्योंकि उनको बोलनेकी ओर झुकाव या ख्याल नहीं होता
जैसा
कि कहा है‘‘आत्मज्ञानात्परं कार्यं’’
‘‘आत्म-ज्ञानके सिवा दूसरे कार्यको अपने प्रयोगमें चिरकाल-तक ज्यादा-देर तक
न ठहरने देवे किसी प्रयोजनके वश यदि कुछ करना पड़े, तो उसे अतत्पर होकर-
अनासक्त होकर वाणी व शरीरके द्वारा करे इसी प्रकार भोजनके लिए जाते हुए भी
नहीं जा रहा है, तथा सिद्ध प्रतिमादिकोंको देखते हुए भी नहीं देख रहा है, यही समझना
चाहिए
फि र।।४१।।

Page 125 of 146
PDF/HTML Page 139 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 125
anurodhathī kāī bolavun paḍe yā dhārmik upadesh devo paḍe, chhatān te kāryamān tenī buddhipūrvak
pravr̥utti nahi hovāthī te upadesh deto hovā chhatān te upadesh deto nathī.
gnānīne kāryavashāt koī kāryamān pravr̥utti karavī paḍe to kāryasamaye paṇ te potānā
gnānasvarūpī ātmāne chūkato nahi hovāthī, tene te kārya prati buddhipūrvak jhukāv
(abhimukhapaṇun)
hotun nathī, tethī te bāhya kārya karato jaṇāto hovā chhatān, vāstavamān te
kārya karato nathī. gnānīnī badhī kriyāo rāganā svāmitva rahit hoy chhe, tethī tenī badhī
bāhya kriyāo nahi karyā samān chhe. 41. tathā
konun, kevun, kyān, kahīn, ādi vikalpa vihīn,
jāṇe nahi nij dehane, yogī ātamlīn. 42.
anvayārtha :[योगपरायणः ] yogaparāyaṇ (dhyānamān līn) [योगी ] yogī, [किम्
इदं ] ā shun chhe? [कीदृशं ] kevun chhe? [कस्य ] konun chhe? [कस्मात् ] shāthī chhe? [क्व ] kyān
chhe? [इति अविशेषयन् ] ityādi bhedarūp vikalpo nahi karato thako [स्वदेहम् अपि ] potānā
sharīrane paṇ [न अवैति ] jāṇato nathī (tene potānā sharīrano paṇ khyāl raheto nathī).
ṭīkā :ā anubhavamān āvatun ādhyātmik tattva (antasattva) shun chhe? kevā
svarūpavāḷun chhe? kevun chhe? konā jevun chhe? teno svāmī koṇ chhe? konāthī chhe? kyān chhe?
तथा
किमिदं कीदृशं कस्य कस्मात्क्वेत्यविशेषयन्
स्वदेहमपि नावैति योगी योगपरायणः ।।४२।।
टीकाइदमध्यात्ममनुभूयमानं तत्त्वं किं किंरूपं कीदृशं केन सदृशं कस्य स्वामिकं
कस्मात्कस्य सकाशात्क्व कस्मिन्नस्तीत्यविशेषयन् अविकल्पयन्सन् योगपरायणः समरसीभावमापन्नो
क्या कैसा किसका किसमें, कहाँ यह आतम राम
तज विकल्प निज देह न जाने, योगी निज विश्राम ।।४२।।
अर्थध्यानमें लगा हुआ योगी यह क्या है ? कैसा है ? किसका है ? क्यों है ?
कहाँ है ? इत्यादिक विकल्पोंको न करते हुए अपने शरीरको भी नहीं जानता
विशदार्थयह अनुभवमें आ रहा अन्तस्तत्त्व, किस स्वरूपवाला है ? किसके
सदृश है ? इसका स्वामी कौन है ? किससे होता है ? कहाँ पर रहता है ? इत्यादिक

Page 126 of 146
PDF/HTML Page 140 of 160
single page version

126 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
ityādi bhed nahi pāḍato arthāt vikalpo nahi karato yogaparāyaṇarthāt samarasībhāvane
prāpta thayeloyogī potānā sharīrano paṇ khyāl karato nathī, to sharīrathī bhinna hitakārī
yā ahitakārī vastuonī chintā karavānī to vāt ja shun?
tathā ‘तत्त्वानुशासन’shlok 172mān kahyun chhe keḥ
‘te vakhate (samādhikālamān) ātmāmān ātmāne ja dekhanār yogīne bāhyamān padārtho
hovā chhatān param ekāgratānā kāraṇe (ātmā sivāy) anya kānīpaṇ bhāsatun nathī (mālūm
paḍatun nathī).
bhāvārtha :jyāre yogī dhyānamān līn hoy chhe, tyāre te samarasī bhāvano anubhav
kare chhearthāt nijānandarasanun pān kare chhe. ātmasvarūpanā anubhav kāḷe te ātmatattva
sambandhī. te shun chhe? kyān chhe? ityādi saṅkalpavikalpothī rahit hoy chhe. ā nirvikalpa
dashāmān tene potānā sharīr taraph upayog jato nathī, to sharīrathī bhinna anya padārthonī
to vāt ja shun karavī? arthāt bāhya padārtho hovā chhatān param ekāgratāne līdhe teno tene
kāī paṇ anubhav thato nathī.
bhedavignān dvārā sharīrādithī mamatva haṭhāvī jyāre yogī ātmasvarūpamān sthir thaī
ānandamagna hoy chhe; tyāre kṣhudhātr̥uṣhādithī ke upasargaparīṣhahādithī khedakhinna thato nathī.
योगी स्वदेहमपि न चेतयति का कथा हिताहितदेहातिरिक्तवस्तुचेतनायाः
तथा चोक्तम् [तत्त्वानुशासने ]
‘‘तदा च परमैकाग्रूयाद्बहिरर्थेषु सत्स्वपि
अन्यन्न किञ्चनाभाति स्वमेवात्मनि पश्यत.’’ ।।१७२।।
विकल्पोंको न करता हुआ, किन्तु समरसीभावको प्राप्त हुआ योगी जो अपने शरीरतकका
भी ख्याल नहीं रखता, उसकी चिन्ता व परवाह नहीं करता, तब हितकारी या अहितकारी
शरीरसे भिन्न वस्तुओंकी चिन्ता करनेकी बात ही क्या ? जैसा कि कहा गया है
‘‘तदा
च परमैका’’
यहाँ पर शिष्य कहता है, कि भगवन् ! मुझे आश्चर्य होता है कि ऐसी विलक्षण
विभिन्न दशाका हो जाना कैसे सम्भव है ?
उस समय आत्मामें आत्माको देखनेवाले योगीको बाहिरी पदार्थोंके रहते हुए भी
परम एकाग्रता होनेके कारण अन्य कुछ नहीं मालूम पड़ता है ।।४२।।