112 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
have shiShya kahe chhe — (AtmasvarUpano) abhyAs kevI rIte (karAy)? A
abhyAsanA prayoganA upAy sambandhI prashna chhe.
(koI ThekANe ‘अभ्यासः कथ्यते’ — abhyAs kahevAmAn Ave chhe – evo pATh chhe). tyAn
(te bAbatamAn) vAramvAr pravRutti lakShaNAtmak abhyAs sArI rIte prasiddha chhe; tenA sthAn
niyamAdirUpe abhyAsasambandhI upadesh karavAmAn Ave chhe – evo artha chhe.
e rIte samvitti (svasamvedan) sambandhI kahevAmAn Ave chhe — em pAThanI apekShAe
uttar pAtanikAnun paN vyAkhyAn samajavun (arthAt sAthe sAthe samvittinun paN varNan
samajavun). 35.
gurue ja te banne vAkyonI vyAkhyA karavI yogya chhe.
shiShyanA bodh mATe guru kahe chhe —
kShobharahit ekAntamAn svarUp sthir thaI khAs,
yogI tajI paramAdane kar tun tattvAbhyAs. 36.
अथाह शिष्यः । अभ्यासः कथमिति । अभ्यासप्रयोगोपायप्रश्नोऽयम् । अभ्यासः कथ्यत
इति क्वचित् पाठः । तत्राभ्यासः स्यात् भूयोभूय प्रवृत्तिलक्षणत्वेन सुप्रसिद्धत्वात्तस्य
स्थाननियमादिरूपेणोपदेशः क्रियत इत्यर्थः । एवं संवित्तिरुच्यत इत्युत्तरपातनिकाया अपि
व्याख्यानमेतत्पाठापेक्षया द्रष्टव्यम् ।
तथा च गुरूरेवैते वाक्ये व्याख्येये । शिष्यबोधार्थं गुरुराह —
अभवच्चित्तविक्षेप एकान्ते तत्त्वसंस्थितः ।
अभ्यस्येदभियोगेन योगी तत्त्वं निजात्मनः ।।३६।।
अब शिष्य कहता है कि ‘अभ्यास कैसे किया जाता है ?’ इसमें अभ्यास करनेके
उपायोंको पूछा गया है । सो अभ्यास और उसके उपायोंको कहते हैं । बार बार प्रवृत्ति
करनेको अभ्यास कहते हैं । यह बात तो भलीभाँति प्रसिद्ध ही है । उसके लिये स्थान कैसा
होना चाहिए ? कैसे नियमादि रखने चाहिए ? इत्यादि रूपसे उसका उपदेश किया जाता
है । इसी प्रकार साथमें संवित्तिका भी वर्णन करते हैं ।
क्षोभ रहित एकान्त में, तत्त्वज्ञान चित धाय ।
सावधान हो संयमी, निज स्वरूपको भाय ।।३६।।