132 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
have, paradravyonA anurAgamAn doSh batAve chhe —
abhinande agnAnI je, pudgalane nij jAN,
chaugatimAn nij sangane, taje na pudgal, mAn. 46.
anvayArtha : — [यः अविद्वान् ] je (hey – upAdey tattvone nahi jANanAr)
[पुद्गलद्रव्यं ] pudgal dravyane (sharIrAdikane) [अभिनन्दति ] abhinande chhe – shraddhe chhe (arthAt tene
potAnun svarUp mAne chhe). [तस्य जन्तोः ] te bichArA jIvanI sAthenA [सामीप्यं ] sanyog-
sambandhane [तत् ] te (pudgal) [चतुर्गतिषु ] narakAdi chAr gatiomAn [जातु न मुञ्चति ] kadAchit
paN chhoDato nathI.
TIkA : — vaLI je avidvAn chhe arthAt hey – upAdey tattvono anabhigna chhe te
pudgaladravyane eTale dehAdikane abhinande chhe — shraddhe chhe arthAt tene AtmabhAve ane
AtmIyabhAve (arthAt AtmarUp ane AtmAnun) mAne chhe; te bichArA jIvanun samIpapaNun
( – pratyAsannapaNun – nikaTatA sanyog – sambandh) te pudgaladravya narakAdi chAr gatiomAn kadAchit
paN chhoDatun nathI.
अथ परद्रव्यानुरागे दोपं च दर्शयति —
अविद्वान्पुद्गलद्रव्यं योऽभिनन्दति तस्य तत् ।
न जातु जन्तोः सामीप्यं चतुर्गतिषु मुञ्चति ।।४६।।
टीका — यः पुनरविद्वान् हेयोपादेयतत्त्वानभिज्ञः पुद्गलद्रव्यं देहादिकमभिनन्दति श्रद्धत्ते
आत्मात्मीयभावेन प्रतिपद्यते तस्य जन्तोर्जीवस्य तत्पुद्गलद्रव्यं चतसृषु नारकादिगतिषु सामीप्यं
परद्रव्योंमें अनुराग करनेसे होनेवाले दोषको दिखाते हैं —
पुद्गलको निज जानकर, अज्ञानी रमजाय ।
चहुँगतिमें ता संगको, पुद्गल नहीं तजाय ।।४६।।
अर्थ — जो हेयोपादेयके स्वरूपको न समझनेवाला, शरीरादिक पुद्गल द्रव्यको आप
(आत्म)रूप तथा अपनेको (आत्माके) मानता है, उस जीवके साथ नरकादिक चार गतियोंमें
वह पुद्गल अपना सम्बन्ध नहीं छोड़ता है, अर्थात् भव-भवमें वह पुद्गलद्रव्य जीवके साथ
बँधा ही रहता है । उससे पिंड नहीं छूट पाता ।।४६।।