134 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
viramI par vyavahArathI, je Atamaras lIn,
pAme yogIshrI aho! paramAnand navIn. 47.
anvayArtha : — [आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य ] AtmasvarUpamAn sthit thayelA (lIn thayelA)
[व्यवहारबहिःस्थितेः ] tathA vyavahArathI dUr (bahAr) rahelA [योगिनः ] yogIne [योगेन ] yogathI
(Atma – dhyAnathI) [कश्चित् परमानन्दः ] koI anirvachanIy param Anand [जायते ] utpanna thAy
chhe.
TIkA : — AtmAnun anuShThAn eTale dehAdithI haThIne potAnA AtmAmAn ja
avasthApan (nakkI sthit rahevun te) – temAn tatpar rahelA tathA pravRutti – nivRuttirUp vyavahArathI
bahAr (dUr) rahelA dhyAn karanAr yogIne, yogathI eTale potAnA AtmAnA dhyAnathI koIk
vANI agochar tathA anyane na sambhavI shake, tevo param Anand utpanna thAy chhe.
bhAvArtha : — shArIrik bAhya padArtho taraphanun valaN (jhukAv) haThAvI tathA pravRutti –
nivRuttirUp vyavahArathI dUr rahI, jyAre yogI sva – svarUpamAn lIn thAy chhe. tyAre
AtmadhyAnathI tene koI anirvachanIy param Anand Ave chhe.
shrI devasenAchArya ‘tattvasAr’ — shlok* pRu. 58mAn kahyun chhe ke —
* उभयविंणट्ठें णिय उवलद्धे सुसुद्ध ससरूवे ।
बिलसइ परमाणंदो जोईणं जोयसत्तीए ।।५८।।
आत्मानुष्ठाननिष्ठस्य व्यवहारबहिःस्थितेः ।
जायते परमानन्दः कश्चिद्योगेन योगिनः ।।४७।।
टीका — आत्मनोऽनुष्ठानं देहादेर्व्यावर्त्य स्वात्मन्येवावस्थापनं तत्परस्य व्यवहारात्प्रवृत्ति-
निवृत्तिलक्षणाद्बहिःस्थितेः बाह्यस्य योगिनो ध्यातुर्योगेन स्वात्मध्यानेन हेतुना कश्चिद् वाचागोचरः
परमोऽनन्यसम्भवी आनन्दः उत्पद्यते ।
ग्रहण त्यागसे शून्य जो, निज आतम लवलीन ।
योगीको हो ध्यानसे, कोइ परमानन्द नवीन ।।४७।।
अर्थ — देहादिकसे हटकर अपने आत्मामें स्थित रहनेवाले तथा प्रवृत्ति-निवृत्ति-
लक्षणवाले – व्यवहारसे बाहिर दूर रहनेवाले, ध्यानी – योगी पुरुषको आत्म-ध्यान करनेसे कोई
एक वचनोंके अगोचर परम जो दूसरोंको नहीं हो सकता, ऐसा आनन्द उत्पन्न होता है ।।४७।।