kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 33
अत्र विनेयः पृच्छति । हिताहितयो रागद्वेषौ कुर्वन् किं कुरुते ? इति दारादिषु रागं शत्रुषु
च द्वेषं कुर्वाणः पुरुषः किमात्मनेऽहितं कार्यं करोति येन तावदकार्यतयोपदिश्यते इत्यर्थः ।
अत्राचार्य, समाधत्ते —
रागद्वेषद्वयी दीर्घनेत्राकर्षणकर्मणा ।
अज्ञानात्सुचिरं जीवः संसाराब्धौ भ्रमत्यसौ ।।११।।
यहाँ पर शिष्य प्रश्न करता है, कि स्त्री आदिकोंमें राग और शत्रुओंमें द्वेष करनेवाला
पुरुष अपना क्या अहित – बिगाड़ करता है ? जिससे उनको (राग-द्वेषोंको) अकारणीय –
न करने लायक बतलाया जाता है ? आचार्य समाधान करते हैं : —
मथत दूध डोरीनितें, दंड फि रत बहु बार ।
राग द्वेष अज्ञानसे, जीव भ्रमत संसार ।।११।।
अर्थ — यह जीव अज्ञानसे राग-द्वेषरूपी दो लम्बी डोरियोंकी खींचतानीसे संसाररूपी
समुद्रमें बहुत काल तक घूमता रहता है – परिवर्तन करता रहता है ।
chhe? kAraN ke ‘sansAramAn e sunishchit vAt chhe ke je koI mANas bIjAne sukh yA dukh
Ape chhe, tene bIjA taraphathI sukh yA dukh ja prApta thAy chhe.
mATe potAnun hit chAhanAr buddhimAn puruShe ahit karanAr vyakti pratye aprIti
ke dveSh karavo yogya nathI. 10.
ahIn, shiShya pUchhe chhe — hit ane ahit karanArAo pratye rAg – dveSh karanAr shun
kare chhe? (strI, Adi pratye rAg ane shatruo pratye dveSh karanAr puruSh potAnun shun ahit
kArya kare chhe, jethI rAg – dveSh karavA yogya nathI — em tene upadeshavAmAn Ave chhe?
ahIn, AchArya samAdhAn kare chhe —
dIrgha dor be khenchatAn, bhame danD bahu vAr,
rAg – dveSh agnAnathI, jIv bhame sansAr. 11.
anvayArtha : — [असौ जीवः ] A jIv [अज्ञानात् ] agnAnathI [रागद्वेषद्वयी-
दीर्घनेत्राकर्षणकर्मणा ] rAg – dveSharUpI be lAmbI dorIonI (netarAnnI) khenchatANanA kAryathI
[संसाराब्धौ ] sansAr samudramAn [सुचिरं ] bahu lAmbA kAL sudhI [भ्रमति ] ghUmato rahe chhe – bhamato
rahe chhe.