kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 97
अत्राह शिष्यः । अथ कथं ते निबध्यन्त इति । अथेति प्रश्ने केन प्रकारेण पुद्गला
जीवेन नियतमुपादीयन्त इत्यर्थः ।
गुरुराह —
कर्म कर्महिताबन्धि जीवोजीवहितस्पृहः ।
स्व - स्वप्रभावभूयस्त्वे स्वार्थं को वा न वाञ्छति ।।३१।।
bhāvārtha : — gnānī vichāre chhe ke jem koī bhojanādi padārthone svayam bhogavīne chhoḍī
de ane chhoḍī dīdhelā uchchhiṣhṭa (eṇṭhā) padārthone pharīthī bhogavavā ichchhe nahi, tem avidyānā
sanskāravashe anādikāḷathī anekavār bhogavīne chhoḍī dīdhelā padārthone have — gnānī
thayāthī — hun bhogavavā ichchhato nathī arthāt te bhogo prati have tene spr̥uhā ja thatī nathī.
ahīn āchārye ‘sarva pudgalone men vāramvār bhogavyān ane chhoḍī dīdhān’ — em ja
kahyun chhe te vyavahāranayanun kathan chhe, kāraṇ ke je paradravya chhe te grahī shakātun nathī tathā chhoḍī
shakātun nathī. evo ja koī teno (ātmāno) prāyogik (paranimittathī thaelo) tem ja
vaisrasik (svābhāvik) guṇ chhe.’* 30.
ahīn shiṣhya kahe chhe ke — ‘te pudgalo kevī rīte bandhāy chhe? eṭale ke jīv dvārā
pudgalo shā māṭe ane kyā prakāre hammeshā bandhane prāpta thatān rahe chhe?
guru kahe chheḥ —
karma karmanun hit chahe, jīv jīvano svārtha,
sva prabhāvanī vr̥uddhimān, koṇ na chāhe svārtha. 31.
यहाँ पर शिष्य कहता है कि वे पुद्गल क्यों बँध जाते हैं ? अर्थात् जीवके द्वारा
पुद्गल क्यों और किस प्रकारसे हमेशा बन्धको प्राप्त होते रहते हैं ?
आचार्य उत्तर देते हुए कहते हैं : —
कर्म कर्महितकार है, जीव जीवहितकार ।
निज प्रभाव बल देखकर, को न स्वार्थ करतार ।।३१।।
*je dravya chhe par tehane na grahī na chhoḍī shakāy chhe,
evo ja teno guṇ ko prāyogī ne vaisrasik chhe.
(shrī samayasār gu. āvr̥utti gāthā 406)