kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 105
teno ja – ātmāno ja anubhav karatān karatān ā ātmā utkr̥uṣhṭa ekāgratāne prāpta kare
chhe ane vāṇīne agochar (vāṇīthī kahī shakāy nahi tevo) ātmādhīn ānand anubhave chhe.
bhāvārtha : — je, guru eṭale dharmāchārya — temanā upadesh ane shāstrābhyāsanā nimitte
ātmasamvedanathī sva – paranā bhedavignānano vāramvār abhyās kare chhe, te ātmāne parathī bhinna
anubhave chhe ane mokṣhasukhano nirantar svād le chhe, kāraṇ ke mokṣhasukhano anubhav karmo
ādithī ātmāne bhinna anubhav karanārane ja hoy chhe, bījāne nahi.
parathī bhinna ātmāno satat anubhav karanārane ja ātmasvarūpamān utkr̥uṣhṭa sthiratā
(ekāgratā) prāpta thāy chhe ane te vachanātīt atīndriy ātmādhīn ānand anubhave chhe. 33.
pachhī shiṣhya pūchhe chhe — te bābatamān koṇ guru chhe? arthāt mokṣha sukhanā anubhavanā
viṣhayamān koṇ guru chhe?
guru kahe chheḥ —
nij hit abhilāṣhī svayam, nij hit netā ātma,
nij hit prerak chhe svayam, ātmāno guru ātma. 34.
‘तमेवानुभवंश्चायमैकाग्रयं षरमृच्छति ।
तथात्माधीनमान्न्दमेति वाचामगोचरम्’ ।।१७०। इत्यादि
अथ शिष्यः पृच्छति — कस्तत्र गुरुरिति तत्र मोक्षसुखानुभवविषये ?
गुरुराह —
स्वस्मिन्सदभिलाषित्वादभीष्टज्ञापकत्वतः ।
स्वयं हित[तं ]प्रयोक्तृत्वादात्मैव गुरुरात्मनः ।।३४।।
उस आत्माका अनुभवन करते हुए यह आत्मा, उत्कृष्ट एकाग्रताको प्राप्त कर लेता
है, और इसी तरह मन तथा वाणीके अगोचर अथवा वचनोंसे भी न कहे जा सकनेवाले
स्वाधीन आनन्दको प्राप्त कर लेता है ।।३३।।
आगे शिष्य पूछता है कि मोक्ष-सुखके अनुभवके विषयमें कौन गुरु होता है ? आचार्य
कहते हैं —
आपहिं निज हित चाहता, आपहि ज्ञाता होय ।
आपहिं निज हित प्रेरता, निज गुरु आपहि होय ।।३४।।