kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 137
avidyāne dūr karavāvāḷī, vibhramano nāsh karavāvāḷī, mahāvipul, indrādine pūjanīy – evī
jyoti chhe. mumukṣhuoe te viṣhayamān guru ādi pāsethī pūchhatāchh karī levī joīe, tenī
ja vāñchchhā karavī joīe, tenī ja abhilāṣhā karavī joīe, tene ja jovī joīe ane
teno ja anubhav karavo joīe.
bhāvārtha : — gnānamay jyoti agnān – vināshak chhe, sva – par prakāshak chhe, utkr̥uṣhṭa chhe
ane indrone – paṇ pūjya chhe. māṭe mokṣhanā abhilāṣhī jīvoe pratisamay teno ja vichār
karavo, te sambandhī ja guru vagerene pūchhatāchh karavī, nirantar tenī ja abhilāṣhā karavī ane
teno ja anubhav karavo.
samādhitantra shlok 53mān kahyun chhe keḥ —
‘yogīe ātmajyotinī ja vāt karavī bījāone te sambandhī ja pūchhavun, tenī ja
ichchhā karavī ane temān ja līn thavun, jethī te avidyāno tyāg karī gnānamay svabhāv prāpta
kare*’. 49
ā rīte samajāvīne – vistārathī samajāvīne, āchārya have kahelā artha – tattvane param
karuṇāthī saṅkṣhepamān kahī shiṣhyanā manamān ṭhasāvavānī ichchhāthī kahe chhe —
bahu kahevāthī shun? he sumate – sārī buddhivāḷā! bahu bolavāthī shun? kāraṇ ke hey –
महत् विपुलं इन्द्रादीनां पूज्यं वा ज्योतिः प्रष्टव्यं मुमुक्षुभिर्गुर्वादिभ्योऽनुयोक्तव्यम् । तथा तदेव
एष्टव्यं अभिलषणीयं तदेव च द्रष्टव्यमनुभवनीयम् ।
एवं व्युत्पाद्य विस्तरतो व्युत्पाद्य उक्तार्थतत्त्वं परमकरुणया संगृह्य तन्मनसि
संस्थापयितुकामः सूरिरिदमाह —
किं बहुनेति ? हे सुमते ! किं कार्यं बहुनोक्तेन हेयोपादेयतत्त्वयोः संक्षेपेणापि प्राज्ञचेतसि
स्वार्थको प्रकाशन करनेवाली, अथवा इन्द्रादिकोंके द्वारा पूज्य ऐसी ज्योति है । मोक्षकी इच्छा
रखनेवालोंको चाहिये कि वे गुरु आदिकोंसे उसीके विषयमें पूछ-ताछ करें तथा उसीको
चाहें एवं उसीका अनुभव करें ।।४९।।
इस प्रकार शिष्यको विस्तारके साथ समझाकर आचार्य अब परम करुणासे उस
कहे हुए अर्थस्वरूपको संक्षेपके साथ शिष्यके मनमें बैठानेकी इच्छासे कहते हैं कि ‘‘हे
सुमते – अच्छी बुद्धिवाले ! बहुत कहनेसे क्या ? हेय-उपादेय तत्त्वोंको संक्षेपमें भी बुद्धिमानोंके
हृदयोंमें उतारा जा सकता है । उन्हें साररूपमें बतलाया जा सकता है ।’’
* तद् ब्रूयात्तत्परान् पृच्छेत्तदिच्छेत्तत्परो भवेत् ।
येनाऽविद्यामयं रूपं त्यक्त्वा विद्यामयं व्रजेत् ।।५३।।