142 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
potānāmān sthit (param shuddha) ātmānī bhāvanā karavī, jethī kṣhaṇavāramān rāg – dveṣh shānt
thaī jashe.’’
bhāvārtha : — ā ‘iṣhṭopadesh’mān — iṣhṭa eṭale mokṣha ane upadesh eṭale tenā
upāyarūp ātmadhyān — tenun nirūpaṇ (pratipādan) karavāmān āvyun chhe.
gām ke vanamān vasato thako je bhavya jīv, ā iṣhṭopadesh vyavahār – nishchayadvārā
samyak prakāre adhyayan – chintavan karī hitāhitano vivek kare chhe tathā bāhya padārthomān
mamatvano tyāg karī mān – apamān – prasaṅge samatābhāv rākhe chhe, te ‘iṣhṭopadesh’nā
adhyayan – chintavanathī prāpta karelā ātmagnān dvārā anupam mokṣha sukhane prāpta kare chhe. 51.
ṭīkā – prashasti
vinayachandra nāmanā muninān vākyono sahāro laī, bhavya prāṇīonā upakāranā
hetue dhīmān (paṇḍit) āshādhare iṣhṭopadeshanī ā ṭīkā karī chhe.’.......1.
‘sāgarachandra nāmanā munīndrathī (temanā shiṣhya) vinayachandra thayā. teo jāṇe ke
टीका – प्रशस्तिः
विनयेन्दुमुनेर्वाक्याद्भव्यानुग्रहहेतुना ।
इष्टोपदेशटीकेयं कृताशाधरधीमता ।।१।।
उपशम इव मूर्तः सागरेन्दोर्मुनीन्द्रादजनि विनयचन्द्रः सच्चकोरैकचन्द्रः ।
जगदमृतसगर्भाः शास्त्रसंदर्भगर्भाः शुचिचरितवरिष्णोर्यस्य धिन्वन्ति वाचः ।।२।।
जिस समय तपस्वीको मोहके उदयसे मोहके कारण राग-द्वेष पैदा होने लगें, उस
समय शीघ्र ही अपनेमें स्थित आत्माकी समतासे भावना करे, अथवा स्वस्थ आत्माकी भावना
भावे, जिससे क्षणभरमें वे राग-द्वेष शान्त हो जावेंगे ।।५१।।
आगे इस ग्रन्थके संस्कृत टीकाकार पंडित आशधरजी कहते है कि —
प्रशस्तिः
अर्थ — विनयचंद्र नामक मुनिके वाक्योंका सहारा लेकर भव्य प्राणियोंके उपकारके
लिए मुझ आशाधर पंडितने यह ‘इष्टोपदेश’ नामक ग्रन्थकी टीका की है ।
अर्थ — सागरचन्द्र नामक मुनीन्द्रसे विनयचंद्र हुए जो कि उपशमकी (शांतिकी)