16 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
दुत्कर्षं प्रापितम् । तर्हि क्व केषामिव तदित्याह, नाके नाकौकसामिव स्वर्गे देवानां यथा
अनन्योपममित्यर्थः ।
अत्र शिष्यः प्रत्यवतिष्ठते — यदि स्वर्गेऽपि सुखमुत्कृष्टं किमपवर्गप्रार्थनयेति । भगवन् !
यदि चेत् — स्वर्गेऽपि न केवलमपवर्गे — सुखमस्ति, कीदृशं ? उत्कृष्टं मर्त्यादिसुखातिशायि, तर्हि
किं कार्यं ? कया ? अपवर्गस्य मोक्षस्य प्रार्थनया — अपवर्गो मे भूयादित्यभिलाषेण ।
जाता है, जैसे ‘‘भैया ! राम-रावणका युद्ध तो राम-रावणके युद्ध समान ही था ।
रामरावणोर्युद्धं रामरावणयोरिव ।’’
अर्थात् इस पंक्तिमें युद्ध सम्बन्धी भयंकरताकी पराकाष्ठाको जैसा द्योतित किया गया
है । ऐसा ही सुखके विषयमें समझना चाहिए ।।५।।
शंका – इस समाधानको सुन, शिष्यको पुनः शंका हुई और वह कहने लगा —
‘‘भगवन् ! न केवल मोक्षमें, किन्तु यदि स्वर्गमें भी, मनुष्यादिकोंसे बढ़कर उत्कृष्ट सुख
पाया जाता है, तो फि र ‘‘मुझे मोक्षकी प्राप्ति हो जावे’’ इस प्रकारकी प्रार्थना करनेसे क्या
लाभ ?’’
‘tyāre kyān konā jevun te (sukh) chhe?’ — em (shiṣhye) pūchhyun.
svargamān nivās karanārā devonun sukh, svargavāsī devonā (sukh) jevun hoy chhe,
arthāt te sukh ananyopam (jenī upamā bījā koī sāthe thaī shake nahi tevun) hoy chhe,
tevo artha chhe.
bhāvārtha : — ā svargīy sukh atīndriy nathī paṇ indriyajanit chhe, chhatān te
indriyajanit sukhomān anupam chhe, kāraṇ ke rājyādinā sukh jevun chittakṣhobh kare tevun nathī
ane devo te sukh potānī devīo sāthe sāgaropam kāl sudhī bhogave chhe; bhogabhūminā
sukh jevun te alpakālīn nathī. 5.
ahīn shiṣhya pūrvapakṣha laī pūchhe chhe, ‘‘jo svargamān paṇ sukh utkr̥uṣhṭa hoy to mokṣha
māṭe prārthanānī shī jarūr? bhagavan! na keval mokṣhamān, kintu svargamān paṇ sukh hoy –
kevun? utkr̥uṣhṭa – manuṣhyādinā sukhane ṭapī jāy tevun hoy — to (tenun) shun prayojan? konun?
‘mane mokṣha ho (mokṣhanī prāpti ho)’ evī apavarga eṭale mokṣhanī abhilāṣhārūp prārthanānun
(shun prayojan)?