18 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
इष्टानिष्टार्थानुभवानन्तरमुद्भूतः स्वसंवेद्य आभिमानिकः परिणामः । वासनैव, न
स्वाभाविकमात्मस्वरूपमित्यन्ययोगव्यवच्छेदार्थो मात्र इति, स्वयोगव्यवस्थापकश्चैव शब्दः ।
केषामेतदेवंभूतमस्तीत्याह — देहिनां — देह एवात्मत्वेन गृह्यमाणो अस्ति येषां ते देहिनो
बहिरात्मानस्तेषाम् । एतदेव समर्थयितुमाह — तथा हीत्यादि । उक्तार्थस्य दृष्टान्तेन समर्थनार्थस्तथा
हीति शब्द । उद्वेजयन्ति उद्वेगं कुर्वन्ति, न सुखयन्ति, के ते ? एते सुखजनकत्वेन लोके प्रतीता
भोगा रमणीयरमणीप्रमुखाः इन्द्रियार्थाः । क इव ? रोगा इव ज्वरादिव्याधयो यथा । कस्यां
सत्यामापाद – दुर्निवारवैरिप्रभृतिसंपादितदौर्मनस्य लक्षणायां विपदि । तथा चोक्तम् —
ऐसे कमनीय कामिनी आदिक भोग भी आपत्ति (दुर्निवार, शत्रु आदिके द्वारा की गई
बेचेनी)के समयमें रोगों (ज्वरादिक व्याधियों)की तरह प्राणियोंको आकुलता पैदा करनेवाले
होते हैं । यही बात सांसारिक प्राणियोंके सुख-दुःखके सम्बन्धमें है ।
mane upakārak hovāthī iṣhṭa chhe ane apakārak hovāthī aniṣhṭa chhe’ evā vibhramathī utpanna
thayelo sanskār te vāsanā chhe. te (vāsanā) iṣhṭa – aniṣhṭa padārthonā anubhavanā anantare
utpanna thayelo svasamvedya abhimānayukta pariṇām chhe. te vāsanā ja chhe, svābhāvik
ātmasvarūp nathī.
em anyanā yogano vyavachchhed (abhāv) darshāvavānā arthamān ‘मात्र’ shabda chhe ane
svano yog (sambandh) jaṇāvavānā arthamān ‘एव’ shabda chhe.
(shiṣhye) pūchhyun — āvun (sukh – duḥkh) kone hoy chhe? dehadhārīone arthāt dehane
ja jeo ātmā tarīke grahaṇ kare chhe, te dehī bahirātmāo – temane (tevī sukh – duḥkhanī
kalpanā hoy chhe).
ānā ja samarthanamān kahe chhe — तथाहित्यादि ।
ukta arthanā draṣhṭānta dvārā samarthan māṭe ‘तथाहि’ shabda chhe.
udvelit kare chhe, eṭale udveg kare chhe – sukhī karatā nathī. koṇ te? ‘te sukh utpanna
kare chhe’ em lokamān pratīt thayelā (mānavāmān āvelā) bhogo – arthāt ramaṇīy strī ādi
indriy – padārtho. konī māphak (udveg kare chhe)? rogonī māphak – jvarādi vyādhionī jem.
shun hotān? āpatti āvī paḍatān – arthāt durnivār shatru ādi dvārā karavāmān āvelī
chittakṣhobh lakṣhaṇavāḷī vipatti āvī paḍatān; tathā kahyun chhe ke —