अत्रोपयोगलक्षणमुक्त म् ।
आत्मनश्चैतन्यानुवर्ती परिणामः स उपयोगः । अयं धर्मः । जीवो धर्मी । अनयोः
सम्बन्धः प्रदीपप्रकाशवत् । ज्ञानदर्शनविकल्पेनासौ द्विविधः । अत्र ज्ञानोपयोगोऽपि
स्वभावविभावभेदाद् द्विविधो भवति । इह हि स्वभावज्ञानम् अमूर्तम् अव्याबाधम्
अतीन्द्रियम् अविनश्वरम् । तच्च कार्यकारणरूपेण द्विविधं भवति । कार्यं तावत्
सकलविमलकेवलज्ञानम् । तस्य कारणं परमपारिणामिकभावस्थितत्रिकालनिरुपाधिरूपं
सहजज्ञानं स्यात् । केवलं विभावरूपाणि ज्ञानानि त्रीणि कुमतिकुश्रुतविभङ्गभाञ्जि भवन्ति ।
एतेषाम् उपयोगभेदानां ज्ञानानां भेदो वक्ष्यमाणसूत्रयोर्द्वयोर्बोद्धव्य इति ।
[ज्ञानदर्शनं भवति] gnAn ane darshan chhe. [ज्ञानोपयोगः द्विविधः] gnAnopayog be prakArano
chhe [स्वभावज्ञानं] svabhAvagnAn ane [विभावज्ञानम् इति] vibhAvagnAn.
TIkA — ahIn (A gAthAmAn) upayoganun lakShaN kahyun chhe.
AtmAno chaitanya-anuvartI (chaitanyane anusarIne vartanAro) pariNAm te upayog chhe. upayog dharma chhe, jIv dharmI chhe. dIpak ane prakAshanA jevo emano sambandh chhe. gnAn ane darshananA bhedathI A upayog be prakArano chhe (arthAt upayoganA be prakAr chhe gnAnopayog ane darshanopayog). AmAn gnAnopayog paN svabhAv ane vibhAvanA bhedane lIdhe be prakArano chhe (arthAt gnAnopayoganA paN be prakAr chhe svabhAv- gnAnopayog ane vibhAvagnAnopayog). temAn svabhAvagnAn amUrta, avyAbAdh, atIndriy ane avinAshI chhe; te paN kArya ane kAraNarUpe be prakAranun chhe (arthAt svabhAvagnAnanA paN be prakAr chhe kAryasvabhAvagnAn ane kAraNasvabhAvagnAn). kArya to sakaLavimaL (sarvathA nirmaL) kevaLagnAn chhe ane tenun kAraN param pAriNAmikabhAve rahelun trikALanirupAdhirUp sahajagnAn chhe. kevaL vibhAvarUp gnAno traN chhe kumati, kushrut ane vibhang.
A upayoganA bhedarUp gnAnanA bhedo, have kahevAmAn AvatAn be sUtro dvArA (11 ne 12mI gAthA dvArA) jANavA.
24 ]