निश्चयनयबलेन हेया भवन्ति । कुतः ? परस्वभावत्वात्, अत एव परद्रव्यं भवति । सकलविभावगुणपर्यायनिर्मुक्तं शुद्धान्तस्तत्त्वस्वरूपं स्वद्रव्यमुपादेयम् । अस्य खलु सहज- ज्ञानसहजदर्शनसहजचारित्रसहजपरमवीतरागसुखात्मकस्य शुद्धान्तस्तत्त्वस्वरूपस्याधारः सहज- परमपारिणामिकभावलक्षणकारणसमयसार इति ।
शुद्धं चिन्मयमेकमेव परमं ज्योतिः सदैवास्म्यहम् ।
स्तेऽहं नास्मि यतोऽत्र ते मम परद्रव्यं समग्रा अपि ।।’’
तथा हि — dvārā upādeyapaṇe kahevāmān āvyā hatā parantu shuddhanishchayanayanā baḷe (shuddhanishchayanaye) teo hey chhe. shā kāraṇathī? kāraṇ ke teo parasvabhāvo chhe, ane tethī ja paradravya chhe. sarva vibhāvaguṇaparyāyothī rahit shuddha-antaḥtattvasvarūp svadravya upādey chhe. kharekhar sahajagnān- sahajadarshan-sahajachāritra-sahajaparamavītarāg-sukhātmak shuddhaantaḥtattvasvarūp ā svadravyano ādhār sahajaparamapāriṇāmikabhāvalakṣhaṇ ( – sahaj param pāriṇāmik bhāv jenun lakṣhaṇ chhe evo) kāraṇasamayasār chhe.
evī rīte (āchāryadev) shrīmad amr̥utachandrasūrie (shrī samayasāranī ātmakhyāti nāmanī ṭīkāmān 185mā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ
‘‘[shlokārthaḥ] jemanā chittanun charitra udātta ( – udār, uchcha, ujjvaḷ) chhe evā mokṣhārthīo ā siddhāntanun sevan karo ke‘hun to shuddha chaitanyamay ek param jyoti ja sadāy chhun; ane ā je bhinna lakṣhaṇavāḷā vividh prakāranā bhāvo pragaṭ thāy chhe te hun nathī, kāraṇ ke te badhāy mane paradravya chhe.’ ’’
vaḷī (ā 50mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ